Vo štvrtok 3. augusta 2017 sa teplota vzduchu vyšplhala nad tridsiatku a mala som sto chutí iba podriemkavať niekde v tieni. Ale keďže mi ostalo ešte zopár článkov na písanie, z oddychu nič nebolo. Navyše som sa ponáhľala, aby som robotu stihla do 16:00 hod. Samozrejme, zase som sa vypravila vlakom do Trnavy. Leto na korze pokračovalo, horúčava nehorúčava. V ten deň o 18:00 hod. tam vystupoval hráč na ústnu harmoniku a spevák Juraj Schweigert so svojou kapelou The Groove Time. Hrajú hudbu v štýle west coast blues, ktorý je charakteristický využitím prvkov jazzu. V repertoári majú bluesové štandardy i vlastné skladby.
V Trnave už slnko priamo na pešiu zónu nepálilo, ale bolo veľmi dusno. Aj ľudí bolo vonku pomenej, mnohí sa zrejme vybrali radšej k vode. Usadila som sa na sedací vak pred pódiom, sledovala som zvukovú skúšku hudobníkov a mala som pocit, že pred radnicou niečo chýba. Samozrejme, deti! Detských poslucháčov vždy bolo habadej a teraz zrazu samí dospelí. Keď prišla pani s malým chlapčekom a dievčatkom, až som si vydýchla. Poslucháči sa pomaly schádzali a kapela vyšla na pódium aj v pekelnej horúčave. The Groove Time hrali v zostave: Juraj Schweigert – ústne harmoniky a spev, Zsolt Szitási – gitara, Denis Pagáč – kontrabas a Juraj Raši – bicie.
Ako sa vám páči atmosféra Leta na korze?
Juraj Schweigert: Tak, je to veľmi pekné, nakoľko sa tu veľa ľudí zastaví a vypočuje si muziku, čo hráme. Je tu príjemne, ľudia sedia vonku, my si dáme nejaké pivko a tak. Takže, je to fajn.
Prvá prevzatá skladba Just Your Fool sa začala výrazným zvukom bicích a znela dosť odlišne oproti verzii, ktorú nahrali The Rolling Stones. Na hudbe je okrem iného krásna i jej mnohotvárnosť a pestrosť. Ako v prvej skladbe, tak aj v ostatných hral Juraj Schweigert dlhé, pekné a rozmanité sóla, ktoré rozhodne nenudili. Zvuk harmoník bol zaujímavý počas celého koncertu. Juraj Schweigert spieval príjemným, ale dostatočne ráznym hlasom. Peknými sólami potešil poslucháčov aj gitarista. Jeho hra mi miestami znela jazzovo, miestami bluesovo. Bubeník a kontrabasista sa držali skôr v úzadí, ale, ako správna rytmika, keby tam neboli, chýbali by veľmi. Juraj Raši je mi známy aj z jazzových projektov a Denis Pagáč zo spolupráce s Jergušom Oravcom.
Čo je zvláštne a zaujímavé na hudobnom štýle west coast blues, ktorý hrá kapela The Groove Time?
Juraj Schweiger: No, to je zaujímavá otázka. Je to druh bluesu, ktorý sa tu u nás veľmi nehráva a je to taký veselý blues. Takže možno to. A je tam veľa priestoru pre sólistov a pre improvizáciu.
Po prvej skladbe Juraj Schweigert obecenstvu povedal, že on a jeho spoluhráči počuli, že Trnava je bluesové mesto, a tak sem prišli zahrať trocha bluesu (slovo „blues“ používal v mužskom rode, ja ho používam väčšinou v strednom – aj to je rozmanitosť a pestrosť). Ďalšou skladbou bola Ain´t Gonna Do It. Na chvíľu som si všimla chlapčeka veľmi tmavej pleti, ktorý ležal na sedacom vaku a sústredene počúval hudbu. Zrazu som si pripadala ako v Amerike, v kolíske blues. Z muziky znejúcej z pódia sálala radosť a pohoda.
Čím je pre vás blues?
Juraj Schweiger: To je veľmi ťažká otázka. Neviem, či sa mám do toho vôbec púšťať … Blues je pre mňa hlavne muzika. Čiže, ako som už vravel, keď sme hrali, veľa ľudí si myslí, že blues je taká smutná, pomalá muzika, ale práve opak je pravdou, si myslím. Aj keby to vychádzalo z tých negatívnych emócií, dáva sa to práve von cez tú muziku a tá potom vyžaruje niečo pozitívne.
Hudobníci ďalej zahrali skladbu Is The Dinner Ready Yet? zo svojho cédečka Novelty Shop. Bola pomalá, s jemnými bicími a s lahodným spevom a zaznelo v nej nielen sólo ústnej harmoniky a gitary, ale aj kontrabasu. Poslucháči, ako aj po predošlých skladbách, spokojne tlieskali, len ktosi za mojím chrbtom frflal, prečo spevák nespieva po slovensky. Nasledovala však ďalšia pesnička v angličtine, tentoraz Half Pint A Whiskey (2,5 deci whiskey) z repertoáru Johnnyho „Guitar“ Watsona. Juraj Schweigert k nej povedal, že v bluese sa často spieva o ženách a o chľaste a že táto pesnička je o žene, ktorá pije. Skladba bola rýchlejšia, energická. To platilo aj pre nasledujúcu Up The Line od Little Waltera. Bola trošku tanečnejšia, ako poznamenal Juraj Schweigert. Naopak, Telephone Blues bolo pomalé blues. Skladby hrané na tomto koncerte boli dosť dlhé, často vyše štyroch minút, ale vôbec neboli jednotvárne.
Pred tanečnou a rytmickou skladbou Flip, Flop And Fly Juraj Schweigert žartoval, že si nevie momentálne spomenúť, kto ju napísal, ale veď SOZA určite pozná odpoveď. Keď videl kontrabasistu, ako si prehadzuje notové papiere na stojane, poznamenal, že niektorí bluesmeni hrajú aj s notami. Nebol to vtip, ale čistá pravda.
Čo nové chystáte pre svojich poslucháčov?
Juraj Schweiger: Pracujem na nejakých nových skladbách, dúfam, že sa ich podarí nacvičiť a možno aj nejaké cédečko bude, ale nevidím to ružovo, nakoľko je momentálne veľa iných povinností. Takže pracuje sa na novom materiáli a naši poslucháči možno budú čoskoro počuť nejaké nové skladby.
Inštrumentálna skladba Russian Mob je tiež z cédečka Novelty Shop. Po nej nasledoval naozaj veselý blues-rock´n´roll – Eyes Like A Cat. A znova sme sa vrátili k cédečku kapely a zaznela originálna skladba Intresque. Bola pomalšia, ale s ráznymi bicími. Rhythm and bluesová „Rocket 88“, ktorú ako prvý hrával Ike Turner so svojou kapelou Kings of Rhythm, znela rock´n´rollovo. Juraj Schweigert & The Groove Time sa s Letom na korze 2017 rozlúčili skladbou Tropospheric, ktorá paradoxne cédečko Novelty Shop otvára.
Keď počúvam svoju obľúbenú hudbu, ľahšie znášam zimu i horúčavy. Takže som vďaka svojej bluesovej mánii zvládla aj tridsiatky v Trnave a okrem iného som si odfotila i lavičku s portrétom vynikajúceho básnika Jána Ondruša. Ešte prežiť tú štyridsiatku, ktorú budem mať v októbri.
Ružena Šípková
August 2017
