Hovorí sa, že nešťastie nikdy nechodí samo. Šťastie sa však tiež niekedy nakopí, čo je pozitívna správa. Presvedčila som sa o tom nedávno. Vo štvrtok 21. marca 2019 sa uskutočnila prezentácia mojej najnovšej zbierky poézie v Knižnici Juraja Fándlyho v Trnave. A to vo Svetový deň poézie. Moja tréma a obavy boli úplne zbytočné, podujatie dopadlo po všetkých stránkach perfektne a krásne spomienky mi už nikto nevezme.
No a na druhý deň, keď som sa ešte ledva stihla spamätať, som znova nabrala kurz Malý Rím. V sále Hotela Holiday Inn sa totiž konal festival Malý Dobrofest 2019 – Koncert pre Johna Dopyeru. V ten istý deň, v piatok 22. marca 2019, mali dvaja účinkujúci – Michael Messer a Damir Hal Halilić – okrem vystúpenia na Malom Dobrofeste odohrať aj koncert v Mestskom múzeu – Fándlyho fare v Seredi. Seredský koncert sa však začínal o 17.00 hod. a Malý Dobrofest v Trnave o 19.00 hod. Hoci nie som dobrá v matematike, ľahko som si vypočítala, že by som obidve podujatia, celé a v pohode, nestihla. Jasnou voľbou bol pre mňa festival v Trnave a vystúpenie v Seredi som oželela.
Počasie voňalo jarou. Našťastie nepršalo, aj keď mi kalendár prezradil, že v ten deň je Svetový deň vody. Aspoň som si pribalila do tašky fľašku minerálky, aby som oslávila, ako sa patrí. Hotel Holiday Inn som rýchlo našla. To by som však nebola ja, aby som nezmätkovala: nevedela som, kde je vchod do hotela a napokon som vbehla dnu zadným vchodom. Hlavné ale bolo, že som sa dostala do sály. Bola som v nej po prvýkrát v živote a obdivovala som ju, aká je pekná a priestranná. Postupne sa do nej schádzalo obecenstvo. Som presvedčená, že v ňom boli aj mnohí pamätníci medzinárodného hudobného festivalu Dobrofest – Trnava. Tiež naň rada spomínam a je mi ľúto, že už nejestvuje. Teším sa však z jeho „mladšieho brata“ – Malého Dobrofestu -, ktorý mi pripadá veľmi životaschopný. Samozrejme, na Malom Dobrofeste 2019 som sa tešila aj zo známych tvárí okolo seba. V rade za mnou sedel pán v tričku so zjednodušeným obrázkom dobristu a s nápisom Danger: Dobro zone (Nebezpečenstvo: Zóna dobra). Pravdaže, vôbec ma to neodstrašilo.
Festival Malý Dobrofest 2019 z verejných zdrojov podporili: Fond na podporu umenia, Trnavský samosprávny kraj a mesto Trnava. Partnermi festivalu sú: Hotel Holiday Inn, Libros, Edit Print, Penzión Oáza, WebHouse a HALADA advokátska kancelária. Mediálnymi partnermi sú: Trnava-live.sk, Trnavskyhlas.sk, Domesta.sk, MY Trnavské noviny, Trnava dnes, Bluesmusic.sk a TV VEGA.
Podujatie sa začalo zvučkou Dobrofestu a moderátor Peter „Bonzo“ Radványi všetkých prítomných pozdravil: „Dámy a páni, vitajte v Dobrolande!“ V krátkosti predstavil prvých účinkujúcich a festival Malý Dobrofest 2019 – Koncert pre Johna Dopyeru odštartoval heslom: Keep on dobroin´! Večer plný hudby otvorili Henrich Novák & Peter Luha. Henrich Novák hrá na dobre už od začiatku 80. rokov. Odvtedy hrával s mnohými slovenskými a aj s niekoľkými medzinárodnými, predovšetkým bluegrassovými, countryovými či na akustickú hudbu zameranými kapelami. Okrem iného je držiteľom dvoch cien Dopyera family´s Prize, udelených na medzinárodnom hudobnom festivale Dobrofest – Trnava. Peter Luha, multižánrový gitarista, spevák, skladateľ a producent, je známy svojou znamenitou hrou s využitím rôznych gitarových techník a tiež tzv. loopingu. Títo dvaja hudobníci mali spolu hrať už na Malom Dobrofeste 2018, no prekazili to zdravotné problémy Henricha Nováka. O rok to konečne vyšlo a obecenstvo mohlo posúdiť, ako spolu ladí zvuk akustického dobra a zvuk elektrickej gitary.
