Vianoce som, ako každý rok, oslávila v tichosti a v pokoji. S mamou sme trávili čas spomienkami i plánmi do budúcnosti. No tešili sme sa aj na obdobie medzi vianočnými sviatkami a Silvestrom: boli sme pozvané do Trnavy na koncert Bigbítové Vianoce. V stredu 28. 12. 2016 sme teda s mamou vyrazili za kultúrou. V Trnave sme na Hlavnej ulici obdivovali pekné vianočné osvetlenie i umelé klzisko. Naším cieľom však bola Synagóga Café v Malej synagóge na Haulíkovej ulici.
Keď sme vošli do synagógy, zistila som, že od mojej poslednej návštevy sa veľmi zmenila. Teda, zmenila sa na štýlovú kaviareň. Zvlášť ma zaujali boxy popri bočných stenách, ktoré majú predné steny sklenené a ponúkajú nielen pohodlné sedenie na gaučoch a tapacírovaných stoličkách, ale i knižky v poličkách na čítanie. Boxy však zdobia i fotky, obrazy či obaly z gramofónových platní. Potom som si všimla, že poličky s knihami sú i po oboch stranách pódia. Povedala som si, že keďže synagógy slúžia i na vzdelávanie, je veľmi sympatické, že v tejto sa ocitli aj knihy.
Do Synagóga Café prichádzalo čoraz viac ľudí. O 18:45 hod. boli takmer všetky miesta na sedenie obsadené. Prišla i naša kamarátka, ktorej sme s mamou držali miesto, a prisadla si k nám. Koncert sa začal o 19:00 hod. Všetkých prítomných privítal hudobník a spevák Pavel Opatovský. Vyjadril radosť, že sa poslucháči, priaznivci bigbítu, zišli v takom hojnom počte. Srdečne privítal predsedu Trnavského samosprávneho kraja Tibora Mikuša, ktorý trnavských hudobníkov už roky podporuje.
Potom nasledoval prvý set hudby, ktorý patril duu Ľuboš Beňa a Peter „Bonzo“ Radványi. Hrali na rezofonických gitarách – dobrách. Ľuboš okrem toho nohami ovládal malú súpravu bicích nástrojov a zdalo sa mi, že v ten večer hral na bicie obzvlášť energicky: dodával bigbítu poriadku dynamiku. Bonzo sa tradične predstavil i ako spevák a v niektorých skladbách tiež ako hráč na ústnej harmonike a na kazoo. Skladby dua so silnou príchuťou 60. rokov 20. storočia, bluesu i bigbítu pôsobili ako povzbudzujúci prostriedok a antidepresívum v jednom. Poslucháči sa dobre bavili a tlieskali. Moja mama, naša kamarátka a ja sme neboli výnimkou. Mnohí by si boli zrejme aj zatancovali, keby bolo viac miesta.
Bonzo všetkých povzbudzoval nielen k dodržiavaniu pitného režimu, ale i k vzájomnej komunikácii, ktorej je v dnešnej pretechnizovanej dobe čoraz menej. Ako dobrý príklad spomenul istú kaviarničku v Trnave. Visí v nej oznam: Wi-fi nemáme, vyprávajte sa medzi sebou! Pesničku Nemám hlad, nemám smäd, označil Bonzo za typicky povianočnú, pretože cez Vianoce väčšina z nás jedla a pila do vôle. V publiku boli aj viacerí členovia bigbítovej kapely The Breakers, ktorej členom je i Bonzo. Skladba It´s All Over Now z jej repertoáru do bigbítových Vianoc perfekte zapadla. Názov skladby You Can´t Judge A Book By The Cover (Nemôžeš súdiť knihu podľa obálky) sa dočkal vianočnej parafrázy: Nemôžeš súdiť darček podľa obalu. Nálada bola výborná a bol čas na vystúpenie ďalšej hudobnej formácie.
