Prázdniny ubiehajú míľovými krokmi. Ani som sa nenazdala a už som mala pred sebou ďalší tohtoročný trnavský koncert v rámci projektu Leto na korze, ktorý som si nechcela nechať ujsť: koncert Ada Juráčka. S tvorbou tohto hudobníka som sa zoznámila len nedávno vďaka internetu a bola som zvedavá na jeho živé vystúpenie. A tak som v sobotu 20. augusta zamierila do Trnavy.
Privítala ma modrá obloha nad Hlavnou ulicou. Bolo príjemne teplo, nie horúco. Slnko som priamo nevidela, ale aspoň sa odrážalo v okne jednej z budov oproti radnici. Len čo boli pripravené sedacie vaky pred malých pódiom, pribehli na ne deti v škôlkarskom veku, traja chlapci. Behali ako živé striebro a jašili sa. Medzitým si Ado Juráček chystal hudobné nástroje a aparatúru na vystúpenie. Postupne sa schádzali ďalší poslucháči, hlavne rodiny s deťmi a iní mladí ľudia. Troch malých výmyselníkov upútalo pódium, a tak po ňom začali behať. Keď sa jeden z nich skúšal hrať s mikrofónom, Ado ho jemne upozornil, že to nie je vhodné, a chlapec utiekol medzi sedacie vaky.
O 18:00 hod. nás Ado Juráček privítal, predstavil sa a sľúbil, že nám hodinku bude spríjemňovať tento letný podvečer. Svoje slovo dodržal. Pôvodne mal na trnavskom korze hrať so svojou kapelou, ale nevyšlo to. No vystačil si aj ako sólista a jeho hudba bola naozaj príjemná, vytvárajúca pravú letnú atmosféru. Spieval veľmi dobre a tiež šikovne hral, v niektorých pesničkách na akustickej gitare a v niektorých na ukulele. Samozrejme, veľkým plusom je, že si svoje pesničky píše sám. Pri tvorbe svojej hudby čerpá z folku, blues i surfovej hudby.
Čo sa týka textov, témami sú hlavne duševná i telesná láska („tvoje telo zaviate v piesku, čo najrýchlejšie učiniť prieskum všetkých miest, čo zaviate boli, z času na čas nielen drevo horí“ – Snáď; „už svitá a ja som stále v opojení, narkotikum tvojho tela silnejšie ako inokedy“ – Svitá; „veď ja viem, ako sa zachovať, keď sa diabol snaží našu lásku pochovať“ – Ja viem), snívanie („keď dotýkam sa tvojho dna, pozorujem každý tieň aj odlesk tohto sna“ – Sen), radosť zo života („svet je miesto, kde sa ti tak ľúbi“, „si ako zviera, je to čistá viera“ – Prebúdza sa nálada; „je ti hej, keď nepoznáš dej, keď osud ťa cestou bezhlavo nesie, chceš zažiť všetko, čo tvoje telo znesie“ – Je mi hej), pohoda a istota domova („plno bytov, v každom iná vôňa, ihneď zistíš, keď nie si doma“ – Domov) či Adovo cestovanie („každý večer v inom meste skloním hlavu a dobrí ľudia vítajú ma hneď pri prahu“ – Kalifornia; „na severnom brehu raja žijú si dobrodruhovia dvaja, prišli sem až celkom z juhu, je tu totiž lepšie vidieť dúhu“ – Mark a Rima), pričom tieto témy sa v textoch miešajú, prepletajú.
Texty sú prevažne optimistické a idylické
Vo viacerých pesničkách Ado popisuje život ako lietanie, hoci miestami spieva aj o problémoch – hádkach, nesúlade v láske, zlých medziľudských vzťahoch. Výnimkou je pesnička Vlna sa už valí, ktorá je o tom, že bežní ľudia sú bezmocní proti zlovôli tých, ktorí sú pri moci („pre tamtú zver sme iba hmyz malý“, „seba sa pýtam po stýkrát, či uhasiť alebo prikladať do pece tých, čo chcú len brať, nič dať, všetko mať“). Jeho texty sú zaujímavé, svojrázne. Pôsobia úprimne, autenticky, keď Ado spieval, verila som mu každé slovo. Za jeho pesničkárske umenie mu bol odmenou pochvalný potlesk publika.
Takmer počas celého koncertu sa deti veselo a s krikom naháňali okolo pódia, aj keď sa ich rodičia snažili upokojiť. Veď posledné prázdninové dni si treba užiť.
Ado sa pochválil novým EP s tromi skladbami (Kalifornia, Mark a Rima a Ja viem), ktoré nahral so svojou kapelou a je to predzvesť ich pripravovaného albumu. Zahral i tri piesne, ktoré ho inšpirovali k vlastnej tvorbe: It Don´t Matter z repertoáru hudobníka a surfera Donavona Frankenreitera a tiež Rainbow a Girl I Wanna Lay You Down od Jacka Johnsona, tak isto nielen hudobníka, ale aj bývalého profesionálneho surfera.
Napokon nám Ado oznámil, že naše vystúpenie sa pomaly chýli ku koncu. Naše preto, že sme boli súčasťou koncertu rovnako ako on. Zaďakoval nám, že sme boli milé publikum, a aj Mestu Trnava, ktoré mu umožnilo vystúpiť na korze. Po veľkom potlesku pridal ešte jednu pesničku – Vône. Jeden z organizátorov Leta na korze prezradil, že Ado Juráček je aj zručný grafik a že nápaditá a pestrá grafika k podujatiu Leto na korze 2016 je práve jeho dielom.
Mnohí návštevníci koncertu si kúpili Adovo EP a verím, že rovnako dobre sa bude predávať i pripravovaný album. Teším sa vždy, keď mám možnosť sledovať vystúpenia nadaných a inšpiratívnych ľudí. Preto som si užívala mnohé koncerty v rámci projektu Leto na korze 2016. Jeho organizátorom patrí moja veľká vďaka!
Text: Ružena Šípková
Foto: Miriam Juráčková a Johny Novak
August 2016
