Ako je všeobecne známe, v sobotu 16. marca 2019 sa na Slovensku konalo prvé kolo prezidentských volieb. Ráno som sa ponáhľala odvoliť, a potom som vyštartovala smerom do Bratislavy. Kultúrne zariadenia Petržalky pozývali všetkých bluesových fanúšikov na 27. ročník medzinárodného festivalu blues a rhythm & blues – Livin´ Blues 2019. Festival usporiadal Dom kultúry Lúky na Vígľašskej 1. Už dávnejšie som si hovorila, že bude dobrou voľbou vybrať sa na toto podujatie. Veď Livin´ Blues je najvýznamnejší a žánrovo najstarší festival bluesovej hudby na Slovensku. Hlavným partnerom podujatia bol a z verejných zdrojov festival podporil Fond na podporu umenia.
Cestou do Bratislavy som si chvíľu počkala na meškajúci vlak na galantskej železničnej stanici ladenej do modra. Spoza mrakov občas vykukla modrá obloha, neskôr sa na chvíľu ukázalo aj slnko, ale keď som prichádzala do Petržalky, zase bolo nepríjemné, sychravé počasie. No, to je to blues, občas modré, občas depresívne. Keď som šťastlivo prišla do Domu kultúry Lúky, začalo ešte aj pršať a fúkať. Bola som rada, že som pod strechou.
Ako vždy na Livin´ Blues, som skonštatovala, že toľko bluesmanov pohromade som už dávno nevidela. V miestnosti pred veľkou sálou bola v neodmysliteľných vitrínkach tentoraz nainštalovaná výstavka starších i novších čísiel časopisu Nový Populár a zo stolíka si bolo možné vziať staršie čísla tohto časopisu zadarmo. A samozrejme, nechýbal ani tajomník Slovenskej bluesovej spoločnosti Pavel Sojka a jeho čarovný bluesový kufrík s ponukou cédečiek, hlavne samplerov Slovenskej bluesovej spoločnosti.
Podujatie sa začalo o 17.45 hod. Ako prvú moderátor Peter „Bonzo“ Radványi privítal na pódiu kapelu až z ďalekých Košíc – Calvados Band, ktorej hudba sa dá charakterizovať ako blues-rock a južanský rock. Podľa moderátora majú fajn názov i fajn muziku. Ja si to tiež myslím. Na sampleri Bluesová spoločnosť No. 14, ktorý bol slávnostne uvedený do života 14. marca 2019, sa predstavuje Calvados Band ako power trio, no na Livin´ Blues zavítalo „power kvarteto“ v zostave: Ján Fenko – spev, elektrická gitara, ústna harmonika, Rastislav Dobranský – spev, basová gitara, Roland Šoltész – elektrická gitara a Marek Cicholes – bicie. Pravda, frontman Ján Fenko predstavil členov kapely jednoducho: Marek Calvado, Rolo Calvado, Rasťo Calvado a Jano Calvado. Poslucháčom pripravili hneď na začiatku festivalu energický „budíček“.
Ján Fenko to pomenoval inak: na nejakom inom mieste, kde hrali, im vraj bolo povedané, že robia „kravál“. Frontman si priniesol na vystúpenie až 5 gitár s rôznymi ladeniami a podchvíľou ich striedal. Pekne sóloval, parádne hral tiež technikou slide s kovovým bottleneckom a v niektorých skladbách i zatrilkoval na ústnej harmonike. V podaní Calvados Bandu sme si vypočuli aj všetky 4 skladby, ktorými sa prezentuje na CD Bluesová spoločnosť No. 14, medzi nimi i 2 vlastné skladby so slovenskými textami: Brzda a Teraz. Spievať o brzde s takým odpichnutým blues-rockom je zaujímavý kontrast. Okrem iného Calvados Band predviedli aj rázne skladby od ZZ Top – Just Got Paid a My Head´s In Mississippi. Ako trefne poznamenal basgitarista, viaceré pesničky boli o peniazoch (jedna z častých bluesových tém). V záverečnej pesničke – Voodoo Child od Jimiho Hendrixa – zazneli nielen gitarové sóla, ale aj bystré sóla basgitaristu a bubeníka. Kapela zahrala s chuťou a mala úspech.
