Jeseň je ročné obdobie bohaté na bluesové podujatia, ale mám pocit, že ani tohtoročná jar sa nechce dať zahanbiť. Slovo „blues“ stále mnohí ľudia chápu ako označenie depresie a najväčší výskyt depresií je vraj práve na jar a na jeseň. Ja momentálne žiadnu väčšiu depresiu nemám. Skôr mi pribúda energia a mám neustále chuť navštevovať ďalšie a ďalšie zaujímavé koncerty.
V sobotu 21. apríla 2018 som sa vybrala do Domu kultúry Lúky v bratislavskej Petržalke. Len pred mesiacom som tam bola na medzinárodnom bluesovom a rhythm & bluesovom festivale Livin´ Blues 2018. V mojom prípade sa potvrdilo, že páchateľ sa často vracia na miesto činu… Tentoraz som prišla na narodeninový koncert gitaristu a speváka Jozefa Barinu, ktorý je legendárnou osobnosťou slovenského bigbítu 60. rokov a nedávno oslávil významné životné jubileum. Koncert zorganizovalo vydavateľstvo CS MUSIC v spolupráci s Domom kultúry Lúky. Toto podujatie finančne podporili Bratislavský samosprávny kraj, Miestny úrad Bratislava-Petržalka a SOZA.
Tešila som sa na vystúpenia Jozefa Barinu i na vystúpenia hudobných formácií – gratulantov. Čo sa týka piesní Jozefa Barinu, dostala som sa k nim pri internetových potulkách za bluesovou a rockovou hudbou. Cítila som, že tie piesne vyvierajú z hĺbky duše ako výdatný prameň. Bola som príjemne prekvapená, že aj takáto silná hudba sa hrala na Slovensku v 60. rokoch. Poetické opisy sú pekná vec, ale niet nad živý koncert. V sobotu 21. apríla sa mi do Bratislavy dobre cestovalo, pretože bolo priam letné počasie. Šla som najprv na návštevu ku kamarátke, od ktorej som to nemala ďaleko na miesto konania podujatia.
Vo foyeri nedávno vynoveného Domu kultúry Lúky som si ešte pred začiatkom koncertu obzrela výstavku fotografií a textov týkajúcich sa hudobníckej dráhy Jozefa Barinu hlavne v 60. a 70. rokoch a tiež výstavu obrazov akademického maliara Milana Herényiho. Obrazy s tematikou hudby a divadla ma prinútili zastaviť sa, za každým som tušila zaujímavý príbeh.
Koncert k 70. narodeninám Jozefa Barinu sa začal o 18.00 hod., keď už bolo hľadisko veľkej sály Domu kultúry Lúky hojne zaplnené obecenstvom. Na začiatku sa všetkým prítomným prihovoril herec Marián Slovák. Zaspomínal si na fantastické 60. roky, hlavne na obdobie rokov 1964-1966. Vtedy bol na chvíľu bigbiťákom. Spomenul slávnu bratislavskú inštrumentálnu bigbítovú kapelu The Players (ktorú spolu s kamarátmi založil Jozef Barina a vďaka vynikajúcemu zvukárovi mala podobný zvuk ako ich vzor – britská kapela The Shadows), a tiež kapely The Beatmen a The Buttons, ktorých vzormi boli britské hudobné formácie ako napríklad The Rolling Stones, The Hollies či The Animals. Slovenské bigbítové kapely to v tej dobe nemali jednoduché, okrem iného im chýbala kvalitná aparatúra, ale mali ambície a chuť robiť hudbu. Boli kamaráti a chodievali spolu na korzo. Neskôr, keď Jozef Barina založil hudobnú skupinu For Meditation, prizval do nej i Mariána Slováka. Ten však v nej pôsobil len štyri mesiace, pretože potom išiel študovať herectvo a bigbítovej hudby sa musel vzdať. Marián Slovák tiež poprosil o veľký potlesk pre Leoša Komárka, zvukového inžiniera, s ktorým kapela For Meditation nahrala osem piesní v štúdiu Slovenského rozhlasu.
