Už mesiac som bola bez nálady: chýbali mi zaujímavé koncerty. Keď som rozladená, pomôže mi iba hudba, a najlepšie je, keď je živá. A tak som netrpezlivo čakala, čo prinesie babie leto. Napokon som sa dočkala: dozvedela som sa, že na 1. ročníku Trnafského Októberfestu vystúpi známa kapela Bluesová svopkra (The Blues Mother-In-Law). Podujatie sa konalo 10. – 12. októbra 2019 v areáli City Parku na Trstínskej ceste v Trnave a môj vyhliadnutý koncert bol na programe v sobotu 12. októbra.
Informovala som sa teda u kamarátok – Trnavčaniek, ako sa dostanem do City Parku. Potešilo ma, že tam zo železničnej stanice pomerne ľahko prídem aj peši, hoci je to takmer na konci Trnavy. Pivné festivaly sa, zdá sa, na Slovensku rozmnožili ako huby po daždi a ja som išla v ústrety ďalšiemu podujatiu tohto druhu. Tešila som sa na Októberfest s príchuťou bluesrocku. Prvá vec, ktorú som uvidela v areáli City Parku, boli kolotoče. Hlasná reprodukovaná hudba evokovala jarmočnú atmosféru. Keďže to bol Trnafský Októberfest, na priestranstve sa nachádzalo plno stánkov s ponukou mnohých druhov piva od rôznych pivovarov. Ponuka jedál bola tiež bohatá. Okolo sa hemžilo celé mravenisko ľudí.
Koncert The Blues Mother-In-Law sa začal krátko po 15.40 hod. Na začiatku sa o pobavenie postarala jedna z moderátoriek. Kapelu omylom uviedla ako „Bluesovú svorku“. Trnavskí bluesrockeri hrali v zostave: Vlado „Gary“ Machala – gitara, spev, Tono Šidlík – bicie, spev, Roman Hučko – gitara a klávesy, Gabo Hučko – basová gitara. Tono Šidlík najskôr poďakoval organizátorom podujatia i poslucháčom, ktorí naň zavítali. Potom už znela hudba. Prvou skladbou bola Don´t Waste My Time. Jej autorom je bývalý člen kapely The Blues Mother-In-Law Peter „Bonzo“ Radványi. Roman Hučko pesničku obohatil a spestril hrou na klávesoch. Mala som pocit, že jej dodal ešte väčšiu silu.
V ostatných skladbách, ktoré boli prevzaté, sa zase predviedla energia dvoch gitár. Pesnička Mary Had A Little Lamb priam pozývala do tanca. Aj v skladbe Start It Up sa hudobníci poriadne rozbehli. Pred pódiom sa zhromaždil početný a pestrý zástup poslucháčov. Fanúšikovia nesklamali. Po pomalej skladbe The Sky Is Crying Tono Šidlík znova obecenstvu navrhol, že by si mohlo zatancovať. Asi najväčší úspech u publika mala nasledujúca groovujúca pesnička Rock Me Baby. Skladby mali švih, boli dobre vygradované.
Ako poznamenal bubeník, na rock´n´rolle títo muzikanti kedysi v 60. rokoch vyrastali, a stále sú mladí. Dodal, že aj v obecenstve vidí samé mladé tváre. Ďalšia pekne rytmická pesnička bola You Don´t Love Me. Žiaľ, do programu sa vošlo iba sedem skladieb. Poslednou bola Cold Day In Hell. Zaznelo v nej dlhé sólo na bicích, odmenené potleskom. Potlesk, pochvalné pískanie a pokriky sa ozývali aj po skončení koncertu, poslucháči by si boli radi vypočuli dlhšie vystúpenie. Moderátorka sa ospravedlnila, že kapelu „premenovala“.
Na Trnafskom Októberfeste som si užila predovšetkým duševnú bluesrockovú potravu a stretnutia s milými ľuďmi. Vravela som si, že som bola navštíviť svokru v Trnave. Aby som to však nemala také jednoduché, zradili ma železnice: na stanicu som dobehla včas, ale vlak bol odrieknutý. No v natrieskanom autobuse som sa napokon šťastlivo dostala domov, mysliac na starých bluesmanov, ktorí cestovali ešte nepohodlnejšie. Pevne dúfam, že tak, ako sa rozmnožili pivné festivaly, sa rozmnožia aj bluesové koncerty. Veď je tu jeseň, čas na úrodu.
Ružena Šípková
10/2019
