Ja i moja mama sme si už zvykli, že medzi Vianocami a Silvestrom, 28. decembra, sa v Synagóga Café v Malej synagóge na Haulíkovej ulici v Trnave vždy koná podujatie Bigbítové Vianoce. Je to pochopiteľné, na dobré sa ľahko zvyká. Aj tohto roku sme sa tešili na hudobnú nádielku – na rockové pesničky zo 60. a 70. rokov i na blues. Veď účinkujúcimi mali byť, ako každý rok, Duo Live Guitars a duo Ľuboš Beňa & Bonzo Radványi.
V deň konania podujatia sme sa s mamou veselo vybrali na cestu. Po jazde vlakom sme ešte absolvovali peknú prechádzku po vianočne vysvietenej Trnave. V Synagóga Café na nás čakalo prvé prekvapenie, a veru nebolo vôbec príjemné: Peter „Bonzo“ Radványi zo zdravotných dôvodov nemohol na Bigbítových Vianociach vystúpiť. Krátko po 19.00 hod. sa Bigbítové Vianoce začali príhovorom Pavla Opatovského. Privítal všetkých na pôde krásnej kaviarne Synagóga Café a poďakoval fanúšikom, ktorí na podujatie prišli i všetkým, ktorí Bigbítové Vianoce podporili.
Ako prvé vystúpilo Duo Live Guitars: Pavel Opatovský – spev, dvanásťstrunová akustická gitara, ústne harmoniky, perkusie a Jozef „Laci“ Pagáč – elektrická gitara, akustická gitara, sprievodné vokály. Prekvapením (tentoraz príjemným) bolo, že okrem avizovaného hosťa na perkusiách Tonyho Šidlíka sa k nim pridal i hosť na kontrabase a basovej gitare -Koloman „Cuco“ Gajlík. Cuco najskôr hral na kontrabase a zneli nielen vianočné skladby ako Happy Xmas (War Is Over) či Rockin´ Around The Christmas Tree, ale aj mnohé nevianočné rockové klasiky. Napríklad moja obľúbená Down On The Corner od Creedence Clearwater Revival, ktorá mala aj v podaní Dua Live Guitars spolu s hosťami neodolateľný rytmus, skrátka drajv. Ako povedal Pavel Opatovský, John Fogerty je vynikajúci autor piesní a aj táto sa mu vydarila. Z hudby Dua Live Guitars som, ako vždy, cítila dotyk slnečného leta.
Tony Šidlík hral na congo bubnoch ako latino čarodejník a Cuco Gajlík dokazoval, že hrá rock rovnako výborne ako jazz. Dvanásťstrunová a elektrická gitara spievali jedna báseň a hlasy Pavla Opatovského a Laciho Pagáča evokovali pokoj a harmóniu. Medzi skladbami bola aj novinka v repertoári Dua Live Guitars: The Last Time od The Rolling Stones, samozrejme vo vlastnej verzii Pavla Opatovského a Laciho Pagáča. Obecenstvo spokojne tlieskalo. Pavel Opatovský fanúšikom poďakoval za celé hudobné zoskupenie a poznamenal, že, pravdaže, potlesk majú radi. Neskôr Cuco Gajlík odložil kontrabas a pokračoval ďalej na basovej gitare. Veľký úspech mala pesnička Dej mi víc své lásky s harmonikou Pavla Opatovského. Kolo zakončila temperamentná skladba Mrs. Robinson, v ktorej som si vychutnávala zvuk elektrickej gitary. Pavel Opatovský oznámil, že nasleduje prestávka a po nej nás čaká hudobné prekvapenie.
Prestávku som strávila príjemnými rozhovormi a, pravdaže, vypila som svoju neodmysliteľnú šálku čiernej kávy. Približne o 20.05 hod. sa všetkým prítomným prihovoril bluesman Ľuboš Beňa. Zdôraznil, že Peter „Bonzo“ Radványi má len menšie zdravotné problémy a nie je to nič vážne. Namiesto dua Ľuboš Beňa & Bonzo Radványi v ten večer vystúpil gitarista, spevák a autor piesní Štefan Uhriňák alias Tony Bigmouth Pearson z Košíc, víťaz Slovakian Blues Challenge 2018, a jeho priateľka – jazzová speváčka Ági Kazai z Budapešti, ktorá je i pedagogičkou a skladateľkou. Štefan Uhriňák sa venuje nielen svojmu sólovému bluesovému projektu „Tony Bigmouth Pearson“, v rámci ktorého hrá predovšetkým svoje autorské piesne. Spolu so svojou priateľkou tvorí medzinárodné akustické duo DUSKA, prezentujúce vlastné piesne i prevzaté piesne v zaujímavých aranžmánoch.
