V týchto dňoch uplýva rovných dvadsať rokov, čo do hudobného neba odišiel jeden z najznámejších amerických bluesmenov John Lee Hooker. Legendárny spevák, gitarista a skladateľ umrel 21. júna 2001 v Kalifornii, len dva mesiace pred svojimi 84. alebo možno až 89. narodeninami. Údaje o dátume jeho narodenia sa líšia.
Rodák z Tutwiler v štáte Mississippi sa zapísal do histórie ako tvorca originálneho štýlu, v ktorom spojil prvky delta bluesu, talking bluesu, hill country bluesu s hypnotickým boogie woogie rytmom. Typické pre neho boli skladby založené väčšinou na jednom akorde, s prebudeným zvukom jeho elektrickej gitary Gibson ES175 a rytmickým dupaním nohou na mikrofónom ozvučenú drevenú podložku, ktoré hnalo vpred jeho nástojčivý spev. Mal neobyčajne vzácnu schopnosť improvizácie a vedel vymyslieť pieseň priamo na pódiu počas vystúpenia.
Úspešná kariéra John Lee Hookera by sa dala rozdeliť do troch časových období. To prvé začalo v roku 1948 vydaním platne s jeho prvým sólovým hitom Boogie Chillun, ktorý nahral v Detroite pre firmu Modern Records a pokračovalo sériou nahrávok ako Crawling Kingsnake, Dimples, Boom Boom atď. Vďaka týmto a množstvu ďalších skladieb, ktoré patria k dodnes často hrávaným bluesovým štandardom, sa John Lee Hooker stal známym na americkej bluesovej scéne.
Druhým obdobím boli 60. roky, keď John Lee Hooker navštívil s prvým putovným American Folk Blues Festivalom Európu a jeho hudbu objavilo aj tamojšie obecenstvo. Vzápätí sa objavila nová generácia muzikantov a britské skupiny ako The Animals, Yardbirds, Spencer Davis Group, John Mayall´s Bluesbreakers, Groundhogs, Them a mnohé ďalšie hrali jeho skladby na koncertoch a nahrávali ich aj na platne. K jeho popularite prispeli aj americké kapely Doors, The Shadows of Knight či Canned Heat, s ktorými Hooker nahral v máji roku 1970 spoločný dvojalbum Hooker´n Heat.
Tretia a najúspešnejšia fáza prišla až v závere jeho života, keď roku 1989 nahral štúdiový album The Healer, na ktorom spolupracovali jeho veľkí ctitelia ako Carlos Santana, Robert Cray, George Thorogood, Canned Heat, Charlie Musselwhite či speváčka a slide gitaristka Bonnie Raittová. S posledne menovanou nahral verziu svojej starej skladby I´m In The Mood a tá mu priniesla prestížnu cenu Grammy. To už dalo by sa povedať, že John Lee Hooker dosiahol status skutočnej rockovej hviezdy a v roku 1991 ho uviedli aj do Rock and rollovej siene slávy.
Obrovský komerčný úspech mali aj v podobnom duchu s plejádou dalších hviezdnych hostí nahrané albumy Mr Lucky (1991), Chill Out (1995) a Don´t Look Back (1997), ktoré sa dostali do hitparád v USA i vo Veľkej Británii a priniesli mu ďalšie ceny Grammy. Bluesová hudba sa takto jeho prostredníctvom dostala k poslucháčom na celom svete.
Ak si pri príležitosti 20. výročia smrti tohto nezabudnuteľného bluesmana položíte do prehrávača alebo na tanier gramofónu niektorý zo spomínaných titulov, zistíte, že táto hudba je nadčasová a aj v dnešných časoch prináša poslucháčom potešenie do ich uší i duší.
Bonzo Radványi
22/06/2021