Henrich Novák pochválil priam rodinnú atmosféru podujatia a okrem hrania hovoril aj informácie k jednotlivým skladbám. Ako prvá zaznela pesnička Cats In The Cradle. Pôvodne to bola folk-rocková pesnička Harryho Chapina a Sandry Chapinovej. Neskôr ju nahrala ako cover hardrocková kapela Ugly Kid Joe. Je to príbeh o otcovi, ktorý sa nedostatočne venoval svojmu synovi. Syn ho veľmi obdivoval a túžil byť taký ako on. Napokon sa na neho v dospelosti povahou naozaj podobal, a zase on zanedbával svojho otca. Hlboká životná pravda v hlbokej hudbe. Henrich Novák a Peter Luha hrali krásne. V názve skladby boli síce mačky, ale žiadna mačacia muzika to nebola. Dobro „žblnkalo“ ako za starých dobrých čias.
Peter Luha pridal precítený spev a perfektnú hru na gitare TheBone. Aj vďaka jeho looperu sa zdalo, že hrá celá kapela. Ako v prestávke medzi dvoma skladbami vysvetlil, všetka hudba vznikala naživo na pódiu. Okrem iného mal „dupáky“ na oboch nohách, využíval perkusie a jeho gitara dokázala bez problémov zahrať aj basy. Nasledovala rezká pesnička z repertoáru blues-rockovej kapely Blind Faith Can´t Find My Way Home. Hudobníci vyjadrili nádej, že z Malého Dobrofestu 2019 všetci nájdu cestu domov. V skladbe pre pamätníkov – balade Desperado od rockovej kapely Eagles – zahral Peter Luha na kovovej rezofonickej gitare. Vravela som si, že tá hudba dvoch dobier spojená s vrúcnym hlasom Petra Luhu určite stúpa až do neba. Rôznofarebné svetlá na pódiu boli jemné a dotvárali atmosféru.
Poslucháčom sa hudba dua očividne veľmi páčila, pretože sálou sa po každej skladbe ozýval veľký potlesk a pochvalný krik. Inštrumentálka Don´t Give It Up (Nevzdávaj to) od gitaristu Larryho Carltona priniesla silný rytmus a nepokojný zvuk dobra. V sále bolo plno ľudí, ktorí fotografovali a filmovali, takže každú chvíľu hrozilo, že vleziem niekomu do záberu. No nevzdala som to. Ďalšia nespievaná skladba, striedavo lyrická a temperamentná, bola Spain, ktorej autorom je americký jazzový klavirista Chick Corea. Vychutnávala som si rôzne hudobné „ozdôbky“. Ako poslednú duo zahralo pesničku Hey Joe, známu hlavne v podaní The Jimi Hendrix Experience. Henrich Novák v nej hral na dobre lyricky i rázne, Peter Luha miestami priam kričal a TheBone v jeho rukách kvílila. Hudobníci počas svojho vystúpenia prepájali rôzne hudobné žánre a u publika mali veľký úspech.
Počas prestávky moderátor Peter „Bonzo“ Radványi zdôraznil, že hlavným organizátorom Malého Dobrofestu 2019 je Trnavská hudobná spoločnosť, o. z. Tiež prezradil, že na budúci rok možno bude väčší, snáď aj dvojdňový Dobrofest, ak to finančné možnosti dovolia. K ďalším účinkujúcim povedal, že sa síce volajú Professional De Formation, ale je to najrýchlejšie nazvučená kapela jeho života.
