V utorok 5. júla 2022 ma hnevalo počasie: od rána bolo zamračené a pršalo, a práve v ten deň sa mal o 19.00 hod. konať v Trnave v rámci projektu Leto na korze koncert old-time a country kapely Prospektori. Ani psa by v takom nečase človek nevyhnal von, nieto ešte ísť za kultúrou. Keďže sa však na internete neobjavil oznam, že koncert je zrušený, riskla som to a vyzbrojená dáždnikom som cestovala do Trnavy. Tam vládlo premenlivé počasie. Pódium na korze pred radnicou bolo nekryté ako každý rok, no kapela Prospektori to vyriešila a rozložila si aparatúru a hudobné nástroje pod balkónom radnice, ktorý poskytoval dobrý úkryt pred dažďom.
Prehánky však do 19.00 hod. ustali, dokonca aj slnko vyliezlo spoza mrakov. Frontman Prospektorov Ľuboš Beňa pozdravil početné a rôznorodé obecenstvo, ktoré si koncert nenechalo ujsť. Kapela v Trnave vystúpila v novej zostave. K dvom z pôvodných členov (Ľuboš Beňa – akustická gitara, spev a Štefan Chocholáček – kontrabas) sa pridali Otto Chlapečka – banjo a Miro Madeřic – bicie. Ako prezradil frontman, väčšina členov kapely žije na Morave, iba on sám je Skaličan.
Bola som zvedavá, či Otto Chlapečka zahrá v niektorej pesničke na dobre (pretože je aj dobrista). Na dobre nezahral, ale i jeho hra na banje je fajn. Vďaka bicím znie hudba kapely energickejšie a modernejšie, no stále sú to tí istí Prospektori, aj čo sa týka repertoáru. Na trnavskom korze predviedli old-time a country pesničky ako Matterhorn, Dolley, Greenvillský visutý most či Květ z divokého lesa. Niektoré s textami v angličtine, iné v češtine. Kontrabasista a bubeník sa okrem hry na svojich hudobných nástrojoch zapájali aj do spevu v refrénoch. Hudba bola rezká a poslucháčov nabíjala pozitívnou energiou. Ľuboš Beňa spieval a ujúkal ako skalický kovboj. Sprievodné slovo si vzal na starosť tiež on – s vtipom a nadhľadom uvádzal jednotlivé skladby.
Koncert Prospektorov spontánne ozvláštnila svojimi tanečnými kreáciami tanečná skupina Úsmev z Trnavy. Keďže v publiku boli i bluesoví fanúšikovia, zaznela aj pesnička z tejto hudobnej oblasti – Nine Pound Hammer (avšak v bluegrassovom tempe). Poriadna hudobná „hrmavica“ bola pesnička Train 45, spestrená predstavením kapely a sólami. Došlo i na pesničku Severní vítr, známu z filmu Vrchní, prchni!, do ktorej frontman kapely Prospektori zapojil aj obecenstvo: zaspievalo si v refréne. Počas pesničky I Saw The Light zase Ľuboš Beňa chvíľu tlieskal s rukami nad hlavou a roztlieskal i poslucháčov. Súčasťou poslednej pesničky John Henry bolo aj sólo bubeníka – až lietali bubenícke paličky …
Publikum si však žiadalo prídavok a napokon nasledovali až dva: najprv Báječná ženská, znova so spevom obecenstva, a potom Tak já jdu dál. Keď znel druhý prídavok, pred kontrabasistom sa zastavil malý chlapec a uprene sa na neho díval, ako hrá. Možno sa ten drobec práve rozhodol, že sa stane hudobníkom. Na koncerte mi bolo veselo a cestou z neho tiež, pretože príroda si definitívne povedala, že dažďa už bolo dosť. Sprevádzali ma lúče slnka a odnášala som si pekný hudobný zážitok. Navyše, odvšadiaľ počúvam, aký je tanec zdravý, a tak som mala dobrý pocit, že som sa naň hodinku dívala.
Ružena Šípková
02/05/2022
