V poradí už piata tohtoročná návšteva nášho dua Ľuboš Beňa & Bonzo Radványi v Poľsku bola najkratšia. GPS dodržalo slovo a napriek malému zdržaniu kvôli prácam na ceste, prišli sme do Chorzówa za necelé štyri hodiny. Pravda, na rozdiel od predošlej 1000 km dlhočiznej cesty na Blues festival Suwalki na severovýchode Poľska, Chorzów je dole na juhu, len kúsok nad Ostravou. Cestu sme už poznali, lebo sme tu hrali pred dvomi rokmi, a tak sme sa do bývalého priemyselného areálu Sztygarka pod banskou vežou dostali bez problému.
Festival Front Porch Blues alebo Lauba pelno bluesa trval tri dni (20. – 22. júl 2018) a keďže sme prišli až v sobotu popoludní, bol už v plnom prúde. Po srdečnom zvítaní s viacerými známymi poľskými hudobníkmi, ktorých tiež pohrýzol bluesový chrobák a samozrejme s hlavným organizátorom festivalu a šéfredaktorom časopisu Twój Blues Andrzejom Matysikom, sme sa rýchlo zorientovali. Koncerty prebiehali postupne na troch scénach, ktoré boli ale blízo seba, takže návštevníci nenabehali toľko kilometrov ako pred dvomi rokmi v skanzene. Na najmenšom pódiu s názvom Gruba Bluesa hral práve český bluesový gitarista a spevák Bužma, ktorého po chvíli striedal ďalší sólista, náš starý známy Marek Makaron spievajúci v sliezskom dialekte. Ešte sme stihli časť vystúpenia kapely WZB so spevákom s neobyčajne veľkým vibrátom, ktorá hrala pred nami na vonkajšej scéne s názvom Lauba przy plažy. Ako mi neskôr prezradil Andrzej Matysik, bola to kapela zložená z väzňov z neďalekého zariadenia, ktorú dirigoval vychovávateľ – dlhovlasý saxofónista.
Na ďalšiu obhliadku už nebol čas, lebo sme sa museli venovať prípravám nášho vystúpenia. Návštevníci si medzitým pochutnávali nielen na bohatom výbere pochutín a osviežujúcich tekutín ale aj na koncertnej ponuke vo vnútornej sále, kde hrali kapely Blues Bazar a Blackberry Brothers. Festivalový plagát nás avizoval len ako duo Beňa & Radványi, ale prišli sme v trojici aj s heligónkarom, teda s hráčom na gombíkovú harmoniku Mirom Buzrlom. Kvôli väčšiemu prekvapeniu sme ho síce pozvali na pódium až po druhej skladbe, no efekt nám trochu prekazil príliš veľa rozprávajúci a prezrádzajúci moderátor Zbyszek Jedrzejczyk, inak frontman kapely Blues Time z Varšavy.
Počasie bolo príjemné, slnečné a nálada bola skvelá, doslova ako na podarenom bluesovom pikniku pod holým nebom. Hrali sme prevažne skladby z nášho nového CD Slovak Blues Project. Zvuk bol výborný a obecenstvo, medzi ktorým bolo mnoho fanúšikov z neďalekých Čiech, sa postupne rozohrialo, spievalo spolu s nami a napriek časovému limitu si vytlieskalo aj prídavok, na ktorý sme si pozvali už spomínaného Zbyszka Jedrzejczyka aj s jeho ústnou harmonikou. Po nás nastúpila poľská speváčka Božena Mazur so svojim Triom. Bola to vlastne známa kapela Los Agentos, len bez klávesáka. Pravdepodobne hrali iný repertoár, ale keďže nechýbal excelentný hráč na ústne harmoniky Robert Lenert a ani nemenej excelentný gitarista Staszek Grela, ktorý hral na rovnaký americký aparát značky ZT ako ja, len v zmenšenej verzii, speváčka mohla byť spokojná. V každom prípade to bolo výborné, čo potvrdila aj odozva obecenstva.
Božena Mazur viedla potom v sále pod vežou bluesový workshop s malými deťmi v duchu hesla „Spievať môže každý“ a ja som si zasa užíval koncert festivalového hosťa zo zámoria, US gitaristu a speváka Taylora Moorea z Texasu s jeho Bandom. Power trio ponúkalo veľmi dynamický elektrický bluesrock. Zaujímavé bolo nielen to, že frontman hral po celý čas na Fender Telecaster a nemal vôbec uškriekaný zvuk, ale občas hral ľavou rukou na hmatníku gitary zhora, ako nebohý kanadský bluesman Jeff Healey. Keď som sa s ním o tom neskôr bavil, povedal, že tak začal hrať kvôli efektu, ale v priebehu času sa mu to stalo akýmsi prirodzeným štýlovým doplnkom hry. Taylor Moore hral prevažne vlastné skladby, len na konci ako prídavok zahral svojskú verziu Hendrixovej klasiky Red House, do ktorej prispel svojou harmonikou aj všadeprítomný hosťujúci harmonikár Zbyszek Jedrzejczyk. O koncertný záver večera sa postarala kapela Krakow Street Band a o celkové ukončenie festivalového večera pod hviezdnym nebom sme sa zasa krátko pred polnocou postarali s akustickým jamsession my, spoločne s viacerými hráčmi na ústne harmoniky, vrátane Roberta Lenerta.
Tretieho a posledného dňa festivalu sme sa už nezúčastnili, lebo nás čakala cesta domov. Škoda, takto sme zmeškali vystúpenie virtuózneho poľského harmonikára a speváka Slawka Wierzcholského s jeho kapelou Nočna zmiana Bluesa. Ako som videl na fotografiách na facebooku Slawek ešte na úplný záver festivalu spravil špeciálny harmonikový workshop a pod jeho vedením pri príležitosti 150. výročia Chorzówa zahralo spoločne 150 ďalších harmonikárov. Muselo to byť skutočne pôsobivé. Z Chorzówa sme odchádzali s príjemným pocitom, že „Blues je nažive a má sa dobre“, ako to na rovnomennom albume The Blues Is Alive and Well spieva Buddy Guy.
Text: Bonzo Radványi
Foto: Bluesonline.pl
