Tento rok znelo v Trnave v rámci projektu Leto na korze menej bluesovej hudby ako minulý rok. O bluesovú náladu sa postarali prevažne domáce hudobné zoskupenia: v júli na korze vystúpili trnavské kapely Second Band a The Blues Mother-In-Law a v auguste sa na pódiu pred trnavskou radnicou predstavilo skalicko-trnavské duo Ľuboš Beňa & Bonzo Radványi.
Koncert dua Beňa & Radványi sa uskutočnil v sobotu 11. augusta 2018. V noci z piatka na sobotu poriadne zapršalo a ochladilo sa. Ochladenie spôsobilo, že už nebolo príšerne horúco, ale len príjemne teplo. V sobotu dopoludnia však seredskú oblohu prikrývali sivé mraky a to ma zvádzalo k obavám, že dážď ešte nepovedal posledné slovo, mieni pokračovať a vyumýva aj Trnavu. Keďže koncerty Leta na korze sú skutočne open-air a ani nad pódiom nie je strieška, konanie koncertu by to poriadne skomplikovalo. Toto hudobné podujatie však napokon požehnal Pán Boh, slnko i dážď: nepadali žiadne teplotné rekordy a oblaky sa rozhodli, že pršať bude inokedy.
Koncert sa začal o 18.00 hod. Ako podotkol Bonzo Radványi, na korzo sa duo Beňa & Radványi vrátilo presne po roku (minulý rok tam vystúpilo v sobotu 12. augusta). Jeho zostava je trnavským fanúšikom dobre známa: Ľuboš Beňa (rezofonická gitara, gitara z kanistra, bicie) & Peter „Bonzo“ Radványi (spev, rezofonické gitary, ústna harmonika, kazoo). Svoje vystúpenie začalo duo skladbou I Woke Up This Morning. Malo svoj tradičný mohutný zvuk a zvukárom bol Richard Mikuš, ktorý zvučí aj koncerty Ľuboša Beňu & Bonza Radványiho (ale tiež napríklad kapely The Breakers) v Seredi. Zneli predovšetkým pesničky z dvoch albumov dua Beňa & Radványi: Nemám hlad, nemám smäd (2012) a Slovak Blues Project (2017). Druhú pesničku Big Road Blues Bonzo odohral a odspieval v „srdiečkových“ slnečných okuliaroch, ibaže tentoraz si namiesto zvyčajných červených nasadil biele.
Hudba bola podmaňujúca a rytmická, samozrejmosťou boli energické a strhujúce závery skladieb. Bonzo Radványi nevynechal ani „školenie“ obecenstva o rezofonických gitarách, ktoré je súčasťou každého koncertu dua Beňa & Radványi. Na koncert na trnavské korzo, ako povedal, totiž neprišli len Trnavčania, ale i poslucháči z Ružomberka, z Oravy či zo „Sereďa“ (toto žartovné skloňovanie názvu mesta Sereď nás všetkých pobavilo). Poznamenal, že tohto roku uplynulo 125 rokov od narodenia a 30 rokov od smrti Johna Dopyeru, vynálezcu rezofonickej gitary dobro, čo sa však nestretlo so záujmom celoslovenských ani trnavských médií. Pri ďalšej pesničke Don´t Waste My Time (s pracovným názvom Hey Little Baby) som si všimla, že Bonzo Radványi hrá s modrým bottleneckom. Farba ako stvorená pre blues. Priestranstvo pred radnicou sa zaplnilo obecenstvom, všetky lavičky boli obsadené, niektorí ľudia sedeli na sedacích vakoch, umiestnených za lavičkami.
