Prišiel august a s ním mierne ochladenie. To sa však týka počasia a nie mojej túžby po hudobných zážitkoch. V pondelok 15. augusta som opäť nasadla na vlak do Trnavy a tešila som sa na koncert Zuzky Suchánkovej a Petra Luhu. Ako všetky koncerty v rámci projektu Leto na korze, i tento sa konal na malom pódiu pred radnicou na Hlavnej ulici. Rozdiel oproti júlu je len v tom, že augustové koncerty sa začínajú o hodinu skôr – o 18:00 hod.
Pred pódiom na sedacích vakoch už posedávali zvedaví poslucháči, väčšinou mladé rodinky s deťmi. Slnko už bolo dosť nízko, ale obloha sa veselo modrela a miestami si skrývala tvár za biele obláčiky. Užívala som si túto pohodovú atmosféru. Ani som sa nenazdala a pred radnicou sa zišlo rozmanité publikum, ktoré podľa všetkého spájala láska k dobrej hudbe.
Na úvod všetkých poslucháčov privítala Zuzka Suchánková. Vyjadrila radosť, že znova po roku koncertujú na trnavskom korze. Minuloročný koncert si pochvaľovala, hoci bol presunutý na radnicu, pretože nevyšlo počasie. Prezradila o sebe, že je speváčka, gitaristka, autorka hudby a prevažne slovenských textov pesničiek. Jej spoluhráčom v projekte True Colors (v preklade Pravdivé farby) je multiinštrumentalista Peter Luha. Zahrajú nám piesne, ktoré okrem blues obsahujú i prvky jazzu a folku. Budú to hlavne veci z jej troch albumov plus zopár pekných cover verzií známych skladieb vo vlastnej bluesovej úprave. Zuzka vo všetkých skladbách spievala a hrala na gitaru a Peter striedal elektrické husle, flautu a 8-strunovú gitaru, ktorá hrá aj bas. Poznamenal, že tento mesiac účinkuje na korze v Trnave ako hudobník v rôznych formáciách, takže sa snaží o pestrosť využívaním rôznych hudobných nástrojov.
Prvý zaznel známy spirituál Joshua Fit The Battle Of Jericho zo Zuzkinho prvého sólového albumu Spiritual Way (1999). Nasledovali piesne z druhého albumu Blúzy & Songy (2010): Mohli sme byť rozprávkový pár (s textom Kamila Peteraja), Venuša (venovaná všetkým ženám), Cajun Moon (stará bluesová pieseň od JJ Calea o magickom mesiaci) a Get Off Of My Back Baby (od B. B. Kinga, bluesmana, ktorý zomrel v roku 2015, keď mal 89 rokov a aj vo vysokom veku sa stále venoval hudbe, čo je snom každého muzikanta, ako poznamenala Zuzka). Vypočuli sme si i piesne z najnovšieho albumu Čajka (2014), na ktorom je speváčka i výhradnou autorkou hudby a textov (všetky okrem jedného sú v slovenčine): Uprataná bossa nova (v ktorej sa mi veľmi páčila Petrova hra na flautu), Čakanie, Čajka či Johanka.
„Pekne ste zahrali, zo srdca, to je cítiť. Klobúk dolu!“
O poslednej menovanej skladbe sa Zuzka vyjadrila, že je to tak trochu protestsong, inšpirovaný osudom Johanky z Arku. Okoloidúci pán pesničku zhodnotil: „Pekne ste zahrali, zo srdca, to je cítiť. Klobúk dolu!“ Tiež sme sa dočkali ďalších vydarených coverov – piesní Don´t Know Why, ktorú preslávila nadžánrová speváčka Norah Jones, a Temptation od Toma Waitsa. V nich sa pre zmenu Peter blysol hrou na husle. Veľmi sa mi páčil Zuzkin spev v slávnej skladbe od B. B. Kinga – The Thrill Is Gone. Cítila som v ňom energiu, bluesovú hĺbku i správnu dávku napätia. Zuzka nás poslucháčov tiež požiadala o pomoc s vokálom v skladbe What If God Was One Of Us, ktorá sa stala hitom v podaní Joan Osborne. Pokusy o spev v hľadisku boli, no skôr nesmelé. „Dúfam, že nabudúce bude mohutný chór,“ dohovárala nám Zuzka. Po poslednej skladbe sme sa dozvedeli, že ak poriadne zatlieskame, bude aj prídavok. Nenechali sme sa pobádať dvakrát. Napokon boli prídavky až dva: Time After Time z repertoáru Cyndi Lauper a pieseň Čerešne, veľký hit Hany Hegerovej, ktorý mnohé speváčky naspievali vo svojej vlastnej verzii. Na koncerte došlo i k milej príhode. Keď Zuzka oznámila, že bude spievať známu pesničku o čerešniach, jedno z malých detí na sedacom vaku začalo nahlas nôtiť ľudovú pesničku: „Čerešničky, čerešničky, čerešne…“
Detí bolo na koncerte veľa: chlapec s tvárou „pomaľovanou“ od čokoládovej zmrzliny, dievčatko s ružovou kolobežkou a v ružovej prilbe, tri kamarátky školáčky, chlapec, ktorý preskakoval sedacie vaky, až si skoro rozbil koleno… Pevne verím, že si takýmito návštevami koncertov vytvoria pozitívny vzťah k hudbe. Možno práve k bluesovej, ktovie.
Názov projektu True Colors je podľa mňa veľmi výstižný. „Ukázať sa vo svojich pravých farbách“ znamená po anglicky „ukázať svoju pravú tvár“. Zuzka Suchánková ukázala, že jej pravá tvár je bluesová a prímesi rôznych iných hudobných žánrov len prispievajú k väčšej farebnosti a jedinečnosti jej hudby a speváckeho prejavu. Peter Luha, ktorý je doma v rôznych hudobných žánroch, tiež prejavuje veľký cit pre blues, veď ako píše na svojej webovej stránke: „Ovplyvňuje ma každý typ hudby, ktorý dokáže niečo hlbšie vyjadriť.“
Hudba má nespočetné množstvo farieb. A najdôležitejšie je, aby boli pravdivé.
Ružena Šípková
August 2016