Peter „Bonzo“ Radványi vyjadril radosť, že blues sa hrá aj na východe Slovenska a že po kapelách ako Tásler Pufo Band (Prešov) a Octopus Band (Bardejov) tu máme ďalšie zaujímavé hudobné zoskupenie. Dodal, že v ten večer nás ešte čakajú rôzne bluesové štýly. Ďalšími účinkujúcimi bolo Matěj Ptaszek Trio z Českej republiky. Spevák a harmonikár Matěj Ptaszek v minulosti hrával prevažne akustické blues napríklad s Ľubošom Beňom ako duo Beňa & Ptaszek, neskôr s kapelou Dobré ráno blues band. Potom dlhý čas žil v Južnej Amerike, odkiaľ sa nedávno znova vrátil do Čiech. Na Livin´ Blues 2019 ho sprevádzali spevák a gitarista Jan „St. Johnny“ Stehlík a kontrabasista Jan „Elvis“ Čihák. Ich blues mi pripadalo naozaj výživné, hutné a silné. Už v prvej skladbe Sweet Home Chicago predviedol Matěj Ptaszek nielen výbornú hru na ústnej harmonike, ale i svoj hlas – vysoký, prenikavý i zastretý súčasne (dočítala som sa, že sa jedná o unikátnu techniku spevu – barokový kontra tenor). Na opasku mal celý „arzenál“ ústnych harmoník, vyzeralo to veľmi efektne. Harmoniky v sólach priam hovorili, kvílili, chripeli, kričali. Gitarista sa okrem pôsobivých sól tiež predstavil ako spevák: na rozdiel od harmonikára spieval hlbokým hlasom.
Zažiaril napríklad v pesničke Boom Boom od Johna Lee Hookera. Nesmiem zabudnúť na kontrabasistu, veď tvrdil muziku, ako sa patrí. Viaceré skladby, ktoré trio zahralo, sa nachádzajú i na novom albume Stehlík & Ptaszek & Čihák: Screaming The Blues. Vyšiel ako pocta k 50. výročiu festivalu Woodstock, ktoré si svet pripomenie v auguste. Na Livin´ Blues 2019 zaznela i skladba Screamin´ z tohto cédečka. Podľa nej zrejme dostalo názov. Je inštrumentálna a zložil ju Mike Bloomfield. K vlastnej skladbe TV Jump Jan „St. Johnny“ Stehlík pridal príhodu, ako dostal vyrubené poplatky za televízor spätne za 8 rokov, hoci televízor už 8 rokov nemá. Dodnes nezaplatil, takže sa vraj možno presťahuje na Slovensko. V každom prípade sa naštval a zložil túto pesničku. Publikum na vysoko energetické blues reagovalo búrlivým potleskom. Na Livin´ Blues 2019 sa uskutočnil aj krst nového cédečka Stehlík & Ptaszek & Čihák: Screaming The Blues. Krstným otcom sa stal Ján Litecký-Šveda, prezident Slovenskej bluesovej spoločnosti. Ako povedal, Matěj Ptaszek v Kolumbii akoby zdrsnel: jeho hudba sa vyvinula od Mississippi až k Chicagu a k Woodstocku. Dôležité v nej nie sú ozdôbky, ale základná emócia. Ján Litecký-Šveda cédečko pokrstil čistou bio trávou (nápad pochádzal od dramaturga festivalu Livin´ Blues Adriána Pullmanna), pretože to vraj pasuje k názvu Domu kultúry Lúky i k Matějovým „výletom“.
