Z Kalifornie prišla smutná správa o smrti speváčky Candye Kane, ktorá v piatok 6. mája podľahla v Cedars-Sinai Medical Center v Los Angeles rakovine. 54-ročná Candye Kane, o ktorej búrlivom živote sa toho veľa napísalo, ba dokonca bol aj predlohou pre muzikál s názvom The Toughest Girl InThe World, zanechala po sebe dve desiatky albumov, za ktoré obdržala množstvo ocenení.
Vďaka Marcelovi Juckovi a jeho neoceniteľným organizačným snahám sme mali možnosť zoznámiť sa s touto charizmatickou americkou speváčkou a skladateľkou aj na Slovensku, keď v máji pred piatimi rokmi hosťovala v Múzeu obchodu v Podunajských Biskupiciach. Candye Kane, ktorú novinári nazvali „Blues, swing and roots-rock dynamo zo San Diega“, bola vlastne prvou speváčkou z tej najvyššej americkej bluesovej ligy, ktorá vystupovala na Slovensku. Pre občerstvenie spomienok som si dal do prehrávača nielen jej starší album Superhero, ale oprášil som aj článok o jej bratislavskom koncerte z pred piatich rokov, prostredníctvom ktorého sa s vami podelím o spomienku na stretnutie s ňou.
19. mája sme v Bratislave privítali „zlé dievča“ americkej bluesovej scény, speváčku s veľkým hlasom – Candye Kane.
Jej koncert v Múzeu obchodu v Bratislave-Podunajských Biskupiciach bol jediným v našich zemepisných šírkach. Speváčka aj so svojou kapelou priletela z Holandska a na druhý deň jej turné pokračovalo koncertom vo Vilniuse, v Litve. Napriek cestovným štrapáciám bola úplne v pohode a na koncerte navodila neobyčajne príjemnú komornú klubovú atmosféru.
Na pódiu sa objavila až po obligátnej úvodnej kapelovej inštrumentálke. Malá a nie práve najchudšia speváčka v trblietavom kabátiku lemovanom modrým perím, si okamžite získala sympatie publika. Hneď ako otvorila ústa a predstavila sa skladbou Great Big Woman z jej staršieho albumu Diva La Grande z roku 1997, bolo všetkým jasné, že jej trojnásobná nominácia na tohtoročné ceny americkej Bluesovej nadácie nebola vôbec náhodná. Ponúkala najmä skladby zo svojho minuloročného CD Superhero, ale počas večera nezabúdala ani na ukážky zo svojich starších albumov ako White Trash Girl, Toughest Girl Alive, Swango či Guitar´d and Feathered. Nakoniec, mala si z čoho vyberať, veď od roku 1987 ich nahrala dohromady jedenásť.
Candye Kane si do Bratislavy priviedla výborne zohratú kapelu – trio vedené famóznou gitaristkou Laurou Chavez, ktorá získala za svoje sóla možno toľko potlesku ako samotná speváčka. Na svojom ošúchanom červenom Stratocastri hrala s neuveriteľnou ľahkosťou, veľmi štýlove a bolo až obdivuhodné, aký super zvuk dosiahla aj bez pomoci množstva prídavných efektových pedálov. Z jej výkonu by padla sánka každému nášmu gitaristovi. Bohužiaľ, s výnimkou Kroka, tam nebol ani jeden. Ten jej hru komentoval slovami: „Aké to je jednoduché, keď niekto vie!“ Samozrejme veľmi dôležitú úlohu plnila aj spoľahlivá, dynamicky hrajúca a swingujúca rytmika, ktorú tvorili holandský basgitarista Harm van Sleen a bubeník Evan Caleb, mimochodom speváčkin synátor.
Poldruha hodinový koncert Candye Kane doslova preletel. Myslím tým časovo. Neboli tam žiadne hluché či nudné miesta. Samozrejme, že sme ju vytlieskali späť na pódium. Ako prídavok ponúkla titulnú skladbu zo svojho aktuálneho albumu Superhero a potom na úplne úplný záver fantastického koncertu už len sama, bez kapely a bez mikrofónu zanôtila a – capella starý gospel Up Above My Head. Ani som nevedel ako a spieval som spolu s ňou, rovnako ako všetci ostatní, vrátane speváčiek Zuzky Suchánkovej, Jany Ružičkovej a Tiny Valentovej, ktoré ju po celý čas sledovali so zatajeným dychom. Bolo to veľmi pôsobivé. Potom prišlo ešte jedno prekvapenie. Candye celkom spontánne zišla z pódia, podala každému ruku a poďakovala. Bolo to skutočne milé gesto, ktoré rovnako ako samotná speváčka zostane natrvalo v pamäti.
Bonzo Radványi
Máj 2016
