Čo čert nechcel, máme tu druhú vlnu koronavírusovej pandémie. Opäť sa sprísňujú opatrenia a rušia sa mnohé kultúrne podujatia. Dlho som sa tešila na dvojkoncert 55 rokov bigbítu, ktorým si známa trnavská kapela The Breakers pripomenula 55. výročie svojho vzniku. Napokon toto podujatie, našťastie, žiadna korona neprekazila. Uskutočnilo sa v sobotu 19. septembra 2020 v hlavnej sále kultúrneho centra Malý Berlín v Trnave. Okrem domácej kapely The Breakers na ňom vystúpil aj vzácny hudobný hosť z Bratislavy: gitarista, spevák, skladateľ a textár Jožo Barina so svojou kapelou For Meditation. Podujatie sa uskutočnilo s finančnou podporou Fondu na podporu umenia.
Trnavskí fanúšikovia hudby zo 60. rokov ako vždy nesklamali a sála bola na prasknutie plná. Napriek tomu v nej však vládla príjemná a útulná atmosféra. Dvojkoncert sa začal o 19.00 hod. Frontman kapely The Breakers Peter „Bonzo“ Radványi okrem iného fanúšikov pochválil, že sú všetci disciplinovaní – majú na tvárach rúška. Ako povedal, hudobníci sa medzi skalnými poslucháčmi cítia ako v rodinnom spoločenstve.
The Breakers nastúpili na pódium v tradičnej zostave: Peter „Bonzo“ Radványi – spev, sprievodná gitara, ústna harmonika, Laco Bartoš – sólová gitara, vokál, Fero Bartoš – basová gitara, vokál, Marian Remenár – bicie, vokál, Marian „Mike“ Kramár – organ. Hneď prvá pesnička – Farmer John – pôvodne od kapely The Searchers publikum spoľahlivo naladila na bigbítovú vlnu. Bonzo pripomenul, že The Breakers držia (minimálne) slovenský rekord v dĺžke pôsobenia na hudobnej scéne a že navyše hrajú v pôvodnom zložení z polovice 60. rokov.
Kapela následne zatlieskala všetkým prítomným, pretože bez fanúšikov by hudobnícka činnosť nemala význam. V sále pokračovalo to, čo Bonzo nazval „muzikoterapia sixties“: kapela „liečila“ fanúšikov svojím osvedčeným repertoárom. V tej hudbe a speve pulzovala energia, drsnosť i poézia a nefalšovaná radosť z rozdávania radosti. Vzadu na pódiu, za chrbtami hudobníkov, boli na plátno premietané fotografie z histórie The Breakers, ktoré podčiarkovali spomienkovú atmosféru.
V podaní trnavských hudobníkov zneli skladby od kapiel ako The Troggs, The Kinks či The McCoys. Keďže Bonzo sa, okrem hrania a mocného expresívneho spevu, zhostil aj sprievodného slova, postupne medzi skladbami predstavoval členov kapely a zaujímavosti a rekordy s nimi spojené. V skladbe A Whiter Shade Of Pale z repertoáru hudobnej zostavy Procol Harum sa blysol organista Mike Kramár a ako spevák Laco Bartoš. Neskôr ešte zaspieval aj pesničku Lucille od Little Richarda. Bonzo sa zmienil o tom, že The Breakers museli v mladosti čeliť zákazu hrania, mali problémy pre dlhé vlasy. A čo z nich vyrástlo? Dvaja podnikatelia, diplomat, publicista a architekt.
The Breakers dostali v roku 2010 Pamätnú medailu predsedu Trnavského samosprávneho kraja a pred štyrmi rokmi im bola udelená Cena mesta Trnavy. Na koncerte k ich 55. výročiu sa vďaka nadčasovej hudbe ozýval veľký potlesk. Bonzo vyjadril radosť, že publikum je „tlieskavochtivé“. Je najmladším členom kapely, no minulý rok bojoval s ťažkými zdravotnými problémami. Prekonal ich hlavne vďaka lekárom, veľmi mu pomohol napríklad profesor Miroslav Danaj, ktorý bol prítomný aj v ten večer v Malom Berlíne.
Obecenstvo profesorovi Danajovi spontánne zatlieskalo a kapela mu venovala skladbu od The Rolling Stones – No Expectations. Bonzo v nej hral na gitare technikou slide a Fero Bartoš zišiel pod pódium aj s basovou gitarou a chvíľu tam hral. Neskôr si Bonzo zaspomínal na bývalých, už zosnulých spoluhráčov a vyzdvihol aj dôležitosť ľudí, ktorí kapele pomáhali a pomáhajú. Sú to napríklad manažéri, zvukári, šoféri či hudobní publicisti. Konkrétne menoval napríklad Petra Horvátha, Jozefa Šelestiaka, Petra Haruštiaka či Joka Radványiho.
Koncert sa nezaobišiel bez pesničky Spomienky na časy. Dá sa o nej povedať, že je hymnou The Breakers. Jej autorom je Laco Bartoš a zaspieval ju spolu s Bonzom. Ten potom srdečne privítal Tóna Šidlíka, ktorý s ním kedysi hrával nielen v kapele The Breakers, ale aj v kapele Joža Barinu (po dištanci v roku 1970) a v hudobnej formácii The Blues Mother-In-Law.
