Rok 2013 by sa dal nazvať aj rokom Jána / Johna Dopyeru, ktorý v 20. rokoch minulého storočia skonštruoval prvú rezofonickú gitaru na svete a následne aj jej slávny drevený model so slovenským názvom – dobro. 3. januára uplýva už 25 rokov od jeho smrti a 6. júla si zasa pripomenieme 125. výročie jeho narodenia.
Rodák zo Záhoria, ktorý vyrastal v Dolnej Krupej pri Trnave, odišiel roku 1908 spolu s rodičmi a početnými súrodencami do USA. Bol technicky i hudobne nadaný a po čase si spolu s bratmi založil v Los Angeles obchod s hudobnými nástrojmi. Keďže nástroje aj opravoval a mal skúsenosti so stavbou huslí a banja, bol pripravený v správnom čase a na správnom mieste keď vznikol dopyt po hlasnejšej akustickej gitare, ktorej zvuk vo vtedajších orchestroch zanikal. V dobách, keď ešte nejestvovalo elektroakustické ozvučenie nástrojov, sa mu podaril doslova husársky kúsok. Roku 1926 skonštruoval prototyp jedinečnej rezofonickej gitary s kovovým telom a s tromi prepojenými malými hliníkovými rezonátormi, ktoré zvuk gitary mechanicky zosilnili. Novinka s názvom National Tricone sa stala veľmi populárnou najmä medzi hráčmi swingu, country, bluesu a havajskej hudby.
O tri roky neskôr, roku 1929 si John Dopyera spolu s bratmi založil firmu Dopyera Brothers Inc. a keď si dal patentovať novú rezofonickú gitaru, tentoraz s dreveným telom, s jedným veľkým hliníkovým rezonátorom a pozmeneným rezonančným systémom, nazval ju podľa prvých slabík názvu novej firmy DOpyera BROthers – dobro. Samozrejme aj s prihliadnutím na slovenský význam slova, o čom svedčil predajný slogan: „Dobro means good in any language“ (dobro znamená dobrý v každej reči). John Dopyera takto vytvoril nielen základné modely rezofonických gitár s kovovými a drevenými telami, ale aj oba systémy osadenia rezonátorov, ako aj použitie okrúhlych a hranatých krkov. Okrem toho z jeho rúk vyšli aj jedinečné kovové rezofonické husle a viacero ďalších rezofonických hudobných nástrojov.
John Dopyera sa na Slovensko už nikdy nevrátil. Umrel 3. januára 1988 vo veku nedožitých 95 rokov v Grants Pass v Oregone a nedožil sa toho, že rezofonická gitara, ktorá sa medzičasom stala súčasťou amerického kultúrneho dedičstva a považuje sa za americký ľudový nástroj, je v posledných desaťročiach aj symbolom tzv. unplugged music.
U nás pamiatku tohto amerického vynálezcu slovenského pôvodu pripomínajú pamätné tabule v jeho rodisku Šaštíne – Strážach a v Dolnej Krupej, kde prežil svoje detstvo. V Trnave jestvuje od roku 1996 Dvorana slávy dobra, prvé a jediné múzeum rezofonických gitár v Európe. Okrem toho Slovenská pošta vydala roku 2001 prvú a zatiaľ tiež jedinú poštovú „dobro“ známku na svete a roku 2003 Mesto Trnava udelilo Johnovi Dopyerovi aj Čestné občianstvo in memoriam. No jeho meno najviac zviditeľnil medzinárodný hudobný festival Dobrofest – Trnava, ktorý bol venovaný jeho pamiatke. V priebehu rokov 1992 – 2008 v Trnave na ňom vystupovali najznámejší dobristi a hráči na rezofonické gitary z celého sveta, vrátane takých hviezd ako sú Jerry Douglas, Bob Brozman, Rob Ickes, Randy Kohrs, Mike Auldridge, skupina Blue Highway atď. Okrem nich sa vďaka Dobrofestu mohli v priebehu 17 rokov zoznámiť slovenskí fanúšikovia aj s celým radom známych bluesmenov. V Trnave hrali napríklad Catfish Keith, Steve James, Mike Dowling, Mary Flower, Original Snakeboy, Bert Deivert, Rollie Tussing, Bruce Lewis, Curtis Burch z USA, Doug Cox a Steve Goodman z Kanady, Dave Peabody, Mike Cooper, John Crampton a Michael Messer z Veľkej Británie, ďalší prišli z Nemecka, Talianska, Dánska, Fínska, Švédska, Slovinska, Poľska, Maďarska, Čiech, ba aj z ďalekých Havajských ostrovov, Taiwanu a z Austrálie. Samozrejme nechýbali ani bluesmeni zo Slovenska.
Dobrofest už bohužiaľ nie je Dobrofestom, keďže sa z neho vytratila jeho pôvodná idea, ale pamiatku Johna Dopyeru si v roku 2013 pripomenieme na špeciálnom koncerte v Trnave, na ktorom znova zaznie nádherný zvuk rezofonických gitár. Veď tie na rozdiel od iných vynálezov, ktorými Slovensko prispelo začiatkom 20. storočia prostredníctvom svojich rodákov pôsobiacich v USA, prežili skúšku času, a tak ako v dobách svojho vzniku, aj dnes prinášajú potešenie hudobníkom a ich poslucháčom na celom svete.
Bonzo Radványi
Január 2013
