K niektorým udalostiam zo svojej minulosti sa v mysli rada vraciam. Týka sa to aj spomienok na medzinárodný hudobný festival Dobrofest v Trnave. Začala som ho navštevovať pomerne neskoro: prvýkrát sa konal v roku 1992, ale ja som si naň našla cestu až niekedy začiatkom 21. storočia. Vtedy sa ako-tak stabilizoval môj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a začala som mať opäť radosť z hudby. No a keď ma kľukaté životné cesty zaviedli do Trnavy, Dobrofest som nemohla prehliadnuť, pretože mojou srdcovou záležitosťou bola v tom čase country hudba, ktorá z pódií tohto festivalu často znela. Medzinárodný hudobný festival Dobrofest bol venovaný pamiatke Johna (Jána) Dopyeru a jeho vynálezu – rezofonickej gitare (dobru).
Rezofonická gitara je považovaná za americký ľudový nástroj, súčasť amerického kultúrneho dedičstva a zaujímavosťou je, že jej vynálezca bol rodákom zo Slovenska. A preto som chodila na Dobrofest s pocitom hrdosti. Spomínam si na stretnutia v Dome hudby Mikuláša Schneidera-Trnavského, nazvané Face to Face, kde sa návštevníci festivalu mohli stretnúť s jeho najväčšími hviezdami, či už s hudobníkmi alebo s výrobcami rezofonických nástrojov, a klásť im zvedavé otázky. No a na koncertoch na Trojičnom námestí som bola pečená-varená, niekedy aj mierne „uvarená“ na prudkom slnku. Nuž, Dobrofest bol pre mňa pravým dobrodením. Veď hudba lieči. Žiaľ, posledný ročník festivalu Dobrofest sa uskutočnil v roku 2008.
Časy sa menia, postupne sa vyvíja i môj hudobný vkus. Okrem country a jazzu som sa začala zaujímať aj o blues a cestovať za ním. Všetky cesty vraj vedú do Ríma, a moje cesty znova často vedú do Malého Ríma – do Trnavy. A znova v nej nachádzam hudobnú radosť a inšpiráciu. V piatok 23. marca 2018 som mala možnosť zaspomínať si na staré dobré časy: vypravila som sa na Malý Dobrofest – Koncert pre Johna Dopyeru, ktorý sa uskutočnil v sále novootvoreného kultúrneho centra Malý Berlín na Štefánikovej ulici v Trnave. Hlavným organizátorom tohto podujatia bola Trnavská hudobná spoločnosť, o. z. s podporou Mesta Trnava. Dôkazom toho, že Dobrofest stále žije v pamäti mnohých ľudí je to, že všetky lístky na Malý Dobrofest boli vypredané a všetky miesta obsadené. V príjemnom prítmí sály znela reprodukovaná, prevažne gitarová hudba, a všetci sa už tešili na živé hudobné vystúpenia. To, že som stretla mnoho svojich priateľov a známych, ma vôbec neprekvapilo. Rada sa zdržiavam v spoločnosti ľudí, ktorí majú radi hudbu.
Krátko po 19.00 hod. sa podujatie začalo spomienkou – slávnostnou zvučkou Dobrofestu z roku 2002: Vitajte v Dobrolande! Welcome to Dobroland! Veru som sa zamyslela. Je možné, že na Dobrofeste som bola po prvýkrát práve v roku 2002. Úlohy moderátora na Malom Dobrofeste sa zhostil Peter Bonzo Radványi, ktorý bol kedysi spoluzakladateľom medzinárodného hudobného festivalu Dobrofest Trnava a tiež jeho výkonným riaditeľom a dramaturgom. Privítal nás na Malom Dobrofeste v Malom Berlíne v Malom Ríme. Zdôraznil, že v roku 2018 si pripomíname 125. výročie narodenia Johna Dopyeru a 30. výročie jeho smrti.
Pred koncertmi sa sála ponorila do tmy, no s úľavou som zistila, že poznámky si ešte písať zvládam. Už aj moje oči sa zrejme aklimatizovali na nočný život. Prvými účinkujúcimi na Malom Dobrofeste bolo známe bluesové duo Ľuboš Beňa (rezofonická gitara, gitara z kanistra, bicie) & Bonzo Radványi (spev, rezofonické gitary, ústna harmonika, kazoo). Ako povedal Peter Bonzo Radványi, nebol to obyčajný koncert, ale „rodinné“ stretnutie s priateľmi dobra a s fanúšikmi. Navyše, on a Ľuboš Beňa nie sú len zanietení propagátori rezofonických gitár na Slovensku i v zahraničí, ale vlastne aj „symbolici“: Ľuboš je zo Záhoria, Bonzo z Trnavy a John Dopyera sa narodil na Záhorí a vyrastal v Dolnej Krupej pri Trnave. Ľuboš viackrát navštívil USA, kde učil aj domácich hrať blues. Hrá na dobro značky Amistar. Duo Ľuboš Beňa & Bonzo Radványi predviedlo svoje tradičné rezké a strhujúce blues.