Peter „Bonzo“ Radványi pripomenul, že okrem významného výročia Woodstocku tu máme aj 27. ročník festivalu Livin´ Blues. Pevne však dúfa, že to s týmto festivalom nedopadne ako s hudobníkmi z Klubu 27 a že sa na budúci rok stretneme na 28. ročníku. Po krátkej prestávke sme na pódiu privítali J. J. Cale Tribute Band. Moderátor k tomu povedal, že minulý rok sme si pripomenuli 80. výročie narodenia a 5. výročie úmrtia J. J. Calea, amerického hudobníka, speváka a autora piesní. On sám neveľmi dbal o slávu, ale cover verzie jeho skladieb nahrali a preslávili mnohí známi hudobníci, ako napríklad Eric Clapton, Mark Knopfler či kapela Lynyrd Skynyrd. J. J. Cale mal pri sebe vždy svoju partnerku, manželku a spoluhráčku – speváčku a gitaristku Christine Lakeland. Viacerí významní slovenskí bluesoví hudobníci sa rozhodli vzdať mu hold a ako J. J. Cale Tribute Band hrať jeho pesničky. Na Livin´ Blues 2019 mala táto sedemčlenná kapela premiéru a zahrala v zostave: Fero Sajtos – basová gitara, Juraj „Dura“ Turtev – akustická gitara, spev, Michal Šrámek – bicie, Erich „Boboš“ Procházka – ústne harmoniky, spev, Adrian Kelemen – elektrická gitara, spev, Libor Ondrejčík – elektrická gitara a Tomáš Fekete – klávesy, spev. Hneď na začiatku vystúpenia sa Adrian Kelemen obrátil na publikum s otázkou: „Dobrý večer, má niekto nejaký problém?“ Nasledovala samozrejme skladba The Problem.
V ten večer z kapely najviac pesničiek zaspieval Adrian Kelemen, Juraj „Dura“ Turtev zaspieval pesničku I Got The Same Old Blues a niektoré skladby, napríklad Call Me The Breeze, zaspievali títo dvaja bluesmani spolu. Kapela fungovala ako jeden živý organizmus poháňaný dopredu rezkým zvukom bicích. Postrehla som pekné sóla Ericha „Boboša“ Procházku, Tomáša Feketeho i Adriana Kelemena. Ako poznamenal posledný menovaný, J. J. Cale bol tvrdo pracujúci chlapík, ktorého pri tvorbe okrem iného inšpirovala aj country hudba. Nikdy nekoncertoval v Európe, preto si ho J. J. Cale Tribute Band „kradne“ pre svoj kontinent aspoň hraním jeho pesničiek. Pred pesničkou Don´t Wait zase Adrian Kelemen podotkol, že aj publikum čaká. Na hlavných účinkujúcich festivalu. Z hľadiska sa ozval výkrik: „Aj vy ste dobrí!“ Spokojný potlesk obecenstva hovoril za všetko. Samozrejme, dočkali sme sa aj slávnej skladby Cocaine. J. J. Cale Tribute Band sa so svojimi poslucháčmi na festivale rozlúčil pesničkou Crazy Mama. Kapela ju venovala všetkým dámam v sále (niektoré dámy pri tých slovách šťastne zavýskali). Harmonikár v nej zahral sólo z hĺbky duše a vesmíru a v temperamentnom a hlasnom závere prišlo riadne, priam blues-rockové sólo Adriana Kelemena. Hudobníkov odmenil obrovský potlesk a pokrik. Moderátor pochválil predovšetkým ich výber poslednej pesničky, ktorá je vraj jeho obľúbená. I mňa táto hudobná formácia potešila, zo skladieb J. J. Calea cítim letné slnko.
