Poľsko je obrovská krajina so skoro 40 miliónmi obyvateľov, ktorí majú radi muziku. Dokazuje to až neuveriteľné množstvo hudobných festivalov zameraných najmä na rock, country, jazz a nechýbajú ani bluesové festivaly, ktorých som len v tomto roku narátal viac ako 50. Majú dlhoročnú tradíciu a často na nich hosťujú aj zámorské hviezdy. Výnimkou nebol ani relatívne malý festival Blues Bez Barier, ktorého 13. ročník sa uskutočnil v prvú septembrovú sobotu v kúpeľnom mestečku Ciechocinek v severnom Poľsku. Tým hosťom zo zámoria bol nový objav na US bluesovej, respektívne bluesrockovej scéne, gitarista a spevák Noah Wotherspoon z Ohia. Pred dvomi rokmi zvíťazil na International Blues Challenge v Memphise ako gitarista a zároveň získal aj 2. miesto v kategórii Najlepší blues band.
Mladý bluesrocker s výzorom malého chlapca (nemá viac ako meter päťdesiat), ktorý je spolu so svojim power triom práve na európskom koncertnom turné, rozpútal na pódiu poriadny uragán. Zatiaľ nahral len jeden album, debutový Mystic Mud, no skladby z neho si budú môcť onedlho vychutnať aj fanúšikovia na Slovensku ak si nenechajú ujsť jeho koncertné vystúpenie v Múzeu obchodu v Podunajských Biskupiciach, kde sa zastaví v stredu 13. septembra. Samozrejme Noah Wotherspoon ako hlavná hviezda hral až na záver festivalu, ktorý mal byť pôvodne open-air vo veľkom parku, no organizátori ho kvôli počasiu presťahovali do budovy Letného divadla v centre mesta.
Festival sa začal už krátko po 14. hodine popoludní stretnutím s rozhlasovým redaktorom a moderátorom Zdzisławem Pająkiem, ktorý prítomným predstavil svoju novú knihu o legendárnom americkom gitaristovi „Jimi Hendrix. Szaman rocka”. O hudobnú ponuku sa okrem už spomínaného Noah Wotherspoon Bandu postarali 3 poľské kapely a Slovak Blues Project. Návštevníci v preplnenej divadelnej sále si mohli užívať blues skutočne bez bariér, presne v duchu názvu festivalu – vstup bol voľný a aj ponuka z pódia bola bezbariérová, teda poriadne pestrá.
Hudobné dianie odštartovalo poľské trio Acustic, ktoré ponúklo vlastné skladby v pesničkársko – folkbluesovom duchu. Hral s ním výborný, technicky veľmi zdatný ústny harmonikár – showman. Bol veľmi mi povedomý a nakoniec sa z neho vykľul náš starý známy, s ktorým sme pred niekoľkými rokmi spoločne džemovali na festivale Front Porch Blues v Chorzówe.
Po triu Acustic nastúpila elektrická kapela Rewolucja. Sympatickí mladí chlapci nehrali síce nič revolučné, ale v zostave dve elektrické gitary, bicie nástroje a spievajúci basgitarista hrali bežný easy rock s občasnými bluesovými prvkami, no obecenstvo spievalo spolu s nimi a efektný farebný dym nehalil len energického bubeníka ale počas celého vystúpenia sa úspešne predieral až do prvých radov publika.
„Revolucionárov“ sme vystriedali my, teda Ľuboš Beňa a ja Bonzo Radványi, doplnení o harmonikára Romana Horvátha ako Slovak Blues Project. Zvuk bol dobrý, ľudia sa tešili, my tiež a odmenou nám bol potlesk a záverečné standing ovation.
Päťčlenná domáca kapela Zdrowa Woda, ktorá hrala po nás, existuje už skoro 30 rokov, má na svojom konte 11 albumov a zopár hitov. Patrí medzi poľské bluesrockové legendy, čo bolo jasné od chvíle, keď jej členovia vkročili na pódium. S publikom si veľmi dobre rozumeli, lebo spievali po poľsky a obecenstvo spolu s nimi. Hrali len vlastné skladby, ktorých autormi boli spevák Marek Modrzejewski a gitarista Slawek Malecki, inak hlavný organizátor celého festivalu. Mne sa najviac páčil moment, keď v strede vystúpenia si spevák zobral akustickú gitaru a posediačky, bez rytmiky, len s jemným tichučkým sprievodom elektrickej gitary a s ústnou harmonikou, na ktorú hral klávesák, zaspieval Ciechocinsky Blues. V tom momente sa mi rozsvietilo a uvedomil som si, čo mi bolo od začiatku akosi povedomé. Veď Ciechocinek sa vyslovuje ako „Cichočinek“ a on spieval echt po trnafsky – cicho a čínsky blues!
To ale ešte nie je všetko. Spomienke na tento výborný poľský festival by som mohol dať aj dosť zavádzajúci názov: Ako som sa (ne)stretol s Jožom Golonkom. Vysvetlím. Keď sme po skončení nášho vystúpenia nakladali do auta nástroje a aparatúru, padol mi do oka veľký plagát na susednej reštaurácii, na ktorom bolo veľkými písmenami napísané GOLONKA. No s hokejom to nemalo nič spoločné. Bola to reklama na mäsové výrobky. Predstavte si, že náš najslávnejší hokejista nosí meno, ktoré v poľštine označuje gurmánsku pochúťku – pečené bravčové koleno. Nuž, Poľsko ma vždy niečím prekvapí.
Bonzo Radványi
September 2017