Najskôr prišiel na pódium Štefan Uhriňák. Na úvod zahral a zaspieval niečo rezké – vlastnú verziu známej pesničky Personal Jesus od kapely Depeche Mode. Odmenou mu bol veľký potlesk publika. Štefan Uhriňák okrem pôsobivého spevu virtuózne hral na akustickej gitare a pomáhal si aj elektronikou, napríklad looperom, ktorým rozširoval zvuk o ďalšie hudobné vrstvy. Nasledovali dve pesničky z jeho vlastnej tvorby: Better Believe a Ain´t Kiddin´. Rytmus jeho hry ma úplne strhol a vravela som si (samozrejme v dobrom), že Tony Bigmouth Pearson narobí rámus takmer ako celá bluesová kapela. Dlho však nebol na pódiu sám, pridala sa k nemu i Ági Kazai. Spoločne, už ako duo DUSKA, najprv ostali verní blues: v ich podaní sme si vypočuli Centerpiece / Stormy Monday / Let The Good Times Roll Medley. Obaja si v ňom zaspievali a bolo vidno, že hudbou a spevom žijú. Ági Kazai som počula po prvýkrát spievať naživo. Keď som počúvala jej hlas, cítila som sa ako na jazzovom koncerte, hlavne, keď začala scatovať.
V hudbe dua DUSKA má skrátka svoje pevné miesto blues i jazz a obecenstvo v Synagóga Café sa poľahky naladilo na túto hudobnú vlnu. V jazzovom štandarde You Make Me Feel So Young sa hlasy Štefana Uhriňáka a Ági Kazai pekne dopĺňali a to platilo aj pre všetky ďalšie pesničky, ktoré počas ich vystúpenia zazneli. Nasledovala nežná a naliehavá vlastná skladba dua DUSKA – A´s Allayed a po nej pesnička z vlastnej tvorby Štefana Uhriňáka Break A Fall. Jej posolstvo je motivačné: keď sa človeku nedarí, časom sa snáď situácia zlepší. Ako som tak počúvala duo DUSKA, mala som chuť tomu uveriť. Ale prišla ešte silnejšia vec: skladba Winter Sun, zhudobnená báseň veľkého maďarského moderného básnika, Miklósa Radnótiho, ktorý sa stal obeťou holokaustu. Túto svoju báseň napísal v pracovnom tábore. Pieseň znejúca synagógou ma hlboko zasiahla. Na záver svojho vystúpenia sa duo vrátilo k blues s vlastnou skladbou Štefana Uhriňáka Facing God´s Back. Štefan Uhriňák a Ági Kazai (duo DUSKA) naozaj zanechali lúče letného i zimného slnka v dušiach poslucháčov.
Po prestávke sa vrátilo Duo Live Guitars spolu s Tonym Šidlíkom s vianočnou pesničkou Mary´s Boy Child. Pekne jej pristali tóny ústnej harmoniky. Po nej Laci Pagáč pozdravil do mikrofónu svojho malého vnuka, ktorý odmietal bez pozdravu starého otca odísť a ísť spať. Obecenstvo dedkovi i vnukovi mohutne zatlieskalo. V dvoch skladbách zahral Laci Pagáč na španielke. Boli to Dust In The Wind od kapely Kansas a You´ve Got To Hide Your Love Away od The Beatles. V ďalších pesničkách Bon soir, mademoiselle Paris (Olympic) a Let´s Make A Summer (The Beatmen) už zase parádne vyhrával na elektrickej gitare. Potom sa ku kapele zase pridal Koloman „Cuco“ Gajlík s basovou gitarou. Vtedy sa o slovo prihlásil Tony Šidlík a opýtal sa publika, ako sa cíti a či by už hudobníci nemali prestať hrať. Vyzval prítomných, aby zatlieskali, ak sa im hudba páči, a oni tak aj urobili. Nasledovali ďalšie hviezdne hity v slnečných verziách. Prišiel však čas, keď sme sa moja mama a ja museli už poberať na cestu domov. Pri našom odchode zo Synagóga Café som ešte začula spev obecenstva v refréne skladby Lady In Black a začiatok vianočnej pesničky Jingle Bell Rock.
Som rada, že sme si všetci užili poriadnu porciu povianočného slnečného tepla transformovaného do tónov hudby. Pevne dúfam, že aj v roku 2019 bude hudby dostatok. A čo najmenej nepríjemných prekvapení.
Ružena Šípková
Január 2019
