Zdá sa, že po minulom roku, ktorý bol na nové nahrávky zo slovenskej bluesovej a bluesrockovej scény veľmi chudobný, rok 2019 nás poteší viac. Koncom marca sa už ohlásila prvá tohtoročná lastovička, štúdiová novinka od kapely Kiero Grande z Veľkého Kýru. Nesie názov Heavy Hands a obsahuje 14 po anglicky spievaných skladieb. Pokojne by sa dalo povedať, že je to vlastne autorský projekt gitaristu a speváka Ady Kelemena, ktorý všetky skladby zložil, napísal k nim anglické texty (sú uvedené aj v booklete), naspieval ich a samozrejme nahral aj všetky gitary. Iba aranžmány vznikli „with a little help from his friends“, teda s pomocou jeho spoluhráčov – basgitaristu Robi Gajdošíka a bubeníka Vojta Száraza.
Trojica nahrala nový album podobne ako predchádzajúci debut v trnavskom štúdiu J. O kresbu na obale sa postarala Rita Földessy aka Reetha, fotografiou z koncertu prispel Peter Bednár a to je tak asi všetko, čo sa môžeme dozvedieť o novom cédečku predtým ako ho vložíme do prehrávača. A tu sa situácia mení. Čaká nás necelých 50 minút (47:36) výbornej a na naše pomery nadpriemernej hudby. Keby som chalanov nepoznal, ani neuverím, že kapela pochádza zo Slovenska.
Hudba Kiero Grande má svoju vlastnú tvár a úroveň všetkých 14 skladieb je vzácne vyrovnaná. Ich dĺžka sa pohybuje okolo troch minút. Výnimkou je len najdlhšia, vyše štvorminútová Shoot For The Moon a kratučká, ani nie dvojminútová Bloodred. Ady Kelemen & company vložili do tejto úspornej „pesničkovej“ minutáže zaujímavé melodické a harmonické nápady, ktoré v spojení s vynikajúcim a prirodzene znejúcim spevom, nosnými gitarovými riffmi korenenými väčšinou krátkymi sólami, spoľahlivou rytmikou a dynamikou, dodávajú skladbám dostatočnú pestrosť, aby nenudili.
Jediné čo mi na novom albume Kiero Grande trochu chýba, je producentská „heavy hand“. V niektorých skladbách si viem predstaviť hosťujúceho harmonikára, prípadne klávesáka alebo slide gitaristu, zatlieskal by som aj saxofónistovi a niekde by patričné občerstvenie priniesli aj sprievodné vokály. Ale to som si len tak zasníval. Rozhodujúcu úlohu pri nahrávaní mali nepochybne finančné možnosti kapely, ktorá si novinku vydala sama.
Toto ale nech nik neberie ako kritiku. Nové cédečko je aj bez hostí súdržné, dobre sa počúva, i keď ako bluesový fanúšik som očakával viac bluesu. No kapela sa už dávno nabažila hrania bluesových coverov a tvorba vlastných skladieb ju posunula do iných hudobných vôd. Už by som nehovoril ani o bluesrocku ale skôr o rockovej hudbe, v ktorej cítiť bluesové korene Veď koniec koncov, Ady Kelemen i jeho spoluhráči vyrástli na bluesovej hudbe. Zajtra to bude možno inak, ale ak by som si mal dnes vybrať skladby, ktoré sa mi z nového cédečka najviac páčia, tu sú moji traja favoriti: A Hell Of A Ride, Blind and Cruel a The Secret.
Bonzo Radványi
04/2019
