Mám pocit, že v mojom živote sa s koncertmi priam roztrhlo vrece. Chodím kade-tade a stále sa mi máli. Hudba je pre mňa v pravom slova zmysle návyková. Ale s hanbou sa priznávam: dlhé roky o mne platilo, že som nikdy nebola na žiadnom podujatí v seredskom amfiteátri, ľudovo zvanom „amfík“. To sa však zmenilo 24. júna 2017. V ten večer sa totiž v Seredi uskutočnil dvojkoncert legendárnych kapiel – Prúdov a Electric Light Orchestra. Lístok som si zadovážila ešte v predpredaji a dlhý čas som ho mala pod sklom v obývačke, aby som ho niekam nezapatrošila. Naozaj som sa tešila na svätojánsku noc.
V dňoch 23. – 25. júna 2017 prebiehal XVIII. Seredský hodový jarmok a bolo poriadne horúco. V sobotu 24. júna som sa od rána tešila, že počas svätojánskej noci nemusím skákať cez oheň. To by už bolo tepla priveľa. Na dvojkoncert som sa vybrala naľahko oblečená, nenechala som si poradiť od mamy, aby som si vzala so sebou aj tričko s dlhými rukávmi. Naozaj som mala pocit, že by som sa uvarila.
Pri vchode do „amfíku“ som dostala na ruku fialový papierový náramok, čo ma potešilo, pretože je to moja obľúbená farba. Vo vnútri areálu som si všimla stánky, kde sa predávalo občerstvenie, ale tam som sa nezdržiavala a ponáhľala som sa nájsť si dobré miesto na sedenie, čo sa mi našťastie aj podarilo. Obdivovala som veľké kryté pódium a zažila som kúsok zvukovej skúšky Prúdov. Slnko sa už nížilo, ale bolo dusno. Obloha však bola jasná, a tak som sa dažďa neobávala.
Dvojkoncert sa mal začať o 19:00 hod., no zrejme preto, že ľudia stále hromadne prichádzali, sa začiatok oneskoril približne o 15 minút. Potom sa netrpezliví fanúšikovia, ktorí už pískali a pokrikovali, konečne dočkali. Na scénu prišla slovenská rocková legenda Prúdy. V súčasnosti je voľným zoskupením hudobníkov okolo frontmana Pavla Hammela. Hrala v zostave: Pavol Hammel – akustická gitara, spev; František Griglák – elektrická gitara; Fedor Frešo – basová gitara; Peter Preložník – klávesy; Igor „Teo“ Skovay – bicie. Ich vystúpenie sa začalo piesňou Stromy, s poriadnym rockovým úvodom, o ktorý sa postaral bubeník. Hneď od prvej skladby bolo jasné, že hudba a spev tejto kapely majú energiu i srdce a vedia chytiť za srdce. Obecenstvo sa okamžite naladilo na ich vlnu. Nasledovali moje obľúbené Koče plné ruží a po nich Princezná Zlatovláska – dynamická skladba s jemným úvodom. Od prvých taktov hitu Medulienka publikum ešte viac ožilo – niektorí ľudia tlieskali, niektorí si pospevovali. Napokon nás Pavol Hammel zapojil aj do spevu a na konci skladby zaznel veľký potlesk. Spevák poznamenal, že pieseň Medulienka má 47 rokov a pani, pre ktorú vznikla, ešte viac. Prišli piesne Podnájom a Kamalásky. Súhra medzi hudobníkmi strhávala fanúšikov do hudobného neba. V niektorých piesňach spievali František Griglák a Fedor Frešo sprievodné vokály. Na pódiu sa objavil i dym a farebné reflektory, ale nie v takej miere, že by ma to obťažovalo. Ako povedal Pavol Hammel, kapela tiež načrela do 60. rokov a zahrala niektoré skladby zo svojho debutového a zároveň posledného štúdiového albumu z roku 1969 – Zvoňte, zvonky, na ktorom účinkoval aj hráč na klávesy Marián Varga.
