V sobotu 11. novembra 2017 sa v klube Music a Café v trnavskej City Aréne uskutočnil už 8. ročník medzinárodného hudobného festivalu Blues Moods 2017, ktorý organizuje Trnavská hudobná spoločnosť, o. z.. Navštívila som aj minulý ročník tohto festivalu a získal si ma nielen výbornou hudbou, ale aj príjemnou, srdečnou atmosférou. Som aj častou návštevníčkou podujatí – Modrých štvrtkov, ktoré sa taktiež konajú v Music a Café v réžii Trnavskej hudobnej spoločnosti, o. z. a trnavskej bluesovej kapely Second Band. Tento rok ma bluesové nálady zaviedli do Trnavy opäť.
Sobota bola pekná, slnečná, no keď som večer cestovala do Trnavy, bola už tma ako vo vreci. Ja som však v tej čierňave išla neomylne za modrou farbou. A veru, v Music a Café som dostala od usporiadateľov aj modrý papierový náramok na ruku. Priestory klubu sa veľmi rýchlo zaplnili bluesovými fanúšikmi. Bola som rada, že som si vopred zarezervovala miesto pri stole. Ešte pred začiatkom festivalu som sa stretla s jedným z účinkujúcich – s Justinom Lavashom. Mala som možnosť vidieť i jeho psíka, o ktorom som sa dozvedela, že sa volá Špunt a duchom je mladý, hoci má už 12 rokov.
Festival odštartoval o 19:00 hod. svojím príhovorom Peter Stojka z Trnavskej hudobnej spoločnosti, o. z., ktorému pripadla úloha moderátora. Festival Blues Moods je financovaný z rozpočtu kultúrnych projektov Mesta Trnava, fanúšikmi a darcami 2 % z daní. Jeho organizovanie by nebolo možné bez pozitívneho nadšenia a podpory fanúšikov, podporovateľov a reklamných partnerov. Preto Peter Stojka poďakoval všetkým podporovateľom, finančným i morálnym.
Prvým účinkujúcim bol veľký cestovateľ a vynikajúci gitarista a spevák pôvodom z Anglicka, Justin Lavash, žijúci už vyše 10 rokov v Prahe. Bolo to jeho prvé vystúpenie v Trnave a tamojšie publikum sa mu podarilo okamžite zaujať. Hneď na začiatku sa mu prihovoril veľmi dobrou češtinou. Justin Lavash si na dve stoličky na pódiu prehodil prikrývky a na reproduktor pred pódiom položil bubienok s nápisom LAVASH. Aj týmto spôsobom vytvoril neformálnu, príjemnú atmosféru. Sedel na stoličke ako v útulnej obývačke a vystačil si sám so spevom, hraním na gitarách a s nejakou tou elektronikou. Hojne využíval aj techniku slide. Hneď v prvej piesni 25 Years dal strunám poriadne zabrať. Jeho hra bola temperamentná a poriadne hlasná, no ani cit v nej nechýbal. Gitara v jeho rukách nôtila i kvílila. Spieval svoje vlastné piesne, ktoré boli niekde na pomedzí blues, jazzu a folku, zvučným a oduševneným hlasom. Zaznela ešte napríklad energická protikorupčne zameraná pesnička Dirty Money, pesnička o evolúcii Long Way Up, či pesnička o poverách Blow Out The Candle. Poslucháči nadšene tlieskali po každej skladbe. Justin Lavash sa s nimi napokon rozlúčil rezkou piesňou Easy Train.
Počas prestávky Peter Stojka pozval na pódium členov Trnavskej hudobnej spoločnosti, ktorí pripravili festival Blues Moods 2017. Títo skromní ľudia odviedli obrovský kus práce a vyslúžili si za to veľký potlesk všetkých zúčastnených. Peter Stojka tiež dal do pozornosti ďalší z Modrých štvrtkov so vzácnym hosťom – britsko-austrálskym bluesovým gitaristom Gwynom Ashtonom, ktorý sa bude konať vo štvrtok 16. novembra 2017 v Music a Café od 20:00 hod.. Gwyn Ashton vystupoval na festivale Blues Moods pred dvoma rokmi.