Po príhovore Mariána Slováka prišla na pódium hudobná formácia The Players 2018. Hrala v zostave: Michal Kujan – sólová gitara, Vojto Scherhaufer (ktorý údajne pricestoval na koncert až z Kanárskych ostrovov) – sprievodná gitara, Fedor Frešo – basová gitara a Marek Gešo – bicie. V ich podaní sme si vypočuli vlastné skladby kapely The Players, vytvorené v rokoch 1965 – 1967, ako Zlodej či (Shake) 1966. Hudbe nechýbala ráznosť ani poetickosť a zdala sa mi až dôverne známa. Možno som ich počula v rozhlase, veď The Players svojho času nahrali niekoľko skladieb pre vtedajší Československý rozhlas. V skladbe s dvoma názvami Dofajčená/Nedofajčená cigareta zaznelo pekné basgitarové sólo. Zaujala ma skladba Benjamin Arthur so skresleným zvukom gitary. V skladbe Rozmýšľanie v samote sa ku kapele pridal so svojou gitarou aj Jozef Barina a tiež Juraj Juriga, ktorý hral v pôvodnej kapele The Players na rytmickú gitaru. Pricestoval až z USA, žije v Pensylvánii. Jozef Barina napokon zažartoval, že Miško Kujan hrá na gitare ako kedysi on, ba dokonca aj s jeho chybami. Poďakoval aj Vojtovi a Jurajovi, že kvôli koncertu merali dlhú cestu.
Ako povedal Jozef Barina, traduje sa, že skúsenosť nie je prenosná. Už dávno túžil zaspievať si s nejakým dobrým folklórnym súborom, pretože miluje folklór. V tento deň sa mu jeho sen splnil – zaspieval si ľudovú pieseň Na Kráľovej holi so ženským speváckym zborom Vajana. Ide o speváčky, ktoré vyrástli v umeleckom súbore Lúčnica. Ich hlasy spoločne zneli mocne a srdečne. Jozef Barina najprv spieval umiernene, ale neskôr nechal svoj silný hlas naplno vyniknúť. Okrem spevu hrala vo vystúpení dôležitú úlohu i hra Petra Uličného na husliach a Mariana Veselského na klávesoch.
Potom došlo k zmene hudobného žánru: vystúpila hudobná formácia Jožo Barina & His Rock Band. Ponúkla vlastné skladby legendárnej kapely For Meditation, ktorá sa neskôr premenovala na The Meditating Four. Práve v nej začal Jozef Barina, predtým ortodoxný odporca spevu, pôsobiť aj ako spevák. For Meditation bola výnimočná aj tým, že to bola jedna z prvých slovenských bigbítových kapiel so slovenskými textami. Zostava kapely bola nasledovná: Jozef Barina – gitara, spev, Peter „Kroko“ Modranský – gitara, Jaro Svrček – basová gitara, Erik Žiak – bicie a Peter Koreň – Hammond organ a klávesy. Jeden zo svojich hitov Šťastie venovali Jožo Barina & his Rock Band všetkým hudobníkom, ktorí už nie sú medzi nami, ako napríklad Paľovi Barnovi, Mariánovi Vargovi či Dežovi Ursinymu. Zvuk kapely bol poriadne intenzívny a Jozef Barina spieval miestami tak mocne a expresívne, až som mala dojem, že sa na chvíľu vrátil čas. O to viac, že v tejto hudobnej formácii bol aj Peter Koreň, ktorý hrával na organ s kapelou The Meditating Four. V skladbe Obyčajné blues sa ku kapele pripojili i hostia – harmonikár Erich „Boboš“ Procházka a hráč na tenorový saxofón Pavol Ruček. Také blues, to už hej. V nasledujúcej skladbe Lej, vínko, lej ich vystriedali Peter Uličný s husľami a Peter „Peci“ Uherčík s akustickou gitarou. Skladba Zlaté šesťdesiate bola poriadny nárez a užívali si ju hudobníci i obecenstvo. Peter „Peci“ Uherčík vymenil gitaru za elektrickú, na ktorej hral aj technikou slide, a na ďalšej gitare sa pridal Laco Gomboš.
Po tomto vystúpení zablahoželal Jozefovi Barinovi Pavel Sojka, tajomník Slovenskej bluesovej spoločnosti, ktorej čestným členom je od roku 1993 aj Jozef Barina. Namiesto kvetov, ktoré by aj tak zvädli, mu ako blues-rockovému borcovi Pavel Sojka podaroval fľašu borovičky značky Borec. Pavel Sojka poďakoval Petrovi Haruštiakovi, producentovi vydania raritnej LP platne hudobnej formácie For Meditation.
