Začiatkom decembra 2017 slovenskú bluesovú scénu obohatil nový album Ľuboš Beňa and Bonzo Radványi: Slovak Blues Project. Bol to pekný predvianočný darček pre hudobníkov, ktorí sa na ňom podieľali, i pre ich fanúšikov. A bluesmeni sa vybrali s vynoveným repertoárom medzi poslucháčov.
Ešte pred slávnostným krstom nového albumu sa uskutočnili blízko môjho bydliska dva „predkrstové“ open-air koncerty, ktoré som s radosťou navštívila. Prvý sa konal 14. decembra 2017 na Adventných trhoch na Trojičnom námestí v Trnave. Začal sa o 19.00 hod. Počasie mu prialo, a tak sa na námestí zišlo mnoho poslucháčov. Hudobníci hrali v zostave: Peter „Bonzo“ Radványi – spev, rezofonická gitara, ústna harmonika, kazoo; Ľuboš Beňa – rezofonická gitara, gitara z kanistra, bicie; Paľo Hrnčirík – elektrická gitara. Hudba kapely mala drajv, na aký som už zvyknutá pri duu Ľuboš Beňa & Bonzo Radványi a sóla Paľa Hrnčiríka energiu ešte znásobovali. Na Trojičnom námestí sa ozýval veľký potlesk, niektorí poslucháči tancovali v rytme hudby. Skladby z nového CD mali úspech. Keď hudobníci začali hrať skladbu Hey Doc s príchuťou country, kamarátka, s ktorou som bola na koncerte, zvolala: „Čo sme na Lodenici?“ No a potom sa pustila do tanca. V záverečnej skladbe You Can´t Judge A Book predstavil Ľuboš Beňa svoju novú gitaru z dvadsaťlitrového kanistra na benzín. Po koncerte viacerí poslucháči využili možnosť zakúpiť si nové CD Slovak Blues Project.
Druhý koncert nasledoval hneď na druhý deň, 15. decembra 2017 na seredských Vianočných trhoch v rámci podujatia Bluesové Vianoce. Začal sa o 17.00 hod. a bola som na ňom so svojou mamou. Tentoraz s Petrom „Bonzom“ Radványim a s Ľubošom Beňom hral vynikajúci hráč na ústne harmoniky Roman Horváth. O poslucháčov nebola núdza, ľudia počúvali, ako zase po dlhšom čase znie blues v Seredi. Pod pódiom tancovali a naháňali sa deti. Vládla by dokonalá pohoda, keby sa poriadne neochladilo. A seredský koncert bol ešte o polhodinu dlhší ako trnavský, trval hodinu a pol. Hudobníci hrali jednu temperamentnú skladbu za druhou a obecenstvo tlieskalo a popíjalo varené víno alebo horúci čaj. Aj v poslednej skladbe sa bluesmeni poriadne vybláznili, Ľuboš Beňa predviedol štvorstrunový „Stratocanister“ a Peter „Bonzo“ Radványi a Roman Horváth si obaja od srdca zahrali na ústnych harmonikách, no po koncerte skonštatovali, že so skrehnutými prstami sa nehralo dobre. Ale pesničky z nového albumu Ľuboš Beňa and Bonzo Radványi: Slovak Blues Project sa páčili aj v Seredi, to bolo hlavné.
Album sa dočkal oficiálneho krstu vo štvrtok 28. decembra 2017 na podujatí Bigbítové Vianoce v trnavskej Synagóga Café. S Petrom „Bonzom“ Radványim a Ľubošom Beňom vystúpili aj Paľo Hrnčirík (elektrická gitara) a Miro Buzrla (heligónka), čo bola vlastne kompletná zostava kapely Slovak Blues Project. Ďalšími účinkujúcimi na Bigbítových Vianociach bolo Duo Live Guitars so svojím hosťom.
