5. novembra 2019 sa uskutočnil koncert formácie Dura & Blues Club v hudobnej kaviarni Siedma struna v Bratislave. V jeho rámci sa konalo i uvedenie nového CD Dura & Blues Clubu s názvom Buterfláje lecá. Priestor kaviarne sa postupne zaplnil fanúšikmi Dura & Blues Clubu. Videla som tam mnoho bluesmanov, ale aj hudobníkov z oblasti iných hudobných žánrov. A nechýbali ani básnici.
Na vystúpenie sa pripravovali hudobníci: Juraj „Dura“ Turtev – spev, akustická gitara, Erich „Boboš“ Procházka – ústne harmoniky, Štefan „Pišta“ Lengyel – akustická gitara, Martin Zajko – akustická gitara a Miloš Železňák – elektrická gitara. Všetkých prítomných privítala Zuzana Spodniaková, ktorá vedie kaviareň Siedma struna spolu so svojím manželom Milanom.
Juraj „Dura“ Turtev povedal o novom CD Buterfláje lecá, že vzniklo po malých útrapách. Na jeho nahrávaní sa podieľalo 22 hudobníkov, hlavne z Bratislavy a zo Šamorína. Celkovo sa vo voľnej hudobnej formácii Dura & Blues Club doteraz vystriedalo 157 hudobníkov (ako pred koncertom spočítal Dura). Slovo „Club“ je v názve použité preto, že do klubu chodia priatelia. V publiku boli v ten večer aj niektorí jeho bývalí členovia.
Ako prvá zaznela skladba Hudba v podaní Duru, Pištu a Boboša. Je to úprimné a krásne vyznanie hudbe. Na CD Buterfláje lecá ju vynikajúco naspieval Peter Lipa st. V Siedmej strune Boboš v tejto pesničke zahral sólo so silou 230 voltov a v ďalších pesničkách v tom pokračoval. Tú nasledujúcu, Autíčko, ozdobilo majstrovské slajdovanie Martina Zajka. Juraj „Dura“ Turtev prezradil, že Martin Zajko a Miloš Železňák nahrali na nové cédečko takmer všetky gitary. Najviac nástrojov naň nahral Miloš Železňák: gitary, slide, banjo, mandolínu a basgitaru. Pred pesničkou Krásny pocit zaznel potlesk publika pre poetku Juditu Kaššovicovú, ktorá bola tiež na koncerte prítomná. Dura & Blues Club má v repertoári viaceré pesničky s jej textami (silne citovými, ale nie precitlivenými) a niektoré sa objavili i na novom cédečku.
Pekné sóla v tejto skladbe zahrali Martin Zajko, Erich „Boboš“ Procházka i Miloš Železňák. Hra viacerých gitaristov obohacovala hudbu o rôzne farby a miestami vytvárala príjemné napätie. Dura spieval srdečne a veselo, na konci skladby si urobil tak trochu „výlet“ do alikvotného spevu. Po nej zaznel veľký potlesk obecenstva i pochvalné zapískanie. Hudobníci na koncerte hrali aj skladby, ktoré nie sú na novom cédečku. Prevzatá pesnička Knockin´ Myself Out bola spojená s pesničkou Blues o ničom. Obecenstvo v nej odmenilo potleskom sólo Miloša Železňáka a o chvíľu mocne zatlieskalo Bobošovmu sólu. Dura, ako to má vo zvyku, zakomponoval do textu i kaviareň Siedma struna.
Po skladbe upozornil na akademického maliara a grafika Marcela Haščiča, ktorý práve prišiel a je autorom obalu nového CD Buterfláje lecá. Vypočuli sme si ešte pesničku Biely slnečník a následne skladbu Je to fajn z prvého cédečka Dura & Blues Clubu. Ako poslucháč totiž prišiel Stano Počaji. V skladbe Popros ľad, nech sa rozmrazí hral Martin Zajko na elektrickej gitare, na ktorej hral predtým Miloš Železňák, a sedel na vysokej stoličke. Táto poetická pesnička o vzťahoch obsahovala sóla Martina Zajka, Boboša i Štefana „Pištu“ Lengyela. Juraj „Dura“ Turtev na konci zase naznačil alikvotný spev. Z prvého CD Dura & Blues Clubu boli ďalšie dve skladby.
