Rok mi uplynul tak rýchlo, ako keď sa prejde bottleneckom po strunách gitary. Ani som sa nenazdala a písaním som sa „preslajdovala“ do decembra 2018. Predvianočné obdobie v Seredi si už ani neviem predstaviť bez koncertu dua Ľuboš Beňa & Bonzo Radványi na seredských vianočných trhoch. Tohto roku pripadol na piatok 14. decembra a mal názov Bluesové Vianoce. Na koncert som sa veľmi tešila, iba som sa obávala, že vonku bude zima, lebo sa začínal až o 20.00 hod. S mamou, ktorá šla so mnou, sme nenechali nič na náhodu a poriadne sme sa naobliekali. Napokon som si však uvedomila, že aj keď bude mrznúť, pri takej hudbe plnej energie, akú hrajú Ľuboš Beňa & Bonzo Radványi, zaručene rozmrznem.
Ale teplé oblečenie sa nám zišlo: ako to už býva, program sa posunul. Kapela, ktorá mala hrať do 19.30 hod., dohrala až hodnú chvíľu po 20.00 hod., a kým sa začal koncert dua Beňa & Radványi, bolo takmer 20.40 hod. Ľuboš Beňa (rezofonická gitara, bicie) & Peter „Bonzo“ Radványi (spev, rezofonická gitara, ústna harmonika, kazoo) sú odborníci na zabávanie (nielen) návštevníkov vianočných trhov v Seredi. Na začiatku Bonzo Radványi hlasno zavolal smerom k seredskému publiku, či nezamrzlo a či ešte žije. Ozval sa potlesk a veselé pokriky. Hriala nás láska k hudbe a našli sa aj takí, čo sa hojne zohrievali vianočným punčom pri stánkoch. Ja s mamou sme načerpali energiu zo silnej čiernej kávy, ktorú sme si dali pred koncertom.
Duo Beňa & Radványi hralo hlavne pesničky zo svojich dvoch albumov: Nemám hlad, nemám smäd (2012) a Slovak Blues Project (2017). Ako prvá tradične zaznela pesnička I Woke Up This Morning (Zobudil som sa dnes ráno), tentoraz aj s vianočnými vsuvkami. Som presvedčená, že zvuk bicích a dvoch rezofonických gitár spoľahlivo zobudil celé Námestie slobody, kde sa konali vianočné trhy, i priľahlé okolie. Na pódiu nechýbali ani rôznofarebné svetlá, ktoré však boli dosť striedme. Len občas sa odrážali od Bonzovej ligotavej gitary, takže nielen hrala, ale aj hrala všetkými farbami.
Hudba dua znela radostne, bola výdatná a svieža. Hoci večer už poriadne pokročil, verní fanúšikovia prišli. A našli sa tiež takí návštevníci vianočných trhov v Seredi, o ktorých si myslím, že sa proste len chceli baviť. Už pri druhej pesničke It´s All Over Now sa podaktorí ľudia pustili do tanca. Nuž, nielen hudba, ale aj vianočný punč bol zrejme kvalitný, a tak vznikali na námestí v niektorých prípadoch naozaj zaujímavé tanečné kreácie. Bonzo, ktorého mohutný hlas bolo počuť doďaleka, si čoskoro nasadil svoj typický čierny klobúk. Viaceré pesničky okorenil hrou na ústnej harmonike.
Obecenstvo sa dožadovalo hlavne rezkých pesničiek a hudobníci im vychádzali v ústrety. No občas treba aj spomaliť: po skladbe Big Road Blues vyhlásil spevák dámsku volenku a duo zahralo jednu zo svojich pomalších pesničiek, nazvanú Don´t Waste My Time. Po nej nasledovala ďalšia pomalá skladba No Expectations. Je to jedna zo skladieb, vďaka ktorým som začala spoznávať blues. Potom Ľuboš Beňa a Bonzo Radványi znova zahrali do skoku a pre všetkých narodeninových oslávencov pesničku Looking Back / Happy Birthday. I mne bolo veselo a bolo mi jedno, že je tma a zima a že nemám narodeniny.
Keďže, ako povedal Peter „Bonzo“ Radványi, v Seredi vládlo počasie pod psa, nemohla chýbať rázna, energická pesnička Walking The Dog. Na „countryoidnú“ Hey Doc sa dobre tancuje, o čom sa presvedčila i Sereď. Keď zaznela titulná skladba z predošlého albumu dua Beňa & Radványi Nemám hlad, nemám smäd, publikum sa potešilo, že počuje slovenčinu. Ostatné pesničky však už zase mali anglické texty. Po temperamentnej She´s About A Mover (znova s dámskou volenkou) nasledovali až štyri prídavky: Stop Drinking That Wine (s Bonzovým neodmysliteľným kazoo), You Got Me Running, You Can´t Judge A Book a posledná Sweet Home Chicago, premenovaná na Sweet Home Sereď, pri ktorej došlo i na spev seredského publika. Koncert trval asi hodinku a napumpoval mi energiu do žíl, hoci som netancovala.
Bluesové Vianoce boli správne veselé. Keď si človek chce užiť dobré blues, niekedy stačí prísť na vianočné trhy do Serede a vydržať trochu chladu. Z piatka na sobotu napadol sneh a spomenula som si na text pesničky Nemám hlad, nemám smäd: „Padá sneh, hryzie mráz…“ Blues nepozná zimný spánok, je s nami, či prší, či sneží. Tak, šťastné a veselé Vianoce a mnoho dobrej hudby aj v roku 2019!
Ružena Šípková
December 2018