Professional De Formation je česká akustická kapela, založená v roku 2016, ktorej hudba je výbušnou zmesou bluegrassu, swingu i rockabilly. Jej členovia sú skúsení hudobníci, všetci prešli mnohými kapelami, hrajúcimi napríklad bluegrass, jazz, írsku hudbu, rockabilly, folk či rock. Zostava kapely je nasledovná: Jakub Racek – akustická gitara, sólový a harmonický spev, Radek Vaňkát – dobro, harmonický a sólový spev, Petr Vošta – banjo, harmonický a sólový spev, Miloš Peter Klápště – kontrabas, spev. Hneď prvá pesnička What Was I Thinking bola prívalom energie. Zaspieval ju Jakub Racek. V pesničke The Boys Of Summer (pôvodne z repertoáru Dona Henleyho) zaspievali nielen gitarista a dobrista, ale refrén spievali všetci štyria hudobníci, čo bolo veľmi pôsobivé. Kapela zahrala tiež vlastnú úpravu skladby Killing Floor od Howlin´ Wolfa, ktorú hrával napríklad aj Jimi Hendrix.
Všetci členovia Professional De Formation v nej znova predviedli svoje hudobnícke kvality. Dobrofest úplne bez blues by nebol Dobrofestom. Odmenou pre hudobníkov bol obrovský potlesk. Po „ploužáku“ When The Stars Go Blue Jakub Racek oznámil, že usilovne pracujú na cédečku, hoci zatiaľ iba duševne… Mnohí ľudia sa už určite na ich cédečko tešia. Professional De Formation zahrali ešte viacero skladieb, napríklad svižnú inštrumentálku z autorskej dielne Jakuba Racka Diabolo. Až sa človeku chcelo tancovať. V skladbe zazneli sóla všetkých štyroch hudobníkov, na ktoré obecenstvo reagovalo tlieskaním a pochvalným piskotom. V pesničke Seven Bridges Road (hráva ju kapela Eagles), spieval hlavný part Radek Vaňkát, no niektoré časti spievala opäť celá kapela. V rýchlejšej pasáži publikum spontánne tlieskalo. Obdivovala som hudobníkov, akí sú zohratí. Jakub Racek prízvukoval, že na Slovensko chodia radi – od založenia kapely bolo ich hranie na Malom Dobrofeste 2019 už ich druhé hranie na Slovensku …
Ako sólový spevák sa predstavil banjista Petr Vošta v skladbe Patlalo, spievanej po česky. Je aj jej autorom. Bola to skladba pre všetkých leteckých modelárov, ktorí trpezlivo skladajú svoje modely, a napokon stratia nervy a všetko roztrieskajú… Pesnička však rozhodne „spatlaná“ nebola. Skladbu Traffic Jam (Dopravná zápcha) od Jamesa Taylora zaspievali Professional De Formation a cappella. Ako sme sa dozvedeli, dopravnú zápchu v ten deň absolvoval Petr Vošta, keď cestoval do Trnavy cez Senicu. V pesničke One Way Rider, ktorú napísal Rodney Crowell, celá kapela hrala naplno, spievali hlavne gitarista a dobrista a refrén všetci. Po velikánskom potlesku nasledoval hudobný prídavok – skladba Let It Roll.
S moderátorom Petrom „Bonzom“ Radványim sme sa potom v spomienkach vrátili o 20 rokov naspäť – do roku 1999. Zaspomínali sme si, kedy sa vtedy konal medzinárodný hudobný festival Dobrofest – Trnava, ktorí účinkujúci zo Slovenska i zo zahraničia sa na ňom predstavili a aký bol sprievodný program. Pripomenuli sme si napríklad perličku, že Allan Mikušek sa kvôli tomuto festivalu naučil hrať aj jednu pesničku na dobre.