Na pódium k Petrovi „Bonzovi“ Radványimu prišiel Martin Chrobák, šéfredaktor časopisu Nový Populár. Moderátor zdôraznil, že je to jediný hudobný časopis na Slovensku, ktorý sa venuje normálnej muzike. Martin Chrobák časopis v krátkosti predstavil: Nový Populár je dvojmesačník, pričom vyjde tak 4-5 čísiel do roka. Vychádza od roku 2008, pod jeho vedením od roku 2009. Peter „Bonzo“ Radványi sa opýtal, prečo sa v tomto časopise píše tak málo o bluesovej hudbe. Martin Chrobák odpovedal otázkou: „Kde sa na Slovensku píše viac o bluesovej hudbe?“ A vymenoval niektorých interpretov a podujatia spojené s blues, o ktorých sa bude písať v novom čísle Nového Populára, ako napríklad kapelu Larkin Poe, festival Blues Alive 2018 či bluesmana Jána Liteckého-Švedu. Na otázku, ako sa mu páči na Livin´ Blues 2019, odpovedal Martin Chrobák s humorom, že nemôže ohovárať, pretože na podujatí hrajú jeho kamaráti. Priamo na festivale sa uskutočnila i SMS súťaž o celoročné predplatné časopisu Nový Populár.
Ďalším hudobným „chodom“ malo byť vystúpenie kapely Jerguš Oravec 3JO s hostkou Tammy Nižňanskou, došlo však k zmene a na pódiu sa predstavila kapela The Youniverse v zostave: Jerguš Oravec – elektrická gitara, Tammy Nižňanská – spev, Šimon Vladár – basová gitara a Adam Olexík – bicie. Hudobná formácia The Youniverse vznikla v roku 2015. Dočítala som sa o nej, že je to „energetická alternatívna blues-rocková kapela“. Jej členovia patria k mladej generácii slovenských hudobníkov a ich hudba sa nedá zďaleka označiť ako čisté blues či blues-rock. Nebránia sa ani vplyvom tanečnej či elektronickej hudby. No gitara je u ich stále veľmi dôležitým hudobným nástrojom a nezaobídu sa bez bluesových riffov. Jerguš Oravec počas vystúpenia striedal dve gitary a hral na nich perfektne aj s použitím gitarových efektov. Rytmika tiež odvádzala vynikajúcu prácu. Hudba bola hlasná a plná živého temperamentu. Všetci hudobníci sa predviedli aj v sólach.
Tammy Nižňanská má hlas ako zvon a spievala naplno. Okrem spevu ozvláštnila pesničky i hrou na perkusiách či na ústnej harmonike. Na sebe mala sexi kostým a bola ustavične v pohybe, hlavne ona sa starala o pódiovú show. Zhostila sa i sprievodného slova a obecenstvu sa ospravedlnila, že na Livin´ Blues prišlo trochu iné hudobné zoskupenie, než bolo avizované. Ale v obecenstve bolo evidentne veľa fanúšikov kapely The Youniverse a tí odušu tlieskali a pochvalne pokrikovali. Na svoje si prišli hlavne mladšie ročníky. Zazneli pesničky ako I Blame Him, Purple Please Peak či Aftershock.
Na konci vystúpenia si fanúšikovia s hlasným krikom a pískaním žiadali prídavok a dostali ho. Na moje veľké prekvapenie to bola bluesová skladba I´d Rather Go Blind, ktorú v 60. rokoch preslávila Etta James. A v podaní The Youniverse bola tiež pôsobivá. Peter „Bonzo“ Radványi skonštatoval, že táto kapela je pre neho novinkou, a to potešiteľnou. Ja som mala pocit, akoby som sa zúčastnila divokej párty s príchuťou blues. Bezpochyby to bola zaujímavá skúsenosť. Tammy Nižňanská potom vylosovala z klobúka výherkyňu SMS súťaže Nového Populára.
