V dňoch 16. až 20. decembra 2016 sa na Námestí slobody v Seredi ako každý rok uskutočnili vianočné trhy. Ich súčasťou bol i kultúrny program, v ktorom si mnohí návštevníci našli to svoje. Napríklad moja mama už v piatok 16. decembra so záujmom sledovala vystúpenie hudobnej formácie Slovak Tango, pri ktorom si zaspomínala na minulé časy s „večne zelenými“ pesničkami. Na druhý deň, v sobotu 17. decembra sa opäť vybrala na vianočné trhy. Tentoraz robila spoločnosť mne. O 18:00 hod. bol na programe koncert Ľuboša Beňu a Bonza Radványiho.
Keď sme s mamou odchádzali z domu, vonku bolo –2 °C. Poriadne sme sa naobliekali a ja som si hovorila, že zopár stupňov pod nulou vydržím. Pripadalo mi to ako celkom slabá zima. Na koncert som sa tešila. Blues s príchuťou country či rocku mám rada a zvlášť, keď znie z rezofonických gitár. Bonzov spev a sprievodné slovo sú nenapodobniteľné. Ako hovorí, každý koncert si užíva, akoby to bol jeho posledný, čiže ide naplno. A myslím si, že o Ľubošovi Beňovi to platí tiež.
Na začiatku koncertu na seredských vianočných trhoch Bonzo žartoval, že hrá na zobcovú flautu, Ľuboš je harfista a dnes nám zahrajú samé vianočné gospelové piesne. No, vedela som, ako to dopadne. Samozrejme, ako vždy hrali na rezofonické gitary, Ľuboš ešte okrem toho na malú biciu súpravu a Bonzo v niektorých skladbách na ústnu harmoniku.
Prvá zaznela pieseň Woke Up This Morning a po nej It´s All Over Now, ktorú preslávili The Rolling Stones. Bonzo sa obrátil na poslucháčov s otázkou, či im je tak zima ako jemu s Ľubošom. Ozývali sa výkriky, že áno. Aj ja som zakričala, ale na vlastné počudovanie som zimu takmer necítila. Nasledovala, ako povedal Bonzo, typická vianočná pesnička o cestovaní – Big Road Blues. Hodilo sa to akurát na mňa, lebo stále cestujem kade-tade a nielen v čase Vianoc. Všetkým prítomným dámam bola venovaná pieseň Talkative Woman o žene, ktorá sa dostala do Guinnessovej knihy rekordov, pretože vydržala rozprávať bez prestania 26 hodín denne. Potom Bonzo povedal, že dnes s Ľubošom prišli do Serede v dobrom s dobrom a porozprával o rezofonických gitarách, čiže dobrách. Tieto gitary sú súčasťou amerického kultúrneho dedičstva a vynašiel ich Ján (John) Dopyera, ktorý pochádzal zo Slovenska. Uznali sme, že si to zaslúži potlesk. Nasledovala titulná skladba z cédečka Nemám hlad, nemám smäd, ktoré Ľuboš a Bonzo nahrali v roku 2012.
Zdá sa, že Sereď je dobrému blues naklonená
Stála som pred pódiom a veru som si občas aj zaspievala. Hudobníci nemali núdzu o potlesk, zdá sa, že Sereď je dobrému blues naklonená. Myslela som na Bonzove slová, že na koncerte v Seredi s Ľubošom cítia, že sú v dobrej spoločnosti. Je im síce chladno, ale v dobrej spoločnosti sa energia vyrovnáva. Pri temperamentnej piesni You Can´t Judge A Book By The Cover som myslela na to, ako som ju skúšala spievať a ako som zistila, že to nie je také jednoduché. Čakala som na svoju obľúbenú pesničku No Expectations a aj som sa jej dočkala. Pôvodne ju nahrali The Rolling Stones v roku 1968 na svoj album Beggars Banquet. Ako som sa tak radovala, nemala som ani kedy mrznúť. Mama priniesla mne aj sebe malý pohárik medoviny.
Zjavne sa bála, že čoskoro bude zo mňa cencúľ. Zhodou náhod prišla vtedy aj rýchlejšia skladba, vraj na to, aby všetci účastníci koncertu rozmrzli – Stop Drinking That Wine. Ľuboš potom predstavil svoju vlastnoručne vyrobenú gitaru z kanistra na benzín – tzv. Stratokanister, originál jediný na svete. Že tento zaujímavý hudobný nástroj naozaj dobre hrá, sme si vypočuli v dvoch skladbách – She´s About A Mover a The King Of The Blues, ktorá je venovaná Johnovi Mayallovi, „otcovi britského blues“. Po pesničke I´m In Love Again opäť Bonzo zdôraznil, že jemu i Ľubošovi je s nami všetkými tu na vianočných trhoch v Seredi dobre, sú radi, že sme prišli a ešte viac, že sme doteraz neodišli. Zaželali nám šťastné a veselé Vianoce a všetko dobré v novom roku a pripomenuli nám, aby sme dodržiavali pitný režim na Silvestra. Rozlúčili sa s nami svižnou skladbou Looking Back.
Keď som sa prebrala z hudobného opojenia, mama sa mi zdôverila, že hudba sa jej páčila, ale aj tak v polovici koncertu skoro zamrzla. Nuž čo, nie je taký blázon ako ja. Tak, šťastné, veselé a dobr(ov)é!
Ružena Šípková
December 2016
