V pondelok 3. júla 2017 som ráno cestovala z kopaníc do Serede, len sa tak prášilo. Nemohla som už obsedieť. V Seredi som sa zdržala len pár hodín, z ktorých som hodnú chvíľu vyhľadávala na internete informácie o rakúskom bluesovom duu Edi Fenzl & Jörg Danielsen. Mali totiž v ten deň o 19:00 hod. vystupovať na pódiu pri trnavskej radnici v rámci projektu Leto na korze 2017 spolu so skvelým slovenským hráčom na ústne harmoniky Jurajom Schweigertom. Uvedomila som si, že rakúske blues vlastne nepoznám, a tak som bola zvedavá. Po tom, čo som si pozrela videá na Youtube, bolo mi jasné – ide sa do Trnavy.
V Trnave bolo teplo, príjemne, blížil sa večer. Keď som prišla k radnici, hudobníci už vykladali z auta aparatúru. Čoskoro som sa posadila na prinesený sedací vak a sledovala som, čo sa deje okolo mňa. Ako tuším na každom koncerte Leta na korze, najočividnejší záujem o hudbu prejavovali okoloidúce deti. Zastavovali sa a túžobne hľadeli na pódium. A zase som počula starú známu vetu z úst jednej mamičky: „Poďte, poďte, už je veľa hodín. Doma sa napapkáme a potom pôjdeme spinkať.“ Z detstva tieto slová dobre poznám. Aj mňa za oných starých čias išlo z toho poraziť. Trnavským deťom prajem veľa trpezlivosti, kým vyrastú.
Ja som našťastie ešte nemusela ísť spať a mohla som si vychutnávať pohodovú atmosféru podvečernej Trnavy. Už chýbala len hudba a čoskoro začala znieť aj tá. Na začiatku si hudobníci štrngli pohármi s pivom a s kolou a koncert sa mohol začať.
Edi Fenzl na úvod pozdravil publikum po anglicky a úplne jednoducho povedal, že nám prišli zahrať blues. Jörg Danielsen spieval a hral na akustickej gitare. Pôsobil dojmom ležérneho bluesmana, ktorý sa však vedel do spevu poriadne oprieť a prsty sa mu po strunách gitary len tak mihali. Edi Fenzl, výzorom blues-rocker, mal zase na starosti hru na elektrickej gitare, stomp boxe a perkusiách a okrem toho aj spev. Tiež vedel poriadne bluesovo zakvíliť. Nechýbala mu ani ozdoba v tvare kvetu na kovbojskom klobúku, ktorá mi udrela do očí už na fotkách na internete. Nie nadarmo sa medzi slovami popisujúcimi hudbu kapely Fenzl Experience, v ktorej Edi Fenzl hrá a spieva, objavuje aj slovo „Hippiewestern“. Tak som si povedala, uvidím, čo z toho vykvitne. Posledný z trojice, Juraj Schweigert, sa skromne držal v úzadí, no hovorilo za neho jeho hranie: hudbu rakúskych bluesmenov pekne prifarboval zvukom svojich ústnych harmoník a dodával jej švih. Jeho sóla naozaj lahodili mojej duši.
Trio hudobníkov málo hovorilo a veľa hralo. So spevom Jörga Danielsena sme si vypočuli napríklad skladbu Ice Cream Man, ktorej autorom je bluesový gitarista, autor piesní a spevák John Brim a je známa napríklad aj v podaní americkej hardrockovej kapely Van Halen. Tiež zaznela Losing Kind od Kenny Wayne Shepherd Bandu, zaspieval ju Edi Fenzl a Jörg Danielsen rýchlo brnkal na akustickej gitare, ktorá pod jeho prstami vydávala vysoké tóny. Skladbu Nobody´s Business But My Own amerického bluesmana Taj Mahala spieval opäť Jörg Danielsen a Edi Fenzl ju obohatil sprievodnými vokálmi. Pesnička striedala pesničku. Ako vždy pri bluesových koncertoch v rámci projektu Leto na korze, i tentoraz sa pred radnicou zišlo pestré obecenstvo všetkých vekových kategórií. Niektorí ľudia sa uvelebili na sedacích vakoch, iní počúvali postojačky a mnoho poslucháčov sedelo aj vonku pred blízkymi kaviarňami, odkiaľ bolo hudbu dobre počuť. Viaceré malé deti sa naháňali, liezli takmer až na pódium a mamičky im dohovárali. Asi po šiestich skladbách poznamenal Jörg Danielsen, že je to po prvý raz, čo hrajú v Trnave a že sú z Viedne.
