V sobotu 3. novembra sa v Nových Zámkoch uskutočnil festival Jazz Blues Jamboree 2018, ktorý nielenže otvoril tohtoročnú ponuku novembrových bluesových festivalov na Slovensku, ale nasadil aj poriadne vysokú latku úrovne. Bol to už jeho 14. ročník a program bol rozdelený do dvoch častí. Kým vo veľkej sále vynoveného kina Mier koncertovali tri hviezdy večera, na malom pódiu v predsálí počas prestávok hlavného programu prebiehala súťažná prehliadka slovenských kapiel, z ktorých víťaz si zahrá na budúci rok na hlavnom pódiu.
Hoci ešte na začiatku vystúpenia úvodného Swingless Jazz Ensemble z Nitry bola poloprázdna (alebo poloplná?) sála, ľudia neustále prichádzali a organizátori sa onedlho mohli pochváliť „plným domom“. Obecenstvo nadšene reagovalo na hudbu 23-členného big bandu, ktorý sa ledva zmestil na pódium. So zdravým sebavedomím a nadhľadom odpálili svoj mix swingových štandardov vrátane známej skladby New York, New York. Tá zaznela ako Érsekujvár, Érsekujvár. Pochváliť treba nielen presvedčivý výkon všetkých inštrumentalistov, najmä dychárov, ich frázovanie a dynamiku, ale aj výborné speváčky a speváka – entertainera, ktorý predviedol aj tanečné kreácie. Swingless Jazz Ensemble dokonca ponúkol ako hold festivalu aj jeden jump blues, v ktorom dominovala speváčka obdarená veľkým hlasom. Táto medzivojnová noblesa US swingu a jazzu, ako som sa predtým dočítal v pozvánke, v závere veľmi príjemného vystúpenia doslova zdvihla nadšené obecenstvo zo stoličiek a vytlieskala si prídavok.
Pridávala aj maďarská kapela Mojo Workings, ktorá vystúpila ako druhá a svoje meno si vypožičala zo známej skladby Got My Mojo Working od Muddy Watersa. Pravda, kým u Watersa „mojo čarovanie“ nefungovalo, maďarskí bluesmeni svojou nádhernou hudbou obecenstvo doslova očarili. S kapelou, ktorú vedie famózny harmonikár Tamáš Szabó, som sa stretol už viackrát na rozličných festivaloch, no ich hudba ma znova dostala.
Patrilo by sa pochváliť aj zvukárov. Ozvučiť takú mnohopočetnú kapelu akou bol nitriansky big band nebola asi maličkosť, ale zvukári odviedli skutočne profesionálnu prácu. Perfektný zvuk umocnil aj poloakustický country blues Mojo Workings a rovnako aj elektrický old school blues známej nemeckej kapely B. B. & the Blues Shacks, ktorá uzatvárala festivalovú ponuku na hlavnom pódiu. Päťčlenná kapela z Hildesheimu na budúci rok oslávi už 30. výročie svojej existencie a za tie roky okrem Európy hrala aj v USA, Južnej Afrike, Dubaji a v Austrálii. V našich končinách bola prvýkrát. Informácie neklamali a dobrý chýr, ktorý Nemcov predchádzal, sa potvrdil. Ponúkli niekoľko verzií skladieb od takých majstrov ako Johnny Guitar Watson, Roy Milton či Otis Rush a nechýbali ani vlastné, po anglicky spievané.
B. B. & the Blues Shacks hrali perfektne, s veľkým nasadením, remeselnou zdatnosťou, boli neuveriteľne dynamickí, štýloví a zábavní. Stredobodom pozornosti na pódiu boli najmä bratia Arltovci, z ktorých Michael spieval a hral na ústnej harmonike a Andreas zasa dával sóla na gitare. Napriek množstvu odohraných koncertov bolo vidno, že sa tešia z pobytu na pódiu i z nadšenej reakcie publika.
V prestávkach medzi jednotlivými koncertami si návštevníci mohli okrem osvieženia vybrať aj z ponuky vinylových platní, kde som tiež videl celú kopu bluesových titulov. Novinkou festivalu bola súťažná prehliadka, ktorú som spomínal už v úvode. Prebiehala počas prestávok hlavného programu na malom pódiu v predsálí. Predstavili sa 4 kapely – Beans and Bullets z Trnavy, Blue Wine zo Serede, Eva Halczyn Blues Project z Kežmarku a Košíc a domáe trio Easy Top – a na moje veľké a príjemné prekvapenie, všetky štyri boli kvalitné. O víťazovi rozhodovalo obecenstvo, ktoré malo k dispozícii hlasovacie lístky. Najviac hlasov získala speváčka Eva Halčinová s jej výborne hrajúcou sprievodnou kapelou a vďaka tomu ju budeme počuť v Nových Zámkoch znova aj na budúci rok, tentoraz už na hlavnom pódiu jubilejného 15. ročníka Jazz Blues Jamboree. Dovidenia o rok.
Text: Bonzo Radványi
Foto: Kristián Mészáros
November 2018