Že Trnava má rada bigbít, viem už dávno a na Bigbítových Vianociach 2017 som sa o tom presvedčila znova: Synagóga Café praskala vo švíkoch, toľko hudobných nadšencov do nej zavítalo. Prišla som tam so svojou mamou a s kamarátkou a našťastie sa nám ušli miesta takmer vpredu, blízko pódia pre hudobníkov. Fotografovalo sa mi fajn: úplne dopredu som sa síce pre množstvo ľudí nedostala, ale rovno po pravej strane sme mali malé pódium (v pôvodnej synagóge tam zrejme bolo pódium pre rabína). Naokolo sedeli ľudia, to mi však neprekážalo, a hoci som sa snažila nezavadzať, veselo som behala po malom pódiu, odkiaľ sa mi podarilo urobiť hŕbu celkom pekných záberov.
Na začiatku všetkých prítomných privítal už na 2. ročníku Bigbítových Vianoc Pavel Opatovský. Po ňom už nastúpil s poriadnou silou Slovak Blues Project so skladbou I Woke Up This Morning. Zvuk gitár ozvláštnil a obohatil Miro Buzrla, veď si do Trnavy priniesol až dve heligónky. Paľo Hrnčirík hral na gitaru pred policou s knihami, ktorá patrí do inventáru Synagóga Café, a ja som rozmýšľala, ako som sa okľukou cez literatúru dostala k hudbe. Nuž, blíži sa koniec roka a to je obdobie, keď sa bilancuje. Pavel Opatovský poďakoval za to, že sa mohli Bigbítové Vianoce uskutočniť, Trnavskému samosprávnemu kraju a menovite i Tiborovi Mikušovi. Tiež poďakoval partnerom a mediálnym partnerom podujatia a kaviarni Synagóga Café.
Potom formácia okolo Ľuboša Beňu ďalej hrala, až sa triasla celá Synagóga a Peter „Bonzo“ Radványi popri speve a hraní ešte aj pobehoval s rezofonickou gitarou, hoci miesta bolo poskromne. A jeho gitara teda znela hlasno ako hrom a jeho hlas tiež. Skladby zo staršieho cédečka dua Ľuboš Beňa & Bonzo Radványi Nemám hlad, nemám smäd striedali skladby z nového CD Slovak Blues Project. V skladbe Nemám hlad, nemám smäd ma zaujalo sólo Paľa Hrnčiríka, ktorému sa časom tiež odnechcelo stáť stále na jednom mieste na pódiu. Obecenstvo sa bavilo, tlieskalo, mnohí ľudia sa pohojdávali v rytme hudby.
Nadišiel čas pokrstiť nový album Ľuboš Beňa and Bonzo Radványi: Slovak Blues Project. Peter „Bonzo“ Radványi nám oznámil, že my všetci prítomní sme krstní rodičia cédečka a z publika vybral dvoch poslucháčov, Alicu a Romana, ktorí tento nový hudobný nosič pokrstili „bluesovicou“. Alica sa priznala, že naposledy bola v Trnave pred 37 rokmi. Novému albumu zaželala šťastnú cestu k poslucháčom a mnoho úspechov a hudobníkom zapriala, aby boli stále mladí a aby stále hrali a spievali. A oni sa hneď s radosťou do toho pustili. V temperamentnej „countryovke“ Hey Doc som mala pocit, že počujem húkať sanitku. Bujná fantázia a heligónka stvárajú divy. Do záveru skladby Walking The Dog sa podarilo Petrovi „Bonzovi“ Radványimu „prepašovať“ aj kúsok vianočnej pesničky Jingle Bells. Veď Vianoce boli len nedávno. Pred skladbou No Expectations, ktorá pôvodne vyšla na albume Beggars Banquet kapely The Rolling Stones v roku 1968, sa prišiel na pódium ukázať aj Pavel Opatovský, ktorý bol v 60. rokoch lídrom trnavskej kapely The Beggars. Skladbu hudobníci riadne vygradovali, až som neverila vlastným ušiam, čo z nej „vyžmýkali“. Znela samozrejme inak než v podaní dua Ľuboš Beňa & Bonzo Radványi, sóla Mira Buzrlu a Paľa Hrnčiríka jej pridali na sile a na poetickosti, a pritom nechýbali dve rezofonické gitary, bez ktorých si ju neviem ani predstaviť. Na konci tohto kola si aj obecenstvo nadšene zaspievalo v skladbe Sweet Home Trnava (pôvodne Sweet Home Chicago).
