Medzinárodný festival Jazz Blues Jamboree „beží“ už 9 rokov. Za ten čas v Nových Zámkoch hosťovali takí známi umelci ako Lucky Peterson, Ten Years After, Mungo Jerry, Karen Carroll, Melissa James, Errol Linton, Livin´ Blues Xperience a mnohí ďalší. Najnovšie vydanie festivalu, ktorý sa uskutočnil v dňoch 22. a 23. novembra, potvrdilo jeho výnimočnosť na Slovensku.
Kombinácia dvoch príbuzných hudobných žánrov spojená s tradične kvalitnou a zaujímavou ponukou domácich i zahraničných účinkujúcich, výbornou organizáciou a dobrým zvukom prilákala na festival aj dostatok návštevníkov. A pochváliť sa „plným domom“ na podujatí, kde sa hrá tzv. menšinová hudba, nie je v dnešných dobách celkom bežné. Slovom – malé hudobné Vianoce v predstihu.
Prvý deň festivalu pripadol na deň, keď meniny slávili Cecílie, ktorých menovkyňa svätá Cecília je patrónkou hudby a hudobníkov, špeciálne organistov a zhodou okolností pre mnohých návštevníkov festivalu hlavným ťahákom bol práve organista Marián Varga a skupina Collegium Musicum. Štvorica Varga, Griglák, Frešo a Valihora ich v žiadnom prípade nesklamala a odozvou jej boli záverečné standing ovations. Pravda, obecenstvo v sále Kina Mier si ešte predtým vytlieskalo prídavky aj od René Lacka, ktorý venoval celé vystúpenie pamiatke Jimiho Hendrixa. Spolu so svojim Down Town Bandom zahral okrem Red House, Little Wing, Fire, Purple Haze či All Along The Watchtower aj niekoľko relatívne menej známych vecí ako Bold As Love či Manic Depression a samozrejme nechýbalo ani jeho showmanské hranie za chrbtom, za hlavou, zubami i jazykom. Návštevníci nešetrili potleskom ani pri vystúpení výbornej srbskej kapely Fingerbang, ktorá svoje vystúpenie odštartovala skladbou Oh Suzi Q a cez Roadhouse Blues od Doors, Thrill Is Gone a niekoľko starých rock n rollov sa prepracovala až k obligátnej záverečnej skladbe I Got My Mojo Working. V prestávkach medzi jednotlivými kapelami bolo rušno aj na malom pódiu vo vedľajšej sále, kde sa predstavila nádejná domáca kapela Memphis Bell. Po skončení veľkého koncertu dlhý festivalový večer pokračoval po polnoci ešte v Stardust Blues Pube s jamsession kapely Kiero Grande (ex-Csukamájolaj) z Veľkého Kýru s členmi srbskej formácie Fingerbang atď.
Podobný časový harmonogram mal aj druhý festivalový deň – sobota 23. novembra, len na rozdiel od piatku sa k slovu, či vlastne k mikrofónu dostali aj ženy. Prvou bola speváčka, ktorá odštartovala večer na malom pódiu s jazzovou formáciou Free Songs Jazz z Vlčian a hneď nato prišla magická chvíľa, keď sa na hlavnom pódiu objavila afroamerická speváčka Dorrey Lin Lyles. Tá si hneď od začiatku získala priazeň poslucháčov nielen svojim bezprostredným správaním a pochvalnými slovami „Beautiful town, beautiful people and beautiful festival“ ale najmä svojim veľkým hlasom. Sprevádzaná Johnny Shepherd Bandom, teda kapelou gitaristu Janči Pástora zo Štúrova, v ktorej hosťoval aj harmonikár Boboš Procházka, roztlieskala a rozospievala celé publikum, ktoré ju potom nechcelo pustiť z pódia. Bluesové štandardy ako Thrill Is Gone, Rock Me Baby či I Just Wanna Make Love To You striedala s gospelovými a soulovými (Soul Of A Man, Ain´t No Sunshine, Leave Me Standing Alone, Woodoo Woman), v ktorých často pripomínala slávnu Arethu Franklinovú a zakončila obľúbenou Got My Mojo Working ako prídavkom. To už celá sála stála na nohách, všetci tlieskali, spievali, kričali a dupotali – standing ovations.
Kým v piatok zastupoval nebluesovú časť programu Marián Varga a Collegium Musicum, v sobotu sa tejto úlohy ujal ďalší Varga, tentoraz maďarský gitarista János Varga. Bubeník, dvaja perkusionisti, čelista a mladá huslistka tvorili jeho Varga János Projekt, ktorý ponúkol neuveriteľne dravý a dynamický inštrumentálny jazz rock spojený s poriadnou dávkou psychedélie. Aj keď to nebola práve moja parketa, bolo to veľmi zaujímavé a podobne ako ostatným poslucháčom sa mi páčili „súboje“ medzi elektrickou gitarou a husľami, ktoré by sa dali prirovnať k hudobnému ohňostroju.
Nastúpiť na pódium po takýchto dvoch vynikajúcich koncertoch nemusí byť práve ľahkou úlohou. No domáca skupina Joint Venture s hlavným organizátorom festivalu Feri Šajtošom to zvládla s cťou. Posilnená o nového klávesáka a hosťujúcich Boboša Procházku a Dura Turteva ponúkla niekoľko dobre zahraných coververzií skladieb Jimi Hendrixa, J. J. Calea a bluesových štandardov ako Crossroads či Spoonful. Vďačné obecenstvo si vynútilo ešte jeden prídavok a festival Jazz Blues Jamboree sa skončil. Vlastne ešte nie, lebo podobne ako v predchádzajúci deň sa celá kopa návštevníkov presunula znova do Stardust Blues Pubu, kde sa pokračovalo dlhou nočnou džemovačkou. Objavila sa tam aj americká speváčka Dorrey Lin Lyles a prispela skvostnou verziou známej skladby Stormy Monday Blues, ktorá bola akousi záverečnou čerešničkou na tohtoročnej festivalovej torte.
Som zvedavý čím nás organizátori v Nových Zámkoch prekvapia na budúci rok na jubilejnom desiatom ročníku Jazz Blues Jamboree. Držím im palce!
O festivale Jazz Blues Jamboree 2013 napísal svojej dojmy na tomto blogu aj gitarista Joint Venture a Kiero Grande Adrian Kelemen.
Ďalšie fotografie z festivalu od Dušana Teplana nájdete na jeho Facebooku.
Bonzo Radványi
November 2013