Publikum, v ktorom bolo veľa skalných fanúšikov dua Beňa & Radványi, si užívalo hudbu a hudobníkom nadšene tlieskalo. Skladbu It´s All Over Now z repertoáru The Rolling Stones venoval Bonzo kontrabasistovi Štefanovi „Piťovi“ Oroszovi. Tento známy trnavský hudobník tohto roku v auguste oslávil 85. narodeniny a koncert dua Beňa & Radványi na korze si nenechal ujsť. Ďalšou pesničkou, ktorú okrem iných hrávali aj The Rolling Stones, bola Walking The Dog. Mama ma upozornila na jedného malého chlapca. Sedel na zemi a díval sa na hrajúcich hudobníkov ako v tranze. Veru som si spomenula na svoje detstvo, tiež som sa vedela tak započúvať. Po doznení skladby Bonzo Radványi povedal, že medzi doktormi si človek málokedy nájde kamaráta, ale občas sa to predsa len stane. Po týchto slovách zahralo duo Beňa & Radványi pesničku Hey Doc, venovanú kamarátovi prof. Miroslavovi Danajovi, ktorý tiež prišiel na korzo.
A do tretice nasledovala skladba od The Rolling Stones No Expectations. Bonzo ju venoval partii zo Saigon, s. r. o., ktorá ostošesť tlieskala po každej pesničke. Okrem neodmysliteľného čierneho klobúka si znova nasadil srdiečkové okuliare. Po skončení skladby prišiel rad na unikátny hudobný nástroj. Ľuboš Beňa si ho vymyslel a skonštruoval sám. Bola to stará dobrá gitara zo 7,5-litrového kanistra na benzín, čiže „Stratokanister“. Predviedol ju v dvoch skladbách. Prvou bola pomalá bluesová The King Of The Blues (pocta Johnovi Mayallovi). Bonzo Radványi i Ľuboš Beňa sa v nej blysli hraním technikou slide. A znelo mi to veľmi dobre a zaujímavo. Pesnička bola zahraná bez bicích a vôbec mi tam nechýbali.
Zato druhá skladba She´s About A Mover v štýle tex-mex priam vyzývala do tanca, okrem iného aj poriadnym rytmom bicích. Našli sa dokonca aj dve tanečnice, ktoré sa vykrúcali pred pódiom: malé dievčatko a mladá žena. Koncert pokračoval temperamentnou „varovnou“ skladbou Stop Drinking That Wine. Staršia tanečnica sa na chvíľu vrátila k pódiu a rozhodila po ňom niečo, čo na diaľku pripomínalo ružové lupene kvetov. Netuším, či boli živé, z látky alebo z papiera a po chvíli som na ne zabudla. Záver koncertu patril skladbe You Can´t Judge A Book, ktorá má na albume dua Beňa & Radványi priam blues-rockový štýl. Na korze v nej Bonzo Radványi predviedol, čo všetko dokáže „vystrájať“ so svojím silným hlasom.
Myslím si, že poslucháči mali chuť tancovať, ale predvádzať svoje tanečné umenie pred pódiom sa už nikto neodvážil, zábrany boli silné. Záver koncertu vlastne nebol záverom, lebo obecenstvo si žiadalo hudobný prídavok. Prvým bola titulná skladba zo staršieho albumu Nemám hlad, nemám smäd. Nasledujúca pesnička Looking Back / Happy Birthday bola venovaná všetkým Zuzkám, ktoré v ten deň oslavovali meniny, a tiež narodeninovým oslávencom. Keďže poslucháči, na čele s partiou zo Saigon, s. r. o., si žiadali ešte jednu skladbu, zaznela aj Sweet Home Trnava (Sweet Home Chicago), ale museli sme si v nej zaspievať spolu s Bonzom. Dopadlo to dobre, dokonca aj môj spev všetci prítomní v zdraví prežili.
Naozaj požehnaný, pôsobivý a príjemný koncert. Ako som sa dočítala v Krátkom slovníku slovenského jazyka, jeden z významov slova „požehnanie“ je „šťastie, dobro“. A dobra i dobier (rezofonických gitár) bolo 11. augusta 2018 na Trnavskom korze naozaj mnoho. Skrátka, požehnane.
Ružena Šípková
August 2018