Následne na pódium prišiel Pavel Sojka, tajomník Slovenskej bluesovej spoločnosti. On a Bonzo sú vrstovníci, poznajú sa dlhé roky, stretávajú sa napríklad na každoročnom hudobnom festivale Livin´ Blues v Bratislave, ktorý Bonzo vždy moderuje. Pavel Sojka do Trnavy priniesol aj nové cédečko – sampler Bluesovej spoločnosti No. 15. Na Bonzov návrh bol tento sampler pokrstený potleskom publika. Každý člen hudobnej formácie The Breakers dostal jeden kus spomenutého cédečka do daru a Pavel Sojka im zaželal, aby hrali ešte veľa rokov. Čas letel s hudbou neskutočne rýchlo.
Poslednou skladbou koncertu bola klasika od Chucka Berryho Johnny B. Goode. Počas nej obecenstvo usilovne tlieskalo do rytmu. Napokon zazneli až tri prídavky: pesničky Hang On Sloopy (The McCoys), It´s All Over Now (The Rolling Stones), ktorá mala všetkým dodať odvahu v boji s koronavírusom, a záverečná She´s About a Mover (Sir Douglas Quintet). Pri následnom aplauze mnohí poslucháči vstali zo stoličiek.
Po prestávke Bonzo privítal na pódiu Joža Barinu s kapelou For Meditation – bigbítovú a rhythmandbluesovú legendu. Vystúpila v omladenej zostave: Jožo Barina – spev, gitara, Peter Koreň – klávesové nástroje, Peci Uherčík – gitara, Michal Kujan – basová gitara a Karolína Uherčíková – bicie. Frontman kapely, jeden zo zakladateľov slovenského bigbítu, hneď na začiatku zdôraznil, že pozvanie od The Breakers s radosťou prijal, pretože Bonzo a Tóno Šidlík s ním ešte niekoľko rokov hrávali po tom, čo v roku 1970 dostal „tichý dištanc“ od vtedajšej vládnej moci.
Hostia začali svoje vystúpenie pesničkou Šťastie, o ktorej Jožo Barina prezradil, že má 55 rokov. (Na koncert 55 rokov bigbítu sa teda výborne hodila.) Celá parádne hrajúca kapela For Meditation si koncert očividne užívala. Mohutný drsný hlas frontmana bol korunou vystúpenia. Peci Uherčík hral na zaujímavej gitare – dvanásťstrunovej a šesťstrunovej v jednom – a spolu so svojou dcérou Karolínou ostošesť spieval sprievodné vokály. Jediný hudobník z pôvodnej partie For Meditation, ktorý v nej pôsobí s Jožom Barinom aj v súčasnosti, je klávesista Peter Koreň.
Okrem iného hrá i na hammond organe. Ďalšou pesničkou, ktorá už toho veľa pamätá, bola Javisko. To už Peci Uherčík hral na inej gitare, šesťstrunovej. Z novších skladieb zaznela napríklad Lej vínko, lej. Jožo Barina porozprával historku, ako ju priniesol do rádia a bolo mu povedané, že je to propagácia alkoholizmu. Pred skladbou Obyčajné blues sa vyznal, že nie je bluesman, ale že blues má blízko srdca. Skrátka, má rád dobrú muziku. V tejto skladbe Peci Uherčík pôsobivo slajdoval na gitare. Počas koncertu sa na plátno vzadu na pódiu zase premietalo, tentoraz to boli historické i novšie fotografie Joža Barinu a jeho kapely. Frontman si nahlas pochvaľoval muzikantské majstrovstvo svojich spoluhráčov. Publikum bolo vystúpením nadšené.
Po pesničke Meditácia nad vášňou nasledoval najväčší hit Joža Barinu & For Meditation – Hej, pán doktor. Hudba „šlapala“ ako sa patrí. Nasledujúca skladba – Na pohrebe lotra – sa môže pochváliť hĺbavým textom od básnika Kamila Peteraja. Koncert zakončila pesnička Purpurový smútok. (Za jej text dostal kedysi Jožo Barina so svojou kapelou „tichý dištanc“.) Peci Uherčík v nej hral na ďalšej šesťstrunovej gitare, červenej (nie purpurovej), ktorú si vzal so slovami: „Vymeníme gitaru, aby ste nepovedali, že sme došli naľahko.“ Bol to poriadny hudobný i spevácky „nárez“. Jožo Barina, autor väčšiny skladieb zahraných na tomto koncerte, predstavil členov svojej hudobnej formácie a dodal: „Nech žije Trnava a jej krásni ľudia.“ „Klaňačku“ sprevádzal obrovský potlesk, mnoho poslucháčov tlieskalo aj postojačky. A tak prišiel prídavok: pesnička Hodina snov.
Podujatie 55 rokov bigbítu napokon zakončil Peter „Bonzo“ Radványi pozdravom: „Do zbigbítovania nabudúce!“ Fanúšikovia odchádzali spokojní, kto prišiel, neoľutoval. V ten večer sa mi na tomto dvojkoncerte podaril významný objav, týkajúci sa pospevovania si s rúškom na tvári: ide to, len to bohvieako neznie… Čo narobím?
Ružena Šípková
25/09/2020