Po soundchecku ďalšieho účinkujúceho moderátor ohlásil, že na tomto, už 5. ročníku Malého Dobrofestu, došlo k jednej zmene v programe: pred dvoma dňami prišla správa, že anglický spevák, hráč na dobro i na rezofonickú gitaru, skladateľ a producent Michael Messer utrpel úraz, a preto nemohol pricestovať do Trnavy. Na jeho vystúpenie som bola veľmi zvedavá, a tak mi bolo ľúto, že neprišiel. Na pódiu sme však privítali vzácneho hosťa z Chorvátska, ktorý mal pôvodne vystúpiť s Michaelom Messerom: človeka, ktorý, ako sa ľudovo hovorí „zežral gitaru“ – Damira Hal Halilića. Majstrovsky ovláda hru na akustickej gitare, hudobný nástroj v jeho rukách priam spieva. Počas vystúpenia nevydržal dlho na jednom mieste, chodil po pódiu a pohyboval sa v rytme hudby. S publikom komunikoval hlavne v angličtine. Porozprával, ako stretol amerického country bluesového gitaristu a speváka „Philadelphia“ Jerryho Ricksa a pozval ho žiť do Chorvátska.
V roku 2007 sa teda Ricks a jeho manželka presťahovali do chorvátskeho mesta Kastav. V tom istom roku však tento hudobník náhle zomrel. Po jeho smrti vznikol na jeho počesť najväčší a najprestížnejší bluesový festival v Chorvátsku – Kastav Blues Festival. Damir Hal Halilić je jeho zakladateľom a šéfom. Dodnes si spomína na noci, keď pri víne debatoval s „Philadelphia“ Jerrym Ricksom o hudbe. Najobľúbenejšou skladbou Jerryho Ricksa z Halovho repertoáru bola vraj skladba Mosquito, ktorú Hal zahral aj na Malom Dobrofeste 2019 v Trnave. Damir Hal Halilić predviedol rôzne štýly hrania na gitare, ako napríklad piedmontský bluesový gitarový štýl. Ten vznikol v 20. rokoch 20. storočia a je známy svojimi rytmami založenými na ragtime. Hudba tohto gitaristu ma naozaj očarila. Počas svojho vystúpenia zahral na viacerých gitarách, okrem iných aj na dvanásťstrunovej. Na takejto gitare vraj rád hráva od detstva. V Trnave na nej zahral skladbu Big Apple, s ktorou minulý rok vystúpil aj v Chorvátskej televízii.
Bol to poriadny nárez, pripadalo mi to, akoby hral na dvoch gitarách naraz. Damir Hal Halilić zložil veľa piesní založených na tradičnej chorvátskej hudbe. Takými sú i skladby na jeho albume Mare Nostrum, nahrávanom v Londýne. Rovnomennú skladbu z neho aj zahral. Pri jej počúvaní som sa v dobrom slova zmysle cítila ako pri mori. Obecenstvo nadšene aplaudovalo. Bola veľká škoda, že Hal zabudol priniesť na Malý Dobrofest 2019 svoje cédečká, určite by bol o ne záujem. Po poslednej skladbe Cirkus, v ktorej Hal okrem virtuózneho hrania i poklepával na drevo gitary, sa strhol búrlivý potlesk. A tak došlo i na prídavok, ragtimovú skladbu The Entertainer od Scotta Joplina. Publikum si pri nej aj zatlieskalo do rytmu. Vystúpenie bolo síce bez rezofonického dobra, ale bolo výborné.
Počas pauzy moderátor Peter „Bonzo“ Radványi spomenul amerického gitaristu a etnomuzikológa Boba Brozmana, ktorý by sa 8. marca tohto roku dožil 65 rokov. V tomto roku si však pripomíname aj ďalšie výročia, napríklad 90. výročie dobra. V roku 1929 si totiž John Dopyera podal žiadosť o americký patent na drevené dobro. V roku 1929 sa tiež narodil jeho syn John Edward Dopyera. Nebol hudobníkom, no urobil veľa pre propagáciu rezofonických gitár. Bol členom čestného riaditeľstva medzinárodného hudobného festivalu Dobrofest – Trnava. Tohto roku si pripomíname aj 5. výročie jeho úmrtia. Moderátor sa tiež zmienil o prvom slovenskom dobristovi Gustovi Bleščákovi, ktorý nás opustil v júli pred siedmimi rokmi.