Nasledoval druhý koncert festivalu Blues Moods 2017: vystúpila slovenská kapela Blues Rules v zostave: Broňo Dobrota – spev, gitara; Peter Dobrota – klávesy; Roman Náter – basová gitara; Jakub Valíček – bicie a Roman Ramon Ziaťko – dobro. Ako povedal Broňo Dobrota, dobristu si priviedli ako vzácneho hosťa do Trnavy, mesta dobra. Táto kapela tiež hrala v Trnave po prvýkrát. Svižne a s pravým bluesovým feelingom hrala známe skladby, ako napríklad Chevrolet od Robbena Forda, Wake Up Call od Johna Mayalla, Dust My Broom od Roberta Johnsona. Z každej noty bolo cítiť lásku k blues. Broňo Dobrota, ktorý sa predstavil ako výborný gitarista a spevák, s prílišnou skromnosťou poznamenal, že sa medzi ostatnými účinkujúcimi na Blues Moods 2017 cítia ako slovenský futbalový klub, ktorý sa dostal do Ligy majstrov. Hoci však, podľa vlastných slov, ešte nemajú svoje autorské bluesové skladby, publikum dávalo najavo, že hudba Blues Rules ho oslovila a užívalo si ju. Napríklad v skladbe Wind Cries Mary, ktorú zložil Jimi Hendrix ma zaujalo pekné sólo na klávesoch a v skladbe Nobody´s Fault But Mine si parádne zasóloval aj dobrista, známy napríklad z oblasti country a bluegrassovej hudby. Rytmika išla ako presné hodinky, na rozdiel od tých mojich, ktoré si naťahujem o 5 minút dopredu. Po vystúpení hudobnej formácie Blues Rules poznamenal Peter Stojka: „Mne sa pohupovala noha, dúfam, že aj vám.“ Festivalové publikum odpovedalo nadšeným potleskom.
Polovica festivalového programu Blues Moods bola za nami, a zdalo sa, že poslucháčov v Music a Café ešte pribudlo. Ďalším účinkujúcim bola totiž žijúca legenda bluesovej a jazzovej scény na Slovensku – spevák Peter Lipa. Vystúpenie sa uskutočnilo v komornej zostave: Petra Lipu hudobne sprevádzal iba jeho syn, Peter Lipa ml., ktorý hral na klávesoch. Spevák k tomu povedal, že keďže prišli len oni dvaja, cítia sa ako doma. Pravdou je, že v súčasnosti nespieva vyslovene blues. Myslí si však, že hudba, ktorá nemá v sebe prvky blues, nie je dobrá. Hneď v prvej piesni, pomalej Lonely Avenue, ktorú preslávil Ray Charles, Peter Lipa okrem spevu predviedol aj svoj typický scat a ostal mu verný počas celého vystúpenia. Nasledovala rýchlejšia skladba Rozbitý na kusy s textom Vlada Krausza. Keď Peter Lipa spieval: „…a berie ma kamera,“ naozaj to bola pravda, natáčal ho kameraman nejakej televízie. Peter Lipa ml. hral dobre a s citom, s otcom fungovali v pravej hudobnej symbióze. Publikum im bolo naklonené, tlieskalo ostošesť. Peter Lipa sa pochválil, že do Trnavy prišiel v tričku vhodnom na bluesový festival – s nápisom: HOUSE OF BLUES. Jeho syn, ako som si všimla, mal zase na tričku nápis: ALWAYS ROCKIN. Zazneli ešte ďalšie dve pesničky z repertoáru Raya Charlesa – Georgia On My Mind a Hallelujah I Love Her So. Peter Lipa povedal, že od Raya Charlesa sa vlastne naučil, ako sa spieva blues a vďaka nemu spoznal blues bez gitár, ktoré napriek tomu znelo výborne. Ďalšia skladba bola novšia a volala sa Kde bolo, tam bolo. Išlo o „rozprávku pre dospelých“ a Peter Lipa ju pôvodne nahral s hudobníkmi z kapely Sitra Achra. Nasledovala pomalá zbluesovaná pieseň Sťahovaví vtáci, ktorej autormi sú Jaro Filip a Milan Lasica. Dočkali sme sa i slávnej skladby Podobnosť čisto náhodná. Po obrovskom potlesku prišiel i prídavok: pesnička Tvár v zrkadle. Peter Lipa ju zaspieval veľmi precítene a na mňa z celého jeho vystúpenia zapôsobila najviac.
