V piatok 18. októbra 2019 bol pekný slnečný deň, pravé babie leto. Spolu so svojou mamou som sa vybrala do Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave na podujatie nazvané Jantárové oči – Beseda o vlkoch s vlkom. Bolo to stretnutie s publicistom, spisovateľom, dobrodruhom, cestovateľom a milovníkom vlkov Jaroslavom Monte Kvasnicom. Podujatie zorganizovali: Štátny archív v Trnave, Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave a Naše mesTTo o. z. Nielen mňa zaujali aj hudobní hostia: country spevák a gitarista Allan Mikušek a dobrista Henrich Novák.
Jaroslav Monte Kvasnica, ktorý žije v Brne, zavítal do Trnavy spolu so svojou manželkou, so psíkom (orieškom) Ferdom a s vlčicou Taigou. Taiga pútala najväčšiu pozornosť publika. Je to vlastne trojštvrtinová vlčica, ostatné gény má od československého vlčiaka. Je obdivuhodne krotká, hoci jej majiteľ poznamenal, že jej výchova nebola jednoduchá. Neprekážal jej ani blesk fotoaparátu a bola priateľská k ľuďom, ktorí si ju fotili, prihovárali sa jej a hladkali ju. Čitáreň knižnice bola plná na prasknutie. Podujatie sa začalo o 17.00 hod. bez hudobníkov. Ostali totiž trčať v dopravnej zápche. Moderátor Ivan Matušek kládol hosťovi zvedavé otázky, týkajúce sa vlkov, a došlo aj na početné otázky publika.
Asi po polhodine sa hudobníci konečne objavili. Allanovi Mikušekovi sa ušlo najväčšie privítanie od Taigy. Vítala ho ako pes, ktorému sa konečne po dlhšom čase vrátil domov jeho pán. Allan podotkol, že zvieratá má veľmi rád, vraj už mal raz chvíľu doma aj šteniatko vlka a bol to pre neho veľký zážitok. Hudobníci hrali akusticky, unplugged. V komorných priestoroch knižnice sa to bez problémov dalo. Sprievodné slovo si vzal na starosť Allan. Veľmi ľahko sa mu podarilo publikum zaujať. Tiež predstavil Henricha Nováka, jedného z najlepších dobristov v Európe. Prvé dve pesničky, ktoré zazneli, boli Oceán sĺz a Dážď, obe z autorskej dielne Allana Mikušeka (je aj autorom hudby a textárom).
Objavili sa už na jeho prvom albume Allan (1992). Pesničku Dážď (Déšť) si navyše vybral český country spevák Michal Tučný na svoj posledný album Šťastné staré slunce (1994). Allan a Michal ju naspievali dvojjazyčne ako duet a Michal bol autorom českej časti textu. Allan Mikušek už však túto pesničku hráva v prepracovanej, rezkejšej verzii. Tá zaznela aj v trnavskej knižnici. Allan spieval z celého srdca a akustická gitara a dobro si nôtili v lahodnej harmónii. Zvuk dobra občas vystúpil do popredia a v čitárni knižnice sa ozývali tóny, ktoré mi zneli až nadpozemsky.
Akoby sa pohybom želiezka po strunách otvárala brána do iných svetov. S Allanom si niektorí poslucháči z obecenstva aj opatrne zaspievali, ani ja som neodolala. Zdalo sa, že aj vlčica Taiga, ležiaca na zemi, hudbu pozorne počúva. Po pesničkách nasledoval veľký potlesk. Allan Mikušek povedal zopár slov o hudobnom nástroji – dobre, a publikum prikyvovalo, že informácie sú mu známe. V Trnave nepochybne stále žije odkaz medzinárodného hudobného festivalu Dobrofest. Podľa názoru Ivana Matušeka by Allan mal zaplniť ešte jednu medzeru vo svojom repertoári a zložiť nejakú pesničku o vlkoch.
Nasledovala prezentácia o týchto zaujímavých zvieratách a po nej znova hudba a spev. Počas pesničky Take Me Home, Country Roads, ktorá sa v roku 1971 stala hitom v podaní Johna Denvera, začalo obecenstvo spontánne tlieskať do rytmu. Ďalšou bola pesnička Allana Mikušeka Stádo. Zaznela však v slovensko-anglickej verzii. (Jej pretextovanie do angličtiny je dielom country hudobníka, speváka, hudobného skladateľa a textára Petra Dulu (žiaľ, už nežije) a hudobného producenta Marka Traila z amerického mesta Nashville.)
Po anglicky sa nazýva Waiting For The Rain. Mala úspech, hoci nezapršalo. Hudobníci svoje vystúpenie na podujatí zakončili pesničkou, ktorá podľa Allanových slov poteší Čecha, Moravana i Slováka: Poslední kovboj. Je to, samozrejme, veľký hit Michala Tučného. Publikum v čitárni Knižnice Juraja Fándlyho malo z nej nefalšovanú radosť. Po jej skončení nadšene tlieskalo a pochvalne pokrikovalo. Napadlo mi, že by som ešte prijala nejakú bluesovú skladbu, napríklad od Howlin´ Wolfa, keď sme už boli pri tých vlkoch. Ale i bez toho bolo podujatie viac než dobré s magickým zvukom dobra.
Po oficiálnej časti programu nasledovali príjemné rozhovory pri chutnom občerstvení. Poslucháči mali veľký zážitok zo stretnutia s vlkmi i s hudbou. Príroda i tóny piesní sú čarovné, mnohoraké, a súčasne krásne prirodzené. To je zrejme dôvod, prečo nás tak priťahujú.
Ružena Šípková
26/10/2019