Po pauze ohlásil moderátor finále Malého Dobrofestu 2019 a začiatok koncertu legendy s veľkým L – českej bluegrassovej a countryovej kapely Poutníci. Toto hudobné zoskupenie sa nebráni ani vplyvu niektorých iných hudobných žánrov a na hudobnej scéne pôsobí už 49 rokov. Vystriedalo sa v ňom veľa hudobníkov, ako napríklad Robert Křesťan, Luboš Malina či Svaťa Kotas. V súčasnej dobe hrá táto hudobná formácia v zostave: Peter Mečiar – banjo a dobro, Honza Máca – mandolína, Jakub Bílý – gitara, spev a Jiří „Karas“ Pola – kontrabas, spev, vedúci kapely. Ako dieťa som veľa počúvala country, ale na koncerte Poutníkov som v živote nebola. Preto som si povedala, že si to užijem aspoň teraz.
Pohodu mi prinieslo zistenie, že väčšinu pesničiek, ktoré hrali Poutníci v Trnave, som poznala. Novinkou pre mňa bola napríklad temperamentná skladba Peťásek Breakdown, ktorej autorom je Peter Mečiar. Hral v nej na banje. Pesničku Pojďme se napít napísal Robert Křesťan. Zaspieval ju Jakub Bílý a musela som uznať, že spieva výborne. V refréne sa k nemu pridali i kontrabasista a mandolinista. V publiku mala kapela veľa fanúšikov a tlieskali sme ostošesť. Ako povedal Jiří „Karas“ Pola, u Poutníkov hrá už od roku 1980. Zaspieval nasledujúce dve pesničky: Zvony mne do dáli zvou a Hotel Hillary, v ktorej zazneli parádne sóla mandolíny, gitary i banja.
V skladbe Sweet Georgia Brown zahral vynikajúce sólo kontrabasista a Peter Mečiar sa konečne predstavil ako hráč na dobre. Na dobre hral aj v nasledujúcich pesničkách Wayfaring Stranger a Jambalaya. Po nich ma Poutníci prekvapili zmesou orchestrálnych skladieb od Djanga Reinhardta pod názvom Django Medley. Bolo to vraj asi tretí raz, čo ju hrali pred obecenstvom. Paráda a navyše s dobrom, na ktorom si Peter Mečiar aj zasóloval. Potom sa zase vrátil k hre na banje. Pravdaže, nesmela chýbať najslávnejšia poutnícka pesnička: Panenka. Spievajú ju vraj i Eva s Vaškom… Zaspieval ju Jakub Bílý a publikum bez problémov zvládlo zaspievať refrén. Veľký úspech mala i pesnička Až uslyším hvízdání z autorskej dielne Roberta Křesťana.
Všetkých pobavila pesnička Trezor. Jakub Bílý sa nemal za čo hanbiť, hoci originál spieva Karel Gott. Vystúpenie Poutníkov na Malom Dobrofeste 2019 sa skončilo hymnou všetkých hráčov bluegrassu: Will The Circle Be Unbroken. Pridali sa i hudobníci z kapely Professional De Formation. A tak sa na pódiu stretli dvaja banjisti, spevu sa zhostili viacerí účinkujúci a Miloš Peter Klápště hral na kontrabase slákom. Celý koncert bol pre mňa i pre ostatných poslucháčov krásnym zážitkom. Poutníci cédečká doma nezabudli, mali ich na predaj a v ponuke mali aj inštruktážnu knižku Petra Mečiara Banjo & Poutníci.
Na záver moderátor Peter „Bonzo“ Radványi povedal, že je veselý, pretože zaznela vynikajúca muzika. Smutný je zas preto, že sa končí ďalší Malý Dobrofest. Pevne však dúfa, že sa stretneme na ďalšom ročníku tohto podujatia v marci 2020. Na Malom Dobrofeste 2019 som mala možnosť vidieť a počuť mnohé tváre hudby a mnohé žánrové presahy. Hudba je dobrá vec, a keď v nej nechýba dobro, je ešte lepšia.
Ružena Šípková
04/2019
