Bubeníci síce väčšinou sedia nenápadne v pozadí za ostatnými hudobníkmi obklopení množstvom bubnov a činiel tak, že ich nie je poriadne ani vidieť, ale sú veľmi dôležití – udávajú rytmus, robia dynamiku a poháňajú kapelový motor. Nenadarmo sa hovorí: „Aký bubeník, taká kapela!“. To je aj prípad bubeníka známej trnavskej kapely Bluesová svokra (The Blues Mother-In-Law) Tona Šidlíka, ktorý v pondelok 17. augusta oslávil životné jubileum. Hoci mu pribudol na chrbát už siedmy krížik, je doslova stelesnením výroku: „Vek je len číslo“. Veď mladícka energia z neho priam srší, ako sme to mali možnosť vidieť a počuť na nedávnom koncerte Bluesovej svokry na trnavskom korze.
Bluesová svokra je na hudobnej scéne pojmom. V minulom roku oslávila špeciálnym koncertom už 25. výročie svojej existencie. Za ten čas odohrala množstvo vystúpení nielen na Slovensku ale aj v Rakúsku, Poľsku a v Českej republike. Obsadenie kapely sa síce v priebehu uplynulých rokov pomenilo, no za bicími nástrojmi ešte stále sedí jej spoluzakladateľ, oslávenec Tono Šidlík. Na hudobnej scéne pôsobí už od druhej polovice šesťdesiatych rokov. Najprv v bigbítovej skupine The Breadwinners, neskôr bol členom The Breakers, s ktorými roku 1970 po mnohých úspešných vystúpeniach, vrátane účasti vo finále 1. slovenského beatového festivalu v Bratislave, hral na veľkom rockovom open air festivale vo Viedni.
O rok neskôr bubnoval v známej bratislavskej skupine For Meditation Joža Barinu a v neskorších dobách, keď bola situácia pre rockerov veľmi nepriaznivá, hrával s rozličnými tanečnými kapelami. No na bluesovú a rockovú hudbu nezanevrel a keď bola znova príležitosť, tak sa k nej znova vrátil. V deväťdesiatych rokoch spolu s gitaristom Vladom Machalom založil Bluesovú svokru, s ktorou nahral aj prvú koncertnú lajfku v histórii slovenskej bluesovej hudby – CD s jednoduchým názvom LIVE. To prinieslo Svokre aj titul Kapely roka od Slovenskej bluesovej spoločnosti.
Ale vráťme sa do súčasnosti. Pandémia koronavírusu Covid-19 a opatrenia proti nej znamenali pre celú kultúru obrovský negatívny postih. „Musím sa priznať, že táto situácia nás dosť zaskočila,“ hovorí jubilant s bubeníckymi paličkami. „Mali sme dohodnutý celý rad vystúpení, no namiesto toho sme sedeli kvôli koronavírusu pekne na zadku doma. Koncert na korze pred radnicou bol vlastne prvým asi po polročnej nútenej prestávke. Pravda, ani medzičasom sme neboli úplne nečinní, ale v rámci možností sme pripravovali nové skladby, ktorými chceme v blízkej budúcnosti potešiť nielen seba, ale najmä našich fanúšikov“.
Hudba Bluesovej svokry sa v priebehu rokov zmenila, no blues zostal jej základným pilierom. „V minulom roku prišli do kapely dvaja noví muzikanti – bratia Hučkovci, ktorí nás omladili nielen vekove ale aj hudobne a priniesli aj kopu nových impulzov“, dodáva Tono. A skutočne, na spomínanom koncerte v niektorých skladbách gitarista Roman Hučko obohatil zvuk Bluesovej svokry hrou na klávesy.
Nedalo mi, aby som sa čerstvého oslávenca na záver nášho stretnutia neopýtal dokedy ešte mieni hrať? „ Pokiaľ sa ľuďom bude páčiť naša muzika a budú nám tlieskať a samozrejme, pokiaľ budeme vládať. Verím, že naša kapela nepovedala ešte posledné slovo a aj vďaka novým členom pôjdeme zasa po čase znova do nahrávacieho štúdia“ odvetil mi s úsmevom a bez akéhokoľvek zaváhania.
Tóno, nech ti tá desaťnásobná sedmička prinesie šťastie a nech sa tebe i tvojim spoluhráčom dostane ešte veľa potlesku na ďalších koncertoch. Happy Birthday, bluesový svokor!
Bonzo Radványi
17/08/2020