Po krátkej pauze nastúpilo Duo Live Guitars: Pavel Opatovský – spev, akustická gitara, ústna harmonika, perkusie a Jozef „Laci“ Pagáč – elektrická gitara, s hosťom Gabom „Angelom“ Vohlárikom – cajon, perkusie. Hrali, tak ako to majú vo zvyku, hlavne pesničky zo 60. a 70. rokov 20. storočia, ktoré mám rada od detstva. Ich hudba je jemnejšia než hudba kapely okolo Ľuboša Beňu, no tiež má v sebe veľa pôvabu a energie. Keď znela skladba Rock Around The Christmas Tree, ktorú preslávila Brenda Lee, ľudia v prvých radoch tlieskali a pohybovali sa do rytmu. Pavel Opatovský prezradil, že Gabo „Angel“ Vohlárik už s nimi kedysi raz hral a že ich veľmi teší, ako sa dnes večer stará o rytmickú časť ich hudby. Skladbu Ain´t No Sunshine som pôvodne spoznala v podaní Ala Jarreaua a vždy, keď ju počujem, vráti ma do spomienok na moje jazzové časy. Zaznela i pesnička od Petra Nováka Já budu chodit po špičkách, pretože, ako povedal Pavel Opatovský, v napohľad jednoduchých pesničkách je veľa krásy. Pri ďalšej mojej srdcovke Beautiful Sunday z roku 1972 sa zopár ľudí pri vchode do predsiene Synagóga Café pustilo do jednoduchého tanca. V skladbe Black Magic Woman sa Jozef „Laci“ Pagáč blysol „santanovskou“ gitarou. Veľký úspech mal ďalší hit Petra Nováka Náhrobní kámen, v ktorom Pavel Opatovský zahral i na ústnej harmonike. Keď hudobníci hrali skladbu dua Simon & Garfunkel Mrs. Robinson, poriadne sa rozbehli. Jozef „Laci“ Pagáč zahral parádne sólo, obecenstvo tlieskalo a pochvalne pískalo. V záverečnej pesničke tohto kola, Lady In Black z repertoáru Uriah Heep, si poslucháči spolu s hudobníkmi aj zaspievali.
Ďalšia prestávka rýchlo ubehla a na pódium znova prišlo duo Ľuboš Beňa & Bonzo Radványi rozšírené na Slovak Blues Project. Okrem iného zaznela pesnička Looking Back / Happy Birthday Ľuboš, venovaná Ľubošovi Beňovi, ktorý nedávno oslávil významné životné jubileum. Po skončení skladby zaznel aj veľký potlesk pre personál za to, že snaživo obsluhoval početnú spoločnosť v Synagóga Café. Do skladby Stop Drinking That Wine vložil Miro Buzrla kus skladby When The Saints Go Marching In zahranej na heligónku. Potom sa na chvíľu traja hudobníci tak stíšili, že bolo počuť len hranie Ľuboša Beňu, ktoré je často nenápadné, no v kapele je veľmi dôležité. V pesničke You Can´t Judge A Book kapela išla ako poriadne rozbehnutý rýchlik, zazneli energické sóla a tiež krátky „rozhovor“ elektrickej gitary a heligónky.
Toto kolo sa skončilo krátko pred 21.45 hod. a moja mama, kamarátka a ja sme sa pomaly poberali na odchod. Veru mi bolo ľúto, že nemôžeme ostať dlhšie, ale keďže mne a mame čoskoro šiel posledný vlak domov, inak sa nedalo. Na rozlúčku nám znela skladba No Woman No Cry v podaní tria Opatovský, Pagáč a Vohlárik. No vonku pred Synagóga Café sme rýchlo precitli do tvrdej reality: husto padal dážď so snehom a po chvíli už len lialo. A tak bola aktuálna pieseň Stále prší, ktorá sa tiež nachádza na novom albume Ľuboš Beňa and Bonzo Radványi: Slovak Blues Project. Album je zo života a životaschopný a teším sa, že bol slávnostne pokrstený na vydarených a hojne poslucháčmi navštívených Bigbítových Vianociach.
Ružena Šípková
Január 2018