Zazneli skladby z ich nového albumu Slovak Blues Project (2017), ako aj zo staršieho albumu Nemám hlad, nemám smäd (2012). Temperamentnú skladbu v štýle country Hey Doc venovali ďalšiemu účinkujúcemu na Malom Dobrofeste – country spevákovi a gitaristovi Williemu „Brianovi“ Jonesovi. Duo Ľuboš Beňa & Bonzo Radványi má v Trnave mnoho fanúšikov a nálada počas koncertu bola skvelá. Hudobníci všetky skladby poriadne vygradovali, ako to majú vo zvyku. V skladbe Stop Drinking That Wine Ľuboš Beňa tlieskal do rytmu a obecenstvo sa s nadšením pridalo. Následne zahral v dvoch skladbách na svoju špeciálnu gitaru „Stratokanister“, vyrobenú zo 7,5-litrového kanistra. Tento hudobný nástroj má krk z metly a štyri struny a Ľuboš Beňa si ho sám vyrobil. Na „Stratokanister“ hral aj technikou slide a poslucháčov táto netradičná gitara právom zaujala. Peter Bonzo Radványi zase predstavil svoju druhú rezofonickú gitaru, ktorá je kópiou celokovovej rezofonickej gitary Johna Dopyeru z roku 1926. V poslednej skladbe You Can´t Judge A Book obecenstvo spontánne tlieskalo do rytmu a spolu s hudobníkmi sa postaralo o parádny záver vystúpenia.
Peter Bonzo Radványi potom pozval na pódium Andreja Haladu, predsedu Trnavskej hudobnej spoločnosti, o. z., ktorá okrem Malého Dobrofestu organizuje napríklad i festivaly Winter JazzFest a Blues Moods a tiež hudobné večery Modré štvrtky (Blue Thursdays). Andrej Halada poďakoval všetkým organizátorom Malého Dobrofestu, jeho partnerom, mediálnym partnerom a podporovateľom, a tiež všetkým návštevníkom tohto podujatia. Moderátor poďakoval aj Malému Berlínu. Prečo má toto kultúrne centrum práve takýto názov? Mesto Berlín je považované za centrum nezávislej kultúry v Európe. Názov „Malý Berlín“ má odkazovať na budúcnosť, tak ako pomenovanie Trnavy „Malý Rím“ odkazuje na históriu a na súčasnosť. Budúcnosť Trnavy je aj v rozvoji kultúry a kreatívneho priemyslu, o ktorý sa snaží aj kultúrne centrum Malý Berlín. Na Malý Dobrofest zavítali aj niektorí ľudia, ktorí kedysi organizovali Dobrofest. Prišli tiež priaznivci zo zahraničia, napríklad zo Švajčiarska či z Nemecka. Dobro je jedným z mála hudobných nástrojov, ktorého autor je známy. Peter Bonzo Radványi v krátkosti pohovoril o Johnovi Dopyerovi a tiež o Dobrofeste. V Trnave sa celkovo uskutočnilo 17 ročníkov tohto festivalu. Festival hostil účinkujúcich z 22 krajín a zo 4 kontinentov. Boli medzi nimi všetci najlepší dobristi sveta.
Nasledovalo vystúpenie ďalšieho účinkujúceho – gitaristu, speváka, skladateľa a multiinštrumentalistu Petra Luhu. Jeho avizovaný spoluhráč, výborný dobrista Henrich Novák, pre chorobu, žiaľ, nemohol prísť. Peter Luha si však požičal celokovovú rezofonickú gitaru a početnému publiku dokázal, že ovláda i tento hudobný nástroj. Poznamenal, že dobro je pre neho príjemným oživením. Okrem rezofonickej gitary, spevu a beatboxu využíval i looper, perkusie, flautu a špeciálnu elektrickú gitaru vyrobenú vo Švajčiarsku nazvanú TheBone. Ako prvú zahral skladbu od kapely Nine Inch Nails – Hurt, ktorú v roku 2002 zaradil do svojho repertoáru aj legendárny Johnny Cash. Nasledovala inštrumentálna improvizovaná skladba nazvaná Petrom Luhom Malý Dobrofest. Potom povedal, že zahrá veľmi dlhú, smutnú a pomalú vec, ale vykľula sa z toho skladba Let čmeliaka od Nikolaja Andrejeviča Rimského-Korsakova. Publikum hudbu rinúcu sa z pódia prijímalo s nadšením. V skladbe od The Beatles Here Comes The Sun Peter Luha oduševnene spieval a obecenstvo tlieskalo do rytmu.
