Po dlhšom čase, 28. októbra 2019, som zase navštívila koncert v Bratislave. Mojím cieľom bola známa kaviareň Next Apache v Starom Meste, v ktorej sa v ten večer, ako každý druhý pondelok, mal konať koncert hudobnej formácie Sitra Achra. Hudobníci sa v stiesnených priestoroch chystali na svoje vystúpenie. Namiesto kapely Sitra Achra v ten večer v Next Apache hrala hudobná zostava Dura & Blues Club. Ide o voľnú hudobnú formáciu založenú na priateľstve hudobníkov s podobným hudobným zmýšľaním. Tentoraz ju tvorili: Juraj „Dura“ Turtev – spev, akustická gitara, Martin Zajko – akustická gitara a Erich „Boboš“ Procházka – ústne harmoniky. Martin Zajko a Boboš sú aj členmi Sitry Achry. Blues v podaní Dura & Blues Clubu je možno menej temné, ale hĺbka a meditatívnosť mu nechýbajú. Na koncertoch však nie je núdza ani o veselé momenty.
Pred začiatkom koncertu sa miestnosť ponorila do prítmia. O 19.00 hod. všetkých prítomných privítal Juraj „Dura“ Turtev. Zažartoval, že kapela Dura & Blues Club sa prevtelila do Sitry Achry a že on sám zastupuje Štefana „Pištu“ Lengyela aj Igora „Ajdžiho“ Saba. Prvá pesnička, ktorú hudobníci zahrali, bola The Moon Is Full z repertoáru texaského bluesmana Alberta Collinsa. Melódiu si Dura & Blues Club prispôsobil, ako sa to v blues často robí. Martin Zajko parádne slajdoval na gitare a Juraj ako vždy spieval srdečne a s nadhľadom, niekedy s miernym náznakom alikvotného spevu. V Bobošovej hre bola hravosť i clivota, mala som dojem, že počujem dávne vlaky z Delty do Chicaga.
Ako povedal Juraj „Dura“ Turtev, od založenia Dura & Blues Clubu v roku 1998 sa v ňom vystriedalo neuveriteľných 156 muzikantov. Na koncerte v Next Apache zaznelo viacero pesničiek z prvého CD tejto hudobnej formácie Kľud a piesok (1998), ako Je to fajn, Kľud a piesok, Na Obchodnej, Nech je prča, Neplač, drahá či Hlavu do gypsu si dám. Skladby z vlastnej tvorby boli výlučne v slovenčine. Pohodová hudba a texty plné poézie a humoru sa neopočúvajú ani po dvadsiatich rokoch. Nechýbalo ani zopár pesničiek z najnovšieho cédečka Dura & Blues Clubu nazvaného Buterfláje lecá. Jedná sa o staršie veci, ale pôsobivé a preverené časom: Život, ty rieka divoká, Krásny pocit a Hudba. Autorkou textov prvých dvoch z nich je známa slovenská poetka Judita Kaššovicová. Krehké slová jej básne sú zhudobnené aj v skladbe Biely slnečník.
Setlist Dura & Blues Club doplnil prevzatými skladbami vo vlastných úpravách. A tak sme si vypočuli napríklad pesničky Love Blues (Keb´ Mo´), Knockin´ Myself Out (Lillian „Lil“ Green), Georgia Jelly Roll (Guy Davis), Baby What You Want Me To Do (Jimmy Reed) a Key To The Highway (Big Bill Broonzy). O skladbe Mean Old Frisco Juraj „Dura“ Turtev povedal, že má možno aj sto rokov a hrávajú ju hudobníci z oblasti jazzu, country i blues. Autorom textu pesničky Zázračné blues je Ján Litecký-Šveda a pesničku Popros ľad, nech sa rozmrazí otextoval Jozef Urban.
Publikum bolo v nefajčiarskej miestnosti natisnuté ako v malej obývačke, no myslím si, že pri hudbe bolo všetkým skvele. Úprimný potlesk hovoril za všetko. Skackavé, rytmické skladby sa striedali s pomalými, zasnívanými. Najviac potlesku obecenstva si za svoje krásne melodické gitarové sóla vyslúžil Martin Zajko, ktorý sa vo viacerých skladbách blysol technikou hry slide. Ale aj ostatní dvaja hudobníci predvádzali nádherné čarovanie s tónmi. Zvuk dvoch akustických gitár znel harmonicky, až človek cítil slnko na tvári. Juraj „Dura“ Turtev v pesničke Blues o ničom zaspieval vtipný, mierne improvizovaný text a Boboš ju spestril silným a dravým harmonikovým sólom, za ktoré mu poslucháči mohutne zatlieskali. Bobošove sóla boli niekedy jemné, inokedy rezké a veselé či prenikajúce až do špiku kostí, ale vždy magické.
Na koncert v Next Apache sa v ten večer prišli pozrieť aj gitarista Miloš Železňák a speváčka Silvia Josifoska. Silvia si napokon s hudobnou zostavou Dura & Blues Club aj zaspievala dve skladby (Boboš to zo žartu pomenoval: kompozícia Kráska a tri zvieratá), a to Rock Me Baby a I Just Want To Make Love To You. Hudba získala celkom novú atmosféru aj iskru. Speváčka spievala silným zastretým hlasom, vlnila sa podľa hudby, lúskala prstami do rytmu. Aj toto bolo ozajstné expresívne blues, z hĺbky duše. Dura & Blues Club hral s dvoma krátkymi prestávkami približne do 21.45 hod. Publikum sa dožadovalo ďalších prídavkov, ale pre pokročilý čas to už nebolo možné. V ten v podstate smutný jesenný večer som si teda užila radostnú hudbu a navyše som sa cítila ako doma v obývačke. Také je aj blues – niekde medzi mol a dur.
Ružena Šípková
03/11/2019