K prvej z nich, Nech je prča, Dura poznamenal, že mu bolo vytýkané, že je to čechizmus, ale nech! Svoju gitaru nechal oddýchnuť a pohodovo spieval. V texte sa mieša nadhľad, satira a osobitá poetika. Na začiatku pesničky Kľud a piesok zahral Miloš Železňák poriadne dlhé intro. Pripomenulo mi jazz. Tohto hudobníka nie je možné vtesnať do žánrových mantinelov. Pomalá zasnívaná skladba mala magickú atmosféru. V sóle Martina Zajka gitara priam rozprávala. Obecenstvo bolo nadšené.
Počas prestávky sa publiku prihovoril tajomník Slovenskej bluesovej spoločnosti Pavel Sojka. Ako povedal, bol to síce prvý bratislavský krst, ale on cédečko Buterfláje lecá počul už na Sitno Blues. Zaujalo ho spojenie záhoráčtiny a trnavčiny v titulnej skladbe. Dozvedel sa vraj asi pred polhodinou, že bude na tomto podujatí aj účinkujúcim, a tak prišiel oblečený neformálne. To ale vôbec neprekážalo. Juraj „Dura“ Turtev prezradil, že zahrajú aj pesničku Buterfláje lecá, ale s inou melódiou. Na CD ju totiž hrá veľká bigbítová kapela. Cédečko napokon uviedli do života potleskom všetci prítomní. Podľa Duru potlesk patril jeho spoluhráčom, lebo je dar s nimi hrať.
Keď sa prestávka skončila, k hudobníkom sa pripojil aj výborný harmonikár Juraj Schweigert. Zahral parádne sólo v skladbe, ktorá je spojením textu Joža Urbana Nevylej s vaničkou aj dieťa a skladby Petra Dodeka a Juraja „Duru“ Turteva Neskoré Boogie. Dura do textu opäť vplietol kaviareň Siedma struna. Hudobníci sa poriadne dravo rozbehli. A tak sa zase ozýval veľký potlesk a pochvalné pokriky. Nasledovala skladba, podľa Duru optimistická a o šťastí, Hlavu do gypsu si dám. Bola to poriadna sprcha tónov – lepšia ako dážď. Nádherné sóla zahrali Štefan „Pišta“ Lengyel i Boboš, ale výborne hral i Juraj Schweigert. Dvaja harmonikári sa predstavili aj v pesničke Baby What You Want Me To Do (You Got Me Runnin´). Krásne sóloval Martin Zajko (technikou slide) a tiež Juraj Schweigert. Dura na konci znova zľahka prešiel do alikvotného spevu. Publikum mohutne tlieskalo.
Ďalšiu pesničku Rock Me Baby si zaspievala s Dura & Blues Clubom speváčka Silvia Josifoska. Predviedla svoj temperament a temný, zvláštne hrejivý bluesový hlas. Boboš i Martin Zajko sa riadne opreli do sól a na konci sa ozýval potlesk ako hrom. A napokon to najlepšie: Dura & Blues Club zaimprovizoval skladbu Buterfláje lecá na melódiu pesničky od Taj Mahala. Juraj „Dura“ Turtev vysvetlil, že sa jedná o „enfant terrible“ nového CD – pôvodne na ňom nemala vôbec byť. Najprv sa volala Šunky, psy a motýle.
Pokúsil sa ju napísať v trnavskom nárečí, no vyšiel z toho mix nárečí západného Slovenska (Trnava, Hlohovec, Piešťany…). Dura spieval a publikum sa dobre bavilo. Pišta hudbu podfarboval, Miloš Železňák vytváral na gitare zvláštne zvuky povoľovaním a priťahovaním strún a skoro na konci zahral Boboš úplne vážne sólo. Dura napokon prešiel do ľudovej piesne. Strhol búrlivý potlesk a krik: „Ešte!“ Pre neskorý večer už žiadne „ešte“ nebolo, ale myslím si, že napriek tomu na tomto podujatí mali radosť všetci.
Plynie z toho poučenie, že keď je smutné jesenné počasie a tmavá noc, to ešte neznamená, že nemôžu lietať buterfláje. I mnohé kusy cédečka s názvom Buterfláje lecá, veselo vypravené do života, sa už rozlietli k poslucháčom. Mám pocit, že na slovenskej bluesovej scéne sa zrodil nový druh motýľa. A to je jednoznačne pozitívna vec.
Ružena Šípková
15/11/2019
