Už som si zvykla, že v Seredi sa konajú zaujímavé koncerty, a som rada, že často som priamo „na mieste činu“. Je to pre mňa výborná príležitosť nielen zabaviť sa, ale hlavne rozšíriť si hudobné obzory.
Začiatkom roka 2019, keď sa mrazivé dni striedali so sychravými, som sa dozvedela, že v seredskom Dome kultúry má vystúpiť americký gitarista Neil Zaza. Hudobný žáner, ktorému sa venuje, sa dá označiť ako inštrumentálny melodický gitarový rock. Neil Zaza sa môže pochváliť tým, že hral s takými hviezdnymi gitaristami ako Joe Satriani, Steve Vai, Yngwie Malmsteen či Nuno Bettencourt. Na svojich nahrávkach spolupracoval okrem iných s bývalým členom kapely Van Halen – basgitaristom Michaelom Anthonym, s klávesistom z kapely Dream Theater Jordanom Rudessom, s legendárnym bubeníkom Steveom Smithom a so spevákom a gitaristom Petrom Framptonom. Neil Zaza vo svojich skladbách často kombinuje modernú hudbu s klasickou.
Do Serede zamieril v rámci svojho európskeho turné 2019 spolu so svojou spoľahlivou rytmikou: s basgitaristom Walterom Cerasanim a s bubeníkom Enricom Cianciusim, ktorí sú, ako ich mená napovedajú, rodáci z Talianska. Po viacerých koncertoch v Taliansku, v Rakúsku a v Českej republike prišlo začiatkom februára na rad Slovensko: koncerty v Music a Café v Nitre, v Blue Note v Novom Meste nad Váhom a v Seredi, po ktorých Neila Zazu a jeho spoluhráčov čakali vo februári ešte ďalšie vystúpenia v Českej republike, v Poľsku, v Nemecku a v Taliansku.
Seredský koncert sa uskutočnil v nedeľu 3. februára 2019 v pizzérii v Dome kultúry. V ten večer bolo nepríjemné upršané počasie, ale, samozrejme, hudbychtivé obecenstvo, hlavne zo Serede a z okolia, to neodradilo. Mala som pocit, že do pizzérie sa natlačilo vyše 60 ľudí rôzneho veku. Koncert sa začal takmer presne o 20.00 hod. Hudobníci s nadšením vbehli do miestnosti, sprevádzaní veľkým potleskom publika a tónmi pesničky Shout od kapely Tears For Fears. Už prvá skladba This Time bola prívalom energie a priam vesmírnych zvukov.
Neil Zaza i jeho rytmika počas celého koncertu išli naplno a bolo počuť, že sú naozaj majstrami v hre na svoje hudobné nástroje. Hranie si očividne užívali. Hlavne Neil Zaza neustále poskakoval a pobehoval, koľko mu stiesnené podmienky dovoľovali a pri tom sa veselo usmieval. Aj vtedy, keď si ho poslucháči fotili a natáčali mobilnými telefónmi a fotoaparátmi. Často hral celkom vpredu pred obecenstvom a získal si ho, hoci toho veľa nenahovoril. Všetky skladby boli inštrumentálne, ale vôbec to neprekážalo, pretože „spievala“ elektrická gitara v rukách Neila Zazu. Jeho sóla povedali všetko, čo bolo treba. Hudba znela väčšinou víťazne a optimisticky, no aj veľmi melodicky a boli v nej krásne lyrické pasáže.
V pizzérii bolo prítmie a farebné svetlá blikali striedmo. Moje oči si rýchlo zvykli. Medzi „hľadiskom“ a priestorom pre hudobníkov bola len úzka ulička, po ktorej som sa dosť hojne pohybovala, keď som fotografovala. Publikum bolo, našťastie, veľmi tolerantné, nikto mi nevynadal, že zavadziam. Pri jednej takej „ceste“ som si všimla, že Walter Cerasani hrá na päťstrunovej basovej gitare. Na najdlhší čas som „zakotvila“ pri jednom z veľkých reproduktorov. Zvuk bol pomerne hlasný, ako to býva pri rockových koncertoch, a tak som si vravela, že možno budem pár dní nahluchlá, kým sa spamätám.
V ten večer zneli väčšinou veľmi temperamentné a energické skladby s neúnavnými rytmami, ako napríklad Cherry Lane. Len občas hudobníci „ubrali plyn“, no zdalo sa, že len preto, aby vzápätí „vyštartovali“ s ešte väčšou silou. Až som občas mala pocit, že na Dome kultúry nadskakuje strecha. Dve panie, stojace vedľa mňa pri „reprobedni“ sa pustili aj do improvizovaného tanca. Neil Zaza a jeho spoluhráči zahrali i skladbu Take On Me, pôvodne z repertoáru nórskej kapely A-ha, a najväčší hit Neila Zazu I´m Alright. Všetky skladby boli parádne vygradované a obecenstvo sa dalo ľahko strhnúť k tlieskaniu do rytmu. Po skončení každej skladby nasledoval mohutný potlesk a pochvalný krik.
Keď sa koncert skončil, publikum sa s rukami nad hlavami hlasno dožadovalo hudobného prídavku. Neil Zaza povedal, že si pre nás pripravili niečo špeciálne. Z publika sa ozvali žartovné pokriky, aby hudobníci zahrali niečo od Backstreet Boys, prídavkom však bola balada Purple Rain, ktorej autorom je slávny Prince. V refréne si obecenstvo aj zaspievalo a pohybovalo sa do rytmu. Neil Zaza hodnú chvíľu hral postojačky na stoličke v prvom rade, ktorú mu ktosi uvoľnil. Koncert trval asi hodinu a pol, ale po jeho skončení ešte vlastne koniec nebol, pretože hudobníci predávali cédečká, fotografovali sa s fanúšikmi a tiež sa s nimi zhovárali.
Vôbec nepôsobili ako namyslené hviezdy, hoci sú zvyknutí hrávať aj pre niekoľkotisícové publikum. Neil Zaza zdvorilo odmietol alkoholický nápoj, ktorý mu spokojní poslucháči chceli objednať. Čakala ho totiž cesta za volantom auta. Keď som sa ho opýtala na playlist z koncertu, odpovedal, že hrali takmer to isté, ako na svojom cédečku Alive In Denmark!, ktoré mali aj na predaj. Slovenské publikum dostalo teda podobnú hudobnú nádielku ako to dánske a zdá sa, že ju prijalo s podobným nadšením.
Rockový večer bol pre mňa veľmi príjemný. Kto by nemal radosť z pizzérie, v ktorej sa možno nasýtiť výbornou hudbou? A Ružena Šípková sa dočkala aj skladby od Princa. V Seredi to žije. Už sa teším na ďalšie hudobné podujatia v tomto meste!
Ružena Šípková
02/2019