Podľa reakcií obecenstva na ich hudbu som presvedčená, že poslucháči ich, ako sa hovorí, prijali za svojich. Vzápätí zaznela pesnička Mary Had A Little Lamb od Buddyho Guya. Zaspieval ju Edi Fenzl. Jeden malý chlapec si kľakol na prvý schodík pódia a na druhý klopal dlaňami, akoby chcel podporiť rytmiku. S príchodom večera sa ešte viac schladilo, čo mi po horúcom dni prinieslo úľavu. Hudobníci spievali, hrali, ďakovali a pýtali sa poslucháčov, či ešte chcú blues. Jasné, že sme chceli! Prišlo ešte zopár skladieb, napríklad Whorehouse Blues od britskej rockovej kapely Motörhead, v Trnave so spevom Jörga Danielsena. Okolo mňa sem-tam prebehol chlapček na maličkom bicykli s hračkárskou pištoľou za gaťami. Možno budúci rocker.
Asi o 20:05 hod. hudobníci dohrali, no povedali, že po krátkej prestávke bude koncert pokračovať. Fajn, pomyslela som si. Trochu ma mrzelo, ako som mame sľubovala, že sa z Trnavy vrátim o deviatej. Ale bluesový koncert naživo nezažije človek každý deň. A tak som mame napísala esemesku, že sa vrátim neskôr. Našťastie sa nehnevala.
Blues kvitlo, hoci nad Trnavou sa zmrákalo. Vypočuli sme si skladbu z repertoáru kapely The Kinks I´m A Lover Not A Fighter, ktorú zaspieval Jörg Danielsen. Sprievodné vokály mu spieval Edi Fenzl a napokon sa pridal aj Juraj Schweigert, a tak si okrem hry na ústne harmoniky aj trochu zaspieval. Edi Fenzl sa neskôr spevácky blysol v pesničke Bad, Bad Whiskey autorov Buddyho Guya a Juniora Wellsa. Hlavná ulica sa vznášala na vlnách zvuku oboch gitár a ústnych harmoník. To platilo, aj keď Edi Fenzl spieval Sparks Will Fly od kapely The Rolling Stones. Vtedy mi prišla aj spoločnosť – kamarátka, ktorá nemala čas byť na koncerte od začiatku. Zaznela ešte napríklad skladba She´s Tough od Jerryho McCaina zaspievaná Jörgom Danielsenom. Hral v nej dlhé sólo na gitare, pri ktorom brnkal všelijakými spôsobmi, potom hral úplne potichu, no a o chvíľku nato spustila opäť naplno celá muzikantská zostava. Nasledovala La Grange od ZZ Top, v ktorej Edi Fenzl okrem spevu bohato využil stomp box a perkusie „hrkálky“ navlečené na svojej pravej čižme. A dočkali sme sa aj piesne, ktorú napísal Sting – I Hung My Head. Okrem neho ju naspieval i Johnny Cash. Na koncerte v Trnave sa spevu zhostil Jörg Danielsen. Ďalej sa hralo, no vystúpenie sa blížilo k záveru. Hudobníci sa s poslucháčmi rozlúčili skladbou Sugar Coated Love od Lazy Lestera so spevom Jörga Danielsena a sprievodnými vokálmi Ediho Fenzla. Dôležitú úlohu znova zohrali stomp box a perkusie.
Bolo približne 21:10 hod., keď sme sa s kamarátkou pobrali na cestu domov. Znova sa potvrdilo, že blues môže prekvitať, i keď je presadené v Európe a zalievané vodou rôzneho pôvodu. Napríklad rakúskeho i slovenského.
Ružena Šípková
Júl 2017
