Možno si ešte niekto z vás spomenie na festival Kosodrevina Blues, ktorého niekoľko ročníkov sa uskutočnilo na vysokohorskej chate na južnej strane Chopku. Pred niekoľkými dňami som sa znova ocitol na Koske, ako muzikanti i návštevníci holdujúci zimným športom láskyplne volajú horskú chatu Kosodrevina. No žiadne deja vu sa nekonalo a keď, tak len čiastočne, v rámci stretnutia s prírodou a čerešňovicou.
Tentoraz to nebol bluesový festival ale zúčastnil som sa tam jedinečného dvojdňového rodinno-kamarátskeho stretnutia muzikantov vo veľmi žičlivej a neobyčajne priateľskej atmosfére. Aspoň tak by sa dal stručne charakterizovať jubilejný 10. zimný Muzikantský camp na Koske. Predstavte si, že viac ako 20 kapiel (spolu s rodinnými príslušníkmi a priateľmi dohromady skoro 300 ľudí) sa vyvezie aj s aparatúrou a nástrojmi sedačkovou lanovkou do nadmorskej výšky 1500 metrov na vysokohorskú chatu, z ktorej už potom niet úniku, lebo lanovka končí o 16. hodine. Úniku niet ani pred tradičnou čerešňovicou, no tým hlavným bola muzika, ktorá znela od piatkového večera do sobotného rána a potom znova a znova po celé dva dni až do nedele. Nehralo sa len na hlavnom pódiu ale džemovalo sa aj v„predsálí“, dole v bare, na izbách a dalo by sa povedať, že doslova z každého kúta chaty znela hudba a spev. A to nielen country a bluegrass ale aj old time swing, folk, blues, rock n roll, rock a billy a čo ja viem čo ešte.
Okrem členov známych i menej známych slovenských a českých kapiel som tam stretol aj hostí zo zahraničia – z Írska, Brazílie, Holandska a Škótska. A priznám sa, že som mal pred vystúpením aj trochu strach, veď hrať pre toľkých vynikajúcich muzikantov je niečo mimoriadne. Ale nakoniec to bola aj výhoda, džemovanie bolo povolené, a tak sme si z nich mohli vybrať aj spoluhráčov na výpomoc.
Spolu s Ľubošom Beňom sme si pozvali na pódium harmonikára Jope Formana z Moravy a škótskeho kontrabasistu Davea Mac Gillavryho, s ktorými sme sa videli prvýkrát v živote a fungovalo to. Nemali sme z toho špás len my, ale podľa ohlasu publika sa naše improvizované skalicko-trnavsko-škótsko-moravské bluesnenie celkom páčilo aj ostatným.
Muzikantský camp na Koske odporúčam každému, kto je pozitívne naladený a má rád hudbu. Hovorí sa, že veľa chvály smrdí, ale v tomto prípade je skutočne zaslúžená. Veď všetko tam štimovalo – hudba, zvuk, videoprojekcia, skvelá atmosféra, počasie, personál a najmä pohodoví ľudia. A až keď sme si cestou domov, síce nevyspatí ale plní úžasných muzikantských zážitkov a stretnutí, dávali na nejakom salaši bryndzové halušky so slivovicou, som si uvedomil ako veľa za toto všetko vďačíme dnes už nebohému Jožkovi Černému, ktorý na nás zhliadal z plagátu na hlavnom pódiu a samozrejme zhora.
Text: Bonzo Radványi
Foto: Katka Kviko Kuláková
Január 2015