Festival Livin´ Blues má právom prívlastok medzinárodný. Nasledovalo vystúpenie maďarskej kapely Muddy Shoes, ktorá prišla bez jedného zo svojich členov: jej šéf – gitarista a spevák Jenő Fekete – totiž ochorel. Našla sa však za neho špičková náhrada – gitarista a spevák Little G Weevil. Pochádza tiež z Maďarska, jeho občianske meno je Gábor Szűcs. Podarilo sa mu dosiahnuť významné úspechy v USA: okrem iného vyhral v roku 2013 International Blues Challenge v Memphise v kategórii Solo / Duo Artist. Tiež bol ocenený ako najlepší gitarista vo svojej kategórii. Momentálne žije v Budapešti. Jeho spoluhráčmi na festivale Livin´ Blues 2019 boli: Szabolcs Nagy – piano, Csaba Pengő – basová gitara a István „Fifi“ Mezőfi – bicie. Už od prvej skladby, ktorú Muddy Shoes a Little G Weevil zahrali, bolo vidno, že sú výborne zohratí. Absolvovali určite spoločne veľa vystúpení.
Little G Weevil má silný hlas s farbou ako stvorenou na blues. Jeho gitarové sóla boli majstrovské a precítené. V skladbe Sadie prišlo aj nádherné sólo piana a obecenstvo si so spevákom zakričalo a zaspievalo. Little G Weevil neustále udržiaval kontakt s publikom, prihováral sa mu po anglicky. V pesničke Big City Life sa mu publikum podarilo poľahky roztlieskať do rytmu. Zaznela aj pomalá skladba That´s All Right. Zložil ju chicagský bluesový hudobník a spevák Jimmy Rogers (podľa Little G Weevila veľmi podcenený). Pianista i gitarista v nej opäť excelovali v sólach. Počas temperamentnej pesničky Good News od Clarence „Gatemouth“ Browna poslucháči začali tlieskať do rytmu úplne spontánne. Úspech mali sóla všetkých členov hudobného zoskupenia. Po záverečnej skladbe Weird Dancing Woman obecenstvo aplaudovalo. Takéto blues, to už hej.
Poslednou účinkujúcou festivalu Livin´ Blues 2019 bola americká speváčka žijúca vo Francúzsku – Nina Van Horn. Počas vystúpenia ju sprevádzali títo hudobníci: Leandro Aconcha – piano a Mathias Bernheim – bicie. Nina Van Horn sa objavila na pódiu za zvuku energickej hudby. Súčasťou jej show boli temperamentné pohyby i divoký kostým s dlhými červenými strapcami na rukávoch. A čo bolo najhlavnejšie, mala mocný podmaňujúci hlas. V niektorých pesničkách pridala k spevu i hru na perkusiách. Kde-tu si s ňou zaspieval pianista, ktorý hral mnohé pekné lyrické sóla. Nina Van Horn sa usilovne snažila obecenstvo roztlieskať a ono tlieskalo s chuťou.
Táto speváčka je známa tým, že spieva mnohé pesničky, ktoré mala v repertoári Nina Simone. I na Livin´ Blues 2019 predviedla program zostavený z nich. Keďže ich mám rada, cítila som sa príjemne. Boli to napríklad skladby Ain´t Got No, I Got Life, Mississippi Goddam či Be My Husband. Poslednú menovanú skladbu okorenili perkusiami Nina Van Horn i pianista a pôsobivý rytmus ešte dokreslili bicie. Speváčka žartovala, či si ju niekto z publika chce vziať… V dramatickej skladbe Sinnerman zazneli pekné sóla bicích i piana. Nina Van Horn priniesla poslucháčom zábavu a dobrú náladu a s radosťou zaspievala i prídavok – pesničku My Baby Just Cares For Me.
Ako to na záver zhrnul moderátor Peter „Bonzo“ Radványi, na festivale sme si užili skoro 6 hodín dobrej muziky. I ja si myslím, že som si v ten večer zvolila kvalitný program. Nebola som sama, našťastie mnoho ľudí dalo svoj hlas bluesovej hudbe. Teším sa už na budúci ročník festivalu Livin´ Blues. Pevne dúfam, že sa ho znova budem môcť zúčastniť.
Ružena Šípková
03/2019