Jozef Barina potom dostal ešte hodiny s portrétom Jimiho Hendrixa a zdôraznil, že pokiaľ majú hudobníci v rukách silu, muzika ich bude lákať. Na scénu nastúpili ďalší gratulanti: pretože Jozef Barina bol v 60. rokoch jedným zo spolutvorcov nielen rockovej, ale i bluesovej scény na Slovensku, všetko najlepšie mu prišla zaželať i kapela Dura & Blues Club feat. Fedor Frešo v zostave: Juraj „Dura“ Turtev – akustická gitara, spev, Erich „Boboš“ Procházka – ústne harmoniky, Peter Koreň – Hammond organ, Roman Turtev – bicie, Fedor Frešo – basová gitara. Ich hudba bola teda okorenená rezkou rytmikou a dôležitú úlohu samozrejme zohrával charakteristický hlboký pohodový hlas frontmana. Hrali predovšetkým vlastné skladby. Zaznela napríklad pesnička Zvuk tíšin, ktorá bola najskôr rozjímavá, potom rázna. V skladbe Harmónia som s radosťou počúvala upokojujúci zvuk gitary a skladba Piesok ma ako vždy očarila svojou meditatívnosťou. Počas vystúpenia tejto hudobnej formácie sa s peknými sólami priam roztrhlo vrece, ale to vlastne platilo pre celý Koncert k 70. narodeninám Jozefa Barinu.
Počas prestávky pozval Peter „Bonzo“ Radványi, ktorý sa ujal moderovania, na pódium Jozefa Barinu, Petra Haruštiaka a Dušana Tlolku z vydavateľstva CS MUSIC. Ako povedal moderátor, Peter Haruštiak bol v 90. rokoch tajomníkom Slovenskej bluesovej spoločnosti a hudba ostala jeho veľkou záľubou. Jeho zásluhou a zásluhou brnianskeho hudobného vydavateľstva Indies Happy Trails vyšlo v roku 2017 LP The Players. Na Koncerte k 70. narodeninám Jozefa Barinu bol prítomný i Jaromír Kratochvíl z Indies Happy Trails Records. Z rovnakej spolupráce sa zrodilo i LP For Meditation so skladbami z rokov 1969 – 1970, ktoré malo byť na tomto koncerte slávnostne uvedené do života, no vyskytol sa problém: výrobca zatiaľ dodal len 5 testovacích kusov LP, ostatné platne budú k dispozícii koncom mája. Preto došlo len na predstavenie LP a na prísľub, že sa možno zrealizuje i vydanie záznamu z Koncertu k 70. narodeninám Jozefa Barinu, pretože podujatie sa nahráva. Vydavateľstvo CS MUSIC vydalo v roku 2007 CD Jožo Barina & The Meditating Four: Meditácie. Dušan Tlolka s úsmevom poznamenal, že ho možno raz vydajú aj na magnetofónovej kazete.
Nasledovalo vystúpenie Dano Heriban Tria. Jozef Barina bol rád, že táto hudobná formácia prijala pozvanie na toto podujatie. On sám vraj nemá veľmi rád pesničku Hej, pán doktor, lebo ju musel veľmi často hrávať, no veľmi sa mu páči v podaní Dano Heriban Tria. Toto hudobné zoskupenie tvoria: Dano Heriban – klávesy, spev, Jakub Hittrich – bicie a Filip Hittrich – basová gitara. Dano Heriban Trio doteraz vydalo dva albumy a pripravuje tretí, pre zmenu pre det. Detské pesničky však tentoraz, samozrejme, nehralo. Trio najprv zahralo tri vlastné veci – Metamorfózy, Október a Spln s poetickými textami, ktoré, podľa slov Dana Heribana, boli vybrané tak, aby vzdali úctu umelcovi – oslávencovi. Čo sa týka hudby, zdalo sa mi, že v nej počujem pop, jazz i rock. Napokon prišla sľúbená skladba Hej, pán doktor, ktorá mala poriadne groovy a veľký úspech u publika.
Richard Tesařík Band sa predstavil v zostave: Richard Tesařík – spev, Henry Tóth – gitara, Peter Koreň – Hammond organ, klávesy, Patrik Simeonov – bicie, spev a Tamás Belicza – basová gitara. Ako povedal Richard Tesařík, už spolupracoval s Jozefom Barinom, nahral s ním skladbu Žezlo mi zrezlo. Band v tejto zostave bola úplná premiéra. A bol to teda poriadny rockový uragán. Mala som pocit, že na tomto podujatí si dali zraz takmer samé drsné, výrazné hlasy. Po pesničkách Unchain My Heart a You Are So Beautiful, ktoré zaspieval Richard Tesařík, si zaspieval Patrik Simeonov v skladbe od Jimiho Hendrixa Foxy Lady. Kapela, hoci to bola jej premiéra, bola dobre zohraná a zazneli parádne sóla. Celý band mi pripadal ako zhmotnená energia.
