Meno amerického gitaristu a speváka Stevie Ray Vaughana z Texasu je na bluesrockovej scéne ešte stále pojmom. 27. augusta uplýva 30 rokov od jeho tragickej smrti v troskách havarovaného vrtuľníka. Krátko predtým vystupoval spolu s Ericom Claptonom, Buddy Guyom, Robertom Crayom a so svojim starším bratom Jimmie Vaughanom na spoločnej show v East Troy vo Wisconsine. Po koncerte si hudobníci a roadies prenajali štyri vrtuľníky, ktoré ich mali zaviesť do Chicaga, kde mali hrať o deň neskôr. Jeden z vrtuľníkov, práve ten v ktorom bol Stevie Ray Vaughan spolu s tromi členmi sprievodného teamu Erica Claptona, do cieľa nedoletel. Krátko po štarte narazil v hmle do kopca neďalekého lyžiarskeho strediska a všetci na palube, vrátane pilota, sa zabili.
Stevie Ray Vaughan mal vtedy iba 35 rokov, no napriek tomu sa počas svojej krátkej kariéry stačil zapísať do histórie bluesovej hudby ako jeden z najvplyvnejších elektrických gitaristov a jedna z najdôležitejších osobností bluesového revivalu v osemdesiatych rokoch. Rodák z Dallasu začal hrať na gitare už ako 7 ročný. Vzorom mu bol jeho o tri roky starší brat Jimmie. Keď roku 1971 vyšiel zo školy, dal sa na muzikantskú dráhu. Vystriedal viacero lokálnych bluesových kapiel až kým roku 1975 nezakotvil v Austine v súbore Paul Ray & The Cobras, s ktorým hral v nasledujúcich dvoch rokoch. Neskôr založil spolu so speváčkou Lou Ann Barton a basistom W.C.Clarkeom Triple Threat Revue, no spolupráca im dlho nevydržala.
Stevie Ray Vaughan sa nakoniec osamostatnil a založil si vlastný band Double Trouble, pre ktorý si názov vypožičal zo známej skladby Otisa Rusha. Bolo to vlastne bluesrockové trio, v ktorom dominoval ako gitarista a spevák. Na basgitare hral Tommy Shannon, bývalý basák Johnny Wintera a za bicími nástrojmi sedel Chris Layton. V tomto zložení roku 1983 nahrali debutový štúdiový album Texas Flood, ktorý podporený dlhým koncertným turné sa vyšplhal až na 38. priečku hitparády. Prvotina okrem komerčného úspechu priniesla Stevie Ray Vaughanovi aj titul nového gitarového hrdinu. Vaughan sa prejavil aj ako plodný autor, keď z desiatich skladieb na platni zložil šesť. Medzi nimi boli aj dve z jeho najznámejších – Pride And Joy a Love Struck Baby.
Po debute nasledovali v krátkom čase za sebou ďalšie platne – Couldn´t Stand The Weather (1984), Soul To Soul (1985), koncertná Live Alive (1986) a In Step (1989). S hudbou Stevie Ray Vaughana sme sa mohli zoznámiť dokonca aj v bývalom Československu. Síce s niekoľkoročným oneskorením, ale predsa, keď sa Supraphon blysol licenčným vydaním vinylovej platne Soul To Soul so skladbami ako Look At Little Sister, Say What či verziou skladby You´ll Be Mine od Willie Dixona. To už na nej i na koncertoch zvuk pôvodného tria obohatil klavírista a organista Reese Wynans.
Ako to už býva, po smrti Stevie Ray Vaughana vyšiel celý rad rozličných kompilácií a albumov s koncertnými nahrávkami, no len jeden z nich sa dá zaradiť do jeho autentickej diskografie. Je to album s názvom Family Style, ktorý SRV nahral tesne pred smrťou spolu so svojim starším bratom Jimmie Vaughanom ako The Vaughan Brothers. Album vyšiel koncom septembra 1990. Obaja bratia hrajú na ňom na gitarách, delia sa o vokály a spoločne sa podelili aj o autorstvo 10 skladieb. Album získal dokonca cenu Grammy ako najlepšia nahrávka súčasného bluesu a ďalšia Grammy prišla za inštrumentálku D/FW.
Stevie Ray Vaughan získal ešte za života množstvo prestížnych ocenení, ale po smrti sa s nimi doslova roztrhlo vrece. K predchádzajúcim dvom cenám Grammy mu pribudli ďalšie štyri, V roku 2000 vydaný album In Session bol vyhlásený za Bluesový album roka a v tom istom roku Vaughana uviedli aj do Bluesovej siene slávy. Samozrejme in memoriam, Okrem toho roku 1994 mu postavili v Austine bronzovú sochu a roku 2003 uviedli jeho meno v rebríčku 100 najlepších gitaristov všetkých čias hudobného časopisu Rolling Stone na 7. mieste.
Stevie Ray Vaughan chýba na hudobnej scéne už rovných 30 rokov, počas ktorých sa na celom svete objavilo množstvo jeho epigónov, no žiadny z nich sa mu nevyrovná. Ktohovie ako by ďalej pokračovala cesta tohto vynikajúceho bluesrockového gitaristu s neuveriteľným timingom, keby jeho hviezdnu kariéru neprerušila tragická smrť.
Bonzo Radványi
25/08/2020