Nasledovala krátka prestávka a po nej druhý set – vystúpenie Dua Live Guitars. Tvoria ho Pavel Opatovský, spevák a hráč na akustickej gitare, a „Laci“ Jozef Pagáč, ktorý hrá na elektrickej gitare a spieva sprievodné vokály. Ich cieľom, samozrejme, taktiež bolo navodiť atmosféru 60. rokov 20. storočia a darilo sa im to. Začali vo svižnom tempe pesničkou Here Comes My Baby od kapely The Tremeloes. Nasledovali skladby Sunny Afternoon od The Kinks a I´m Walkin´, ktorú ešte v roku 1957 preslávil Fats Domino. Potom hudobníci predstavili svojho hosťa. Bol ním ich dobrý priateľ a spoluhráč z bigbítového obdobia – výborný kontrabasista a basgitarista Koloman „Cuco“ Gajlík. Priznal, že na skúške pred týmto koncertom asi viac spomínali než skúšali. Nebolo to však vôbec poznať, ladilo im to vynikajúco. Cuco hral na kontrabase s ľahkosťou a istotou. Po vianočnej skladbe Johna Lennona a Yoko Ono Happy Xmas (War Is Over), ktorá vznikla ako protestsong proti vojne vo Vietname, zaznel veľký potlesk. Potom prišla pesnička That´s All Right Mama, známa hlavne v podaní Elvisa Presleyho.
Do vianočného obdobia pekne zapadla i skladba Mull Of Kintyre, ktorú zložili Paul McCartney a Denny Laine. Je poctou škótskemu polostrovu Kintyre a jeho mysu Mull Of Kintyre a jej text je hlavne o láske k domovu. Ďalšou hudobnou vianočnou klasikou bol Jingle Bell Rock od Bobbyho Helmsa. Pri temperamentnej skladbe Be-Bop-A-Lula, ktorú ako prvý nahral Gene Vincent, niektorí poslucháči tlieskali do rytmu. Potom vzal Cuco basgitaru a koncert pokračoval. Laci povedal krátky vtip, ako sa stretli dvaja muzikanti a neohovárali tretieho. Rýchlo však dodal, že oni nikoho neohovárajú a majú veľkú radosť zo stretnutia po rokoch. Zazneli skladby Mrs. Robinson od dua Simon & Garfunkel a In The Summertime od kapely Mungo Jerry. Po veľkom potlesku nás hudobníci uistili, že majú ešte pre nás pripravených veľa pekných pesničiek.
Nasledujúci set však patril opäť Ľubošovi a Bonzovi a znova to bol bigbítovo-bluesový príval. Spolu s nimi si zahral aj ich priateľ Miro Macko, ktorý hral kedysi v The Breakers na gitare. V tento večer však hral na elektrickom kontrabase. Bola to zaujímavá náhoda, že takmer všetci účinkujúci na trnavských Bigbítových Vianociach 2016 hrajú alebo kedysi hrali na kontrabase či basovej gitare. Výnimkou bol len Pavel Opatovský. Pre tých, ktorí v nedávnej dobe oslavovali narodeniny, zaznela skladba Looking Back/Happy Birthday. Nechýbala ani pesnička Sweet Home Trnava. Zase pri nej znel potlesk do rytmu a niektorí poslucháči, vrátane mňa, si v refréne s chuťou zaspievali. Po skladbe Caledonia prišla ďalšia pauza.
Ako sme sa dozvedeli, jeden set mali zahrať ešte Pavel a Laci spolu s Cucom a po nich mala prísť na rad spoločná pesnička. Moja mama a ja sme sa však museli ponáhľať na posledný vlak do Serede, nešiel nám už žiadny ďalší spoj. Preto sme museli Synagóga Café opustiť, hoci sme sa tam cítili veľmi príjemne a hudba nám naozaj lahodila. Kamarátka, ktorá sedela s nami pri stole, sa už tiež ponáhľala domov, no ešte pred tým nás zaviezla autom na železničnú stanicu, za čo sme jej boli nesmierne vďačné.
Tohtoročné Bigbítové Vianoce v Trnave sa jednoznačne vydarili. V Synagóga Café sa na jeden večer pri bigbíte a blues stretlo publikum, ktoré netvorili len pamätníci, ale aj mladšie ročníky. Všetci boli spokojní a dobre sa bavili. Som presvedčená, že táto hudba má, na šťastie, nielen minulosť, ale aj budúcnosť.
Text: Ružena Šípková
Foto: Gabriel Kopúnek
December 2016