Po krátkej prestávke prišlo k poslednej fáze večera. Približne o 22:05 hod. vyšiel na pódium headliner festivalu Blues Moods 2017: Raphael Wressnig & Soul Gift Band. Táto hudobná formácia hrala v zostave: Raphael Wressnig – Hammond B-3 organ; Enrico Crivellaro – gitara; Hans-Jürgen Bart – bicie. Raphael Wressnig je rakúsky jazzový, bluesový a funkový organista, skladateľ a producent. V Trnave už viackrát so svojou kapelou vystupoval a vždy mali veľký úspech. A nielen v Trnave. Ich temperamentné vystúpenia ozvláštnené pódiovou show som mala možnosť sledovať i v piešťanskej Art Jazz Gallery. Pravda, pamätám si ich ešte s bubeníkom Silviom Bergerom, Hans-Jürgen Bart bol pre mňa nový člen kapely. Hudobný nástroj Hammond B-3 organ a reproduktor Leslie okrem pôsobivého a zaujímavého zvuku vyzerajú naozaj impozantne. A tiež majú úctyhodnú váhu: pamätám si, aké bolo vždy ťažké doteperiť ich na pódium. Našťastie, ja som ich nosiť nemusela. Raphael Wressnig & Soul Gift Band začali ako vždy zvesela. Hoci som bola už trochu unavená, Hammond B-3 organ a bicie ma okamžite prebrali. Zvuk kapely bol naozaj poriadne silný. Raphael poznamenal, že sú správne na festivale Blues Moods (Bluesové nálady), pretože oni svojou hudbou vytvárajú dobrú náladu.
Hrajú hudbu s prvkami jazzu, soulu, funku i gospelu, ale i blues, pretože ho milujú. Ich skladby boli dlhé a pestré, hotový príval rytmov a melódií s pôsobivými sólami Hammond B-3 organu a gitary. Rakúsky bubeník Hans-Jürgen Bart zdatne udával rytmus, do kapely naozaj dobre zapadol. Zazneli aj mne už dobre známe skladby Slivovitz For Joe a Banana Boogaloo, do ktorej Raphael zakomponoval aj časť známej skladby Amazing Grace, ako aj pomalá bluesová I Almost Lost My Mind. Organista so Soul Gift Bandom mali publikum vo svojej moci. Niektorí poslucháči tlieskali a kolísali sa do rytmu, v čom ich hudobníci výdatne podporovali roztlieskavaním. Raphael miestami hral i na tamburíne, ba sem-tam aj zaspieval. Enrico Crivellaro na chvíľu vyšiel s gitarou medzi obecenstvo a hral tam, neskôr sa postavil na reproduktor pred pódiom a aj tam zahral sólo. V skladbe Do Watcha Wanna si niektorí poslucháči s Raphaelom aj zaspievali. Organista predviedol počas vystúpenia viaceré svoje triky – nielen hranie nosom na klávesoch či hranie na tamburíne stojac na organe, ale napokon na svojom Hammonde zapálil oheň. Samozrejme, urobil to tak, že nedošlo k žiadnej škode. Po skončení vystúpenia sa strhol veľký potlesk a pochvalný krik, a tak hviezdy večera zahrali ešte prídavok. Väčšinu toho, čo sa dialo na tomto koncerte, som mala možnosť sledovať už na koncertoch v Piešťanoch, ale atmosféra a energia, ktoré vytváral Raphael so Soul Gift Bandom, ma opäť strhli do svojho víru. Bol to naozaj efektný záver festivalu Blues Moods 2017.
Keď som s plnou hlavou dojmov vyšla z Music a Café, zistila som, že prší. Nevdojak som si spomenula, ako hudobná formácia Blues Rules hrala pesničku I Can´t Stand The Rain. Festivalová horúčka pomaly chladla v kvapkách vody a v srdci klíčila túžba vybrať sa na Blues Moods aj na budúci rok.
Ružena Šípková
November 2017