Prvou bola Zvonky, zvoňte, v ktorej sa, ako i vo viacerých ďalších skladbách, efektne striedali tichšie i energické pasáže a zaujala ma v nej hra Františka Grigláka na gitare. V pôsobivej piesni Balada o smutnom Jánovi hral bubeník na tamburíne. Okrem toho som najviac vnímala hru klávesov a akustickej gitary a pieseň vo mne zanechala silný dojem, možno aj preto, že v ten deň bolo Jána. V ten večer zaznela i ďalšia skladba o ružiach – Čierna ruža. V piesni S rukami vo vreckách na mňa zase zapôsobili klávesy a elektrická gitara. Výborná rytmika ma nútila podupkávať si nohou. Spev Pavla Hammela mám rada vlastne od detstva, takže tento koncert bol tak trochu môj splnený sen. Opustili sme 60. roky a preniesli sme sa do roku 1972, v ktorom vznikol spoločný štúdiový album Pavla Hammela a Mariána Vargu Zelená pošta. Vypočuli sme si skladbu Smutná ranná električka, s textom básnika Miroslava Váleka. Publikum vytlieskavalo pravidelný rytmus a dve fanúšičky, ktoré počas koncertu stáli vpredu pred zábranami, sa tiež vlnili do rytmu. Vo vygradovanom závere mi znela gitara Františka Grigláka naozaj ako brzdenie električky. Nasledovala Ja nemám lásku v malíčku a po nej Cirkus Leto. Spevák pred ňou poznamenal, že leto je tu a cirkus tu máme permanentne. Pomaly sa zmrákalo a do atmosféry zapadla pieseň Keď pavúk svoje siete dotká, ktorá je moja obľúbená. Na rozlúčku Prúdy zahrali skladbu Keď odchádza kapela. Spevák počas nej ešte raz predstavil členov hudobnej formácie. Poriadne sme tlieskali do rytmu. Hudobníci odišli z pódia, no publikum tlieskalo postojačky a vyvolávalo ich, aby sa vrátili. A tak Prúdy napokon zahrali aj prídavok – pieseň Chlapci z mesta. Bolo približne 20:10 hod. Koncert ma výborne naladil, naozaj vo mne zanechal silný dojem. Zmocňovala sa ma zvedavosť, čo príde po ňom.
Z hudby Electric Light Orchestra (ELO) som vždy mala pocit, že je určená hlavne na to, aby si človek pri nej poriadne zatancoval. Keď som doma počúvala chytľavé melódie z obdobia ich najväčšej slávy, dokázala som ľahko pochopiť, prečo bola táto britská rocková skupina, založená v roku 1970, jednou z najúspešnejších kapiel v hudobnej histórii. Podarilo sa jej spojiť klasickú hudbu s rockom, elektroniku s orchestrom, tradíciu s modernosťou. Významnú úlohu v ELO zohrával textár, hudobný skladateľ, aranžér, spevák, multiinštrumentalista a producent Jeff Lynne, ktorý bol lídrom kapely. V roku 1986 zastavil jej činnosť. Bubeník Bev Bevan následne založil svoju vlastnú hudobnú skupinu ELO Part II, neskôr premenovanú na The Orchestra. V obidvoch vyše 25 rokov pôsobil Phil Bates ako spevák a gitarista a prezentoval hudbu ELO po celom svete. V roku 2011 založil vlastnú kapelu. Phil Bates Band často vystupuje s The Berlin String Ensemble (Berlínskym sláčikovým súborom) ako desaťčlenná hudobná formácia, ktorá hrá hudbu ELO. Práve tento hudobný projekt sa mal predstaviť v Seredi.
