V sobotu 14. decembra 2019 som bola pozvaná do Trnavy do hudobného klubu Zelený kríček na koncert bluesfunkovej kapely Bluesweiser a jej hostí. Pršalo a koncert sa konal v ten istý deň, no ja som sa bleskurýchlo prebrala i vychystala. Kým som sa vybrala na cestu, dážď ustal. V Trnave tiež nepršalo, ale chvíľu mi trvalo, kým som sa „prebojovala“ cez centrum mesta. Adventné trhy mali naozaj hojnú návštevnosť.
Do klubu Zelený kríček som predtým prišla iba raz – na letný koncert na dvore. Tentoraz som mala možnosť vidieť starodávne pôsobiacu miestnosť na koncerty, zariadenú ležérne a v retro štýle. Staré kachle na jednej strane pódia boli, žiaľ, len dekorácia, a po chvíli mi začalo byť chladno, ako vždy, keď sa málo hýbem. Keďže saxofonista kapely je povolaním lekár, pri chystaní sa na koncert prišla medzi hudobníkmi reč i na krčné mandle. Atmosféra bola uvoľnená a priateľská. V obecenstve bolo viacero fanúšikov kapely Bluesweiser, pamätajúcich veľa z jej histórie.
Koncert sa začal pár minút po 20.00 hod. Hudobníci hrali v zostave: Juraj „Dura“ Turtev – spev, elektrická gitara, Ivan Tomovič – elektrická gitara, Erich „Boboš“ Procházka – ústne harmoniky, Pavel „Doky“ Doležal – tenorový a altový saxofón, Erik Bínovský – basová gitara a Elo Vojta – bicie. Namiesto plánovaných dvoch hostí z trnavskej bluesrockovej kapely Beans & Bullets napokon prišiel len jeden: gitarista Michal Mandák. Frontman Bluesweiseru Juraj „Dura“ Turtev, ktorý sa bezprostredne a vtipne zhostil sprievodného slova, s potešením skonštatoval, že koncert v Mekke blues sa síce odohráva v komornej atmosfére, no prišli naň práve tí zásadní fanúšikovia.
Bluesweiser je západoslovenská kapela, niektorí jej členovia žijú v Šamoríne, iní v Bratislave, ďalší sú Trnavčania, a spolu im to hrá vynikajúco. Už prvá pesnička koncertu I Got To Find Me A Woman, ktorú členovia Bluesweiseru volajú Schodíky, bola taký funkový príval, že mi aj prestalo byť zima. V ostatných skladbách si s kapelou zahral aj hosť Michal Mandák, veď, ako povedal Dura, Bluesweiser je aj jammovacie hudobné zoskupenie. Rezká hudba priam zvádzala do tanca, no nikto sa nenechal zlákať a poslucháči si hudbu vychutnávali posediačky, viacerí i pri pive.
Zazneli mnohé pesničky zo štúdiových albumov Bluesweiseru: Bluesweiser (2001) a StreDnutie u Fausta (2013). Obecenstvo po skladbách od srdca tlieskalo a často sa ozýval i pochvalný piskot a pokrik. Skladba Čiernobiele blues sa hrávala už kedysi v klube na Kominárskej ulici v Bratislave. Pesnička odvtedy prešla úpravami, ale stále je v repertoári. Pri slovách z jej textu „... kofeín ma zblbol…“ som si s úsmevom povedala, že aj realita ma vie občas poriadne zblbnúť, hoci je farebná.
Vo všetkých pesničkách som si užívala spev Juraja „Duru“ Turteva. Spieval ako vždy energicky i citlivo, občas zachádzal do recesie, občas do duchovna, čo mi zvlášť v adventnom čase dobre padlo. V jeho speváckom prejave boli aj náznaky scatu a alikvotného spevu. Jedna z novších pesničiek sú Spomienky s textom Erika Ondrejičku. Zaujal ma v nej zvuk gitary Ivana Tomoviča. Gitarové efekty („krabičky“) hojne využíval počas celého koncertu. Jeho hru je ťažké opísať, treba ju počuť.
Rytmika perfektne tvrdila muziku. Boboš vytváral atmosféru ako bluesový čarodejník, tóny jeho harmoník boli niekedy dravé, inokedy éterické. Zneli nielen parádne sóla Ivana Tomoviča, ale aj Michala Mandáka, ktorý dodával hudbe trochu bluesrockovú príchuť. Publikum hosťa odmieňalo potleskom a členovia kapely mali evidentne radosť zo spoločného hrania. Pavel „Doky“ Doležal predvádzal svoje saxofónové umenie, v skladbe The Blues Don´t Bother Me hral dokonca na tenorový i altový saxofón naraz. Čo sa týka tejto skladby, verzia kapely Bluesweiser je dosť odlišná od originálu z filmu Blues Brothers 2000.
Ako po trnavsky vysvetlil Juraj „Dura“ Turtev, túto pesničku hudobníci z Bluesweiseru „postavili na kant.“ Pesničku Pušný prach nazval Dura „politickou piesňou z Kríčka“. O skladbe Oblaky zase vyhlásil, že sa ňou kapela dotkla i oblasti duševného zdravia. Bolo to aj niečo pre bluesových puristov, tzv. psychoblues. Ivan Tomovič, ktorý je autorom hudby, sa v nej gitarovo vybláznil a Juraj „Dura“ Turtev robil rukami pohyby, akoby vážne vzýval oblaky. Nuž, aj tak si myslím, že dnešná doba je taká šialená, že táto pesnička v nej pôsobí celkom normálne.
Skladbou Beží zajáček, ktorá vznikla na základe ľudovej pesničky z Kútov, Bluesweiser mierne zasiahol aj do oblasti world music. Dura v nej spieval nielen v záhorskom nárečí, ale aj po anglicky a publikum sa dobre bavilo. Poslednou pesničkou koncertu bola Spomínam si na rána. Úryvok z textu: „Spomínam si na noci, keď som chodil skoro spávať…“ bol aktuálny aj pre mňa. Viacerí poslucháči tlieskali do rytmu a ja som sa usmievala. Hudobníci dohrali, no ozval sa veľký potlesk a priam rev, pretože obecenstvo chcelo prídavok. Tým sa stala skladba Neskoré Boogie / Nevylej s vaničkou aj dieťa. Publikum sa smialo vtipnému textu, do ktorého Dura zakomponoval aj klub Zelený kríček. Chvíľu spieval a hral na gitare posediačky vpredu na pódiu. Znova znel potlesk do rytmu. Záver pesničky bol poriadne rázny.
Koncert trval (s jednou krátkou prestávkou) približne do 22.25 hod. Aj keď na blues neprišlo ani zďaleka toľko ľudí ako na adventné trhy, bolo to veľmi príjemné stretnutie. Alebo streDnutie? Zase som raz mala pocit, že ma hudba prijala do svojho stredu.
Ružena Šípková
30/12/2019