Potom na scénu prišla mne dobre známa trnavská blues-rocková formácia The Blues Mother-In-Law (Bluesová svokra). Tvoria ju: Vlado Machala – líder, spev, gitara, Tóno Šidlík – spev, bicie, Richard Gajlík – spev, basová gitara a Richard Sarkozi – gitara. Peter „Bonzo“ Radványi skonštatoval, že spomienky sú jediným rajom, z ktorého nás nikto nevyhodí. Zaspomínal si, že ako gitarista spolu s Tónom Šidlíkom a basgitaristom Gabom Vertlenom hrával s Jozefom Barinom po tom, čo Jozef dostal dlhoročný dištanc v televízii, v rozhlase i v nahrávacích štúdiách za text skladby Purpurový smútok. Bluesová svokra priniesla do Domu kultúry Lúky blues-rockovú hrmavicu. Po skladbách Cold Day In Hell, Láska je Blues a Come On nasledoval špeciálny darček pre Jozefa Barinu: pesnička Looking Back, v ktorej sa predstavil s The Blues Mother-In-Law aj Peter „Bonzo“ Radványi ako spevák a hráč na ústnu harmoniku. V pesničke nechýbala ani vsuvka „Happy Birthday, Jozef“ a napokon zaspieval zopár slov i Jozef Barina.
Melodický rock´n´roll prišiel s kapelou Čenkovej deti, podľa jej speváka Braňa Jehlára s najznámejšou neznámou kapelou na svete, vďaka knižke Fraňa Kráľa. Kapela zahrala v zostave: Braňo Jehlár – spev, perkusie, Peter Dobrota – klávesy, Dušan Tvorík – basová gitara, Peter „Peci“ Uherčík – gitara, Broňo Dobrota – gitara a Dušan Obenrauch – bicie. Braňo Jehlár má hlas ako zvon, gitaristi a klávesista veselo a výborne sólovali. Čenkovej deti hrali predovšetkým pôvodnú tvorbu Braňa Jehlára: skladby Deti, Havajská, bluesovku Doktor a pesničku Starý muž, ktorej text kedysi dávno napísal Ján Šuba, ktorý sa neskôr stal lekárom. Napokon Braňo Jehlár zaspieval Jozefovi Barinovi Happy Birthday To You.
A prišlo finále Koncertu k 70. narodeninám Jozefa Barinu. Peter „Bonzo“ Radványi vyhlásil, že finále bude pre nás prekvapením, ak sme nečítali názvy účinkujúcich hudobných formácií na plagáte. Ja som ich čítala, a tak som bola presvedčená, že finále bude patriť blues-rockovej kapele Grapefruit Death. Tak sa aj stalo. Zostava kapely bola nasledovná: Roman „Čelista“ Csölle – spev, ústne harmoniky, Peter Dobrota – klávesy, Peter „Peci“ Uherčík – gitara, Laco Gomboš – gitara, Martin Matiaš – basová gitara a dcéra Petra „Peciho“ Uherčíka Karolína – bicie. Zvuk kapely bol naozaj mocný a hlas speváka tiež. Veľkú pozornosť, samozrejme, pútala mladá sebaistá bubeníčka. Po skladbách I Got You a Cross Road Blues dostal Jozef Barina darček – tričko Grapefruit Death a následne táto hudobná formácia zahrala jeho skladbu Purpurový smútok. Ku koncu sa k nim spevom pripojil i oslávenec.
Obecenstvo bolo počas celého večera veľmi vnímavé a vďačné za dobrú hudbu. Cítila som sa príjemne medzi ľuďmi naladenými na rovnakú vlnu. Keď sa podujatie skončilo, bolo už takmer 22.00 hod. a ja som sa pobrala na dobrodružnú cestu ku kamarátke, u ktorej som mala prespať. Nebola to tá, u ktorej som bola doobeda, cesta mi trvala hodnú „chvíľu“. Ani som sa nenazdala, a už som počúvala ďalší koncert – žabky v potoku „spievali“ naozaj snaživo. Ani by mi nenapadlo, že v Petržalke stretnem takéto tvory. U kamarátky som zakončila deň naozaj „štýlovo“, keď som sa zasekla vo výťahu. Ani to mi však dojem z celého dňa nepokazilo. Bol to naozaj energický návrat do čias, keď som ešte nebola na svete. Aj takéto kúzla hudba umožňuje.
Ružena Šípková
Apríl 2018