Peter Luha dodal, že dúfa, že už čoskoro príde jar a vzápätí zahral na gitare TheBone Montiho čardáš, za čo si vyslúžil obrovský potlesk. Potom Peter Luha, hoci so svojimi hudobnými nástrojmi a elektronikou mohol zastúpiť celú kapelu, predsa len pozval na pódium jedného hosťa – bol ním vynikajúci dobrista Milan Benkovič. Hoci si spolu skladby vopred nenacvičili, boli dobre zladení a predviedli aj krásne sóla. Zaznela pieseň Layla, ktorú napísali Eric Clapton a Jim Gordon, a Peter Luha v nej i poriadne dôrazne zaspieval, ba takmer kričal. Zopakoval to aj v piesni After Midnight od J. J. Calea. Prižmurovala som oči a počúvala som, ako dobro „žblnká“. Paráda! Napokon znel veľký potlesk a pochvalné pískanie. Hudobníkov sme nechceli pustiť z pódia, a tak prišiel aj prídavok, ďalšia skladba od J. J. Calea – Cocaine. I v nej bolo vidno, že Peter Luha a Milan Benkovič si spoločné hranie vyslovene užívajú, bolo dosť priestoru i pre improvizácie. Peter Bonzo Radványi po skončení ich vystúpenia skonštatoval, že Peter Luha spravil obrovské gesto tým, že prišiel vystúpiť na Malý Dobrofest, hoci jeho avizovaný spoluhráč ochorel, a že on i Milan Benkovič hrali famózne.
Cez prestávku sme si zaspomínali na osobnosti Dobrofestu, ktoré už, žiaľ, nie sú medzi nami: na Augusta „Gusta“ Bleščáka – speváka a hudobníka, prvého slovenského dobristu, priekopníka slovenských textov v country hudbe, ktorý sa spolupodieľal na založení Dobrofestu a v rokoch 1995-1996 bol jeho riaditeľom, na Boba Brozmana – amerického gitaristu, speváka, zberateľa gitár a etnomuzikológa, na Mika Auldridgea – hráča na dobro hlavne v oblasti country a bluegrassu, na Johna Edwarda Dopyeru – člena čestného riaditeľstva Dobrofestu, syna vynálezcu rezofonických gitár Johna Dopyeru a na Františka Javůrka – hráča na mandolínu, konštruktéra rezofonických gitár, zakladateľa a šéfa firmy Amistar.
O krátku chvíľu prišla na pódium hudobná formácia Willie Jones Band v zostave: Willie Brian Jones – sólový spev a gitara, Roman Áč – banjo a vokál, Jozef Srogončík – elektrická gitara, Bohdan Suchoň – basová gitara a vokál a Branislav Gašpar – bicie. Nechýbal ani špeciálny hosť – dobrista Milan Benkovič, ktorý si v ten večer už zahral s Petrom Luhom. Willie Jones Band hrá bluegrass a country, ba povedala by som, že niekedy až country-rock, pretože má naozaj ráznu rytmiku. Hneď ako táto kapela začala hrať, z pódia sa začala šíriť nespútaná energia. V kapele Willieho Jonesa hrajú samí znamenití hudobníci a v spojení s hrou na dobre a s Willieho precíteným spevom to bola úplná rozprávka – naozaj som sa cítila ako v Malom Nashville.
Zaujali ma ľubozvučné sóla elektrickej gitary, banja i dobra. Publikum nadšene tlieskalo. Willie Jones sa občas prihovoril poslucháčom po anglicky a Roman Áč zase po slovensky. Tak sme sa dozvedeli napríklad o CD Retrospect, ktoré vyšlo v roku 2016 a je výberom z troch CD Willieho Jonesa. Na Malom Dobrofeste sme si vypočuli napríklad skladby On The Woodline a River Road (autorom oboch je Willie Jones), nachádzajúce sa i na tomto CD. Skladbu River Road venoval Willie Jones Band Andrejovi Haladovi. Kapela sa blysla i v dynamických inštrumentálnych skladbách, napríklad v Big Mon od „Otca Bluegrassu“ Billa Monroea. Hudba tiekla prúdom so silou divokej, nepokojnej rieky z hôr. Autormi piesne Comin´ In Paisley, ktorá tiež zaznela, sú Willie Jones a gitarista Jozef Srogončík. Skladba Jerryho Lee Lewisa The Great Balls Of Fire bola ako rozbehnutý rýchlik. Mohutný potlesk obecenstva hovoril za všetko. V perfektnej atmosfére sme sa dostali až k piesni Dancehall Saturday Night. Žiaľ, čas pokročil a ja som sa rozhodla, že pôjdem, pretože neskôr by som už mohla mať problém dostať sa domov. A tak som sa krátko po 22.00 hod. pobrala na cestu.
Bolo mi to nesmierne ľúto, hlavne, keď som sa dozvedela, že Malý Dobrofest sa skončil skvelou jam session, na ktorej účinkujúci i obecenstvo spolu spievali Sweet Home Dobrofest. Malý Dobrofest – veľký zážitok. A dobrodenie. A tak sa zastrájam, že nabudúce ostanem až do konca, aj keby som mala ísť z Trnavy domov peši. Už sa teším, bude to dobro(družstvo)!
Text: Ružena Šípková
Foto: Mišo Kováč
Marec 2018