Trvalo istý čas, kým sa hudobníci pripravili na vystúpenie. O 20:45 hod. ich už publikum vyvolávalo na scénu pokrikom a pískaním. O 20:50 hod. sa koncert začal. Hneď pri začiatočných tónoch prvej skladby All Over The World, v ktorej Philovi Batesovi v speve zdatne sekundoval basgitarista, plno ľudí vybehlo pred zábrany, kde tancovali, veselo pokrikovali a pochvalne pískali. Bolo medzi nimi, pravdaže, dosť veľa fanúšikov stredného veku. Na pódiu bolo skutočne desať ľudí. Okrem speváka a gitaristu Phila Batesa to boli basgitarista, hráč na klávesové nástroje, hráčka na klávesové nástroje, huslistka, bubeník, dve ďalšie huslistky, violista a violončelistka. Na konci prvej piesne sa spevák prihovoril publiku a to mu odpovedalo jasavým krikom. Phil Bates aj naďalej udržiaval komunikáciu s obecenstvom, samozrejme, v angličtine, a hovoril hlavne informácie k jednotlivým skladbám. Počas koncertu hral v niektorých piesňach na elektrickú a v iných na akustickú gitaru a jeho spev mal grády. Už v druhej piesni Rock´n´Roll Is King sa hráči na sláčikové nástroje vžili do úlohy roztlieskavačov a roztlieskavanie pokračovalo i v piesni Evil Woman. Príval hitov z pódia neustával, hudobníci hrali výborne a rock ladil so sláčikmi. Keď znela skladba Confusion, reflektory na chvíľu svietili tak silno, až som mala pocit, že sa rozvidnelo. Poslucháči naďalej tancovali, spievali, tlieskali a pokrikovali. Rockové rytmy plné energie sa snúbili s príjemnými a ľahko rozpoznateľnými melódiami. Bola to poriadna seredská párty. Jednu skladbu začali hrať huslistka s klávesistkou samy, čo bolo vítané stíšenie a uvoľnenie. Neskôr sa k nim pridal bubeník.
Kapela nezabúdala ani na pódiovú show, stále sa niečo dialo. Raz si zatancoval basgitarista s huslistkou, inokedy, v pomalej pokojnej skladbe Midnight Blue, basgitarista s klávesistkou spievali pri jednom mikrofóne sprievodné vokály. Pri ďalšej pomalej skladbe Ticket To The Moon sa zotmelo, ale to bola už show prírody. V iných skladbách si zase zaspievali sprievodné vokály basgitarista s huslistkou. Dočkali sme sa i pekného sóla bubeníka. Poslucháči po ňom tlieskali s rukami nad hlavou. Pieseň Xanadu, ktorú preslávila Olivia Newton-John, zaspievala klávesistka a sprievodné vokály huslistka. Dobre sa tancovalo i pri dvoch skladbách z albumu Out Of The Blue – Standin´ In The Rain a Mr. Blue Sky. Skutočne parádna a kvalitná diskotéka.
Výdatne si pri nej zatancovali a zaspievali i účinkujúci v rôznych kombináciách. Naďalej bolo horúco, za každý závan čerstvého vetríka som bola vďačná. Ku koncu vystúpenia prišli dva známe hity – Hold On Tight a Don´t Bring Me Down, pri ktorom nás účinkujúci povzbudzovali k tlieskaniu a napokon sme si s Philom Batesom aj trochu zaspievali. Bola to posledná skladba. Po nej sa účinkujúci poklonili a odišli z pódia. No nasledoval ohromný aplauz a krik, aby ešte zahrali. Prišli hneď dva prídavky – Roll Over Beethoven a Do Ya. Pri poslednej piesni bolo takmer celé obecenstvo na nohách a tlieskalo s rukami nad hlavou. A potom bol už naozaj koniec a ľudia húfne odchádzali z mestského amfiteátra. Pri bráne som si všimla na zemi plno kúskov vstupeniek, ktoré usporiadatelia pred podujatím neúnavne odtrhávali.
Z dvojkoncertu som si odniesla mnoho dojmov. Koncert Prúdov a ich ruže ma príjemným spôsobom vrátili do detstva a hudba ELO je pre mňa dôkazom, ako pôsobivo možno kombinovať rôzne hudobné štýly a urobiť z toho ešte aj veselú zábavu. Som zvedavá, na aké koncerty sa ešte v Seredi môžeme tešiť.
Ružena Šípková
Jún 2017
