Tohtoročný trnavský jarmok sa konal v dňoch 8. – 11. septembra 2016. Prekvapil ma pravou letnou atmosférou. Keď som v piatok 9. septembra cestovala zo Serede na toto podujatie, obloha bola modrá ako nevädza a len kde-tu sa usmieval mierumilovný biely obláčik. No, dosť už tej poézie: 30-stupňové horúčavy v septembri za mojej mladosti nebývali, teraz sa však stali skutočnosťou. Našťastie, ľudí horúce počasie neodradilo od návštevy Trnavy. Centrum mesta bolo plné, domáci i cezpoľní sa motali okolo predajných stánkov, zabávali sa na jarmočných atrakciách či sledovali koncerty. V rámci trnavského jarmoku sa konal i program Stredovek pod hradbami v Sade A. Bernoláka. Ja som si však povedala, že mi stačí presunúť sa do 60. rokov 20. storočia. V ten deň som totiž prišla na koncert kapely The Breakers. Nikdy predtým som ich ešte nevidela hrať naživo, ich pesničky som poznala len z cédečiek a z internetu.
Ako som sa dočítala v internetovej verzii Noviniek z radnice, v článku Mgr. Lucie Duchoňovej a PaedDr. Simony Jurčovej Trnavskí muzikanti – III. časť (1. 8. 2011), The Breakers sú najznámejšia trnavská big beatová skupina. Vznikla v roku 1965. Jej repertoár tvorili nielen prevzaté skladby, napríklad piesne Chucka Berryho, The Beatles, The Rolling Stones, The Troggs, The Kinks, The Loving Spoonful, Sir Douglas Quintet, ale tiež vlastné piesne. The Breakers boli dôležitou súčasťou slovenskej hudobnej scény, dostali sa do knižnej antológie Slovenský bigbít a do desaťdielneho rovnomenného televízneho dokumentu. Zloženie kapely sa viackrát zmenilo, zanikla v roku 1971. V roku 2001 sa však znovu dala dokopy a odvtedy až dodnes úspešne vystupuje. Je to jediná aktívna zo všetkých trnavských big beatových skupín zo 60. rokov. The Breakers v súčasnej dobe hrajú v zložení: Peter Bonzo Radványi – spev, sprievodná gitara, ústna harmonika; Laco Bartoš – sólová gitara, vokál; Fero Bartoš – basgitara, vokál; Marián Remenár – bicie, vokál; Marián Mike Kramár – organ.
Už pri pohľade na poslucháčov, ktorí sa pred koncertom usádzali na lavičky pred pódiom, bolo jasné, že nepôjde iba o nostalgický koncert pre pamätníkov – v publiku bolo aj veľa mladých ľudí a detí. Ja som sa usadila do prvého radu. Keď sa o 17:15 hod. koncert začal, slnko pálilo celou silou na lavičky i na pódium.
Peter Bonzo Radványi nás všetkých pozval na spoločný výlet do 60. rokov
Poznamenal, že každý nadáva na slnko, ale keby mrzlo, padal by sneh a my by sme tu takto museli sedieť, bolo by to neporovnateľne horšie. Zaznela prvá skladba – It´s All Over Now od Rolling Stones. Bolo počuť, že kapela sa cíti v tomto žánri ako ryba vo vode. Hrali a spievali prirodzene, s ľahkosťou, ich hudba bola plná elánu a radosti zo života. Po skončení piesne sme nadšene tlieskali. Bonzo prezradil, že kapela oslávila minulý rok 50. výročie založenia. Potom zahrali pesničku Hippy, Hippy Shake, ktorú okrem iných hrávali aj The Beatles. Bonzo si zaspomínal, ako The Breakers hrali 6. 9. 1966 legendárny koncert v trnavskom divadle, po ktorom mala kapela veľké problémy s vtedajšou štátnou mocou. Časy sa však zmenili a v roku 2015 sa The Breakers stali nositeľmi Ceny Mesta Trnavy za dlhoročnú reprezentáciu v oblasti populárnej hudby. Nasledujúca skladba Hang On Sloopy od The McCoys určite zaznela aj v trnavskom divadle v roku 1966.
Keďže The Breakers nelenia a nespia na vavrínoch, nacvičili už ďalšie „nové staré skladby“, ako napríklad The Letter kapely The Box Tops. Vďaka nej sme si my, čo si na to pamätáme, pripomenuli dobu, keď sa ešte písali listy a nie e-maily a SMS. Slnko naďalej silno hrialo, my poslucháči sme sa „smažili“ na lavičkách a hudobníci na pódiu. Oni to mali ešte horšie, pretože im slnko svietilo do očí a rozlaďovali sa im hudobné nástroje. Pred pódiom sa zbehlo zopár detí, ktorým horúčava evidentne neprekážala a predvádzali tanečné kreácie. Pri pohľade na ne a na hudobníkov som cítila, že hudba zo 60. rokov stále žije a nestráca dych. Po piesňach Hi-Heel Sneakers (nahrali ju napríklad The Beatles a The Rolling Stones) a Dandy (od The Kinks) to The Breakers „rozbili“ skladbou Boom, Boom z repertoáru kapely The Animals. Bonzo skonštatoval, že kedysi mala ich skupina veľa vlastných pesničiek, ale ostali im iba 1 + 1. Prvú, I Haven´t Got A Penny, ktorej autorom je on, hneď aj zahrali. Skladbu A Whiter Shade Of Pale zaspieval Laco Bartoš a dôležitú úlohu v nej zohral i organ Mariána Mika Kramára.
Bonzo organistu pochválil, že je obetavý, pretože už 100 rokov žije v Prahe, ale na koncert The Breakers vždy príde a hrá. Prišli skladby Wild Thing (od The Troggs), Farmer John od The Searchers (venovaná všetkým, ktorí v 60. rokoch chodili v Trnave na korzo) a Hi, Hi, Hazel, ktorú preslávili The Troggs. Nasledovala pieseň Spomienky na časy, ktorá vznikla k 45. výročiu vzniku skupiny The Breakers. Autorom hudby a textu je Laco Bartoš a zaspieval ju spolu s Petrom Bonzom Radványim. Potom nám Bonzo navrhol, že na záver si môžeme zatancovať a zahrali rezkú skladbu od Chucka Berryho Johnny B. Goode. Tlieskali sme do rytmu a boli aj pokusy o tanec. The Breakers sa s nami rozlúčili slovami, ako ich teší, že boli v dobrej spoločnosti a tešia sa na ďalšie stretnutie s nami niekedy nabudúce. Koncert sa skončil veľkým potleskom.
Spokojne teraz môžem povedať: Prišla som, počula som, neuvarila som sa. Dokonca som nedostala ani úpal, takže slnko zrejme až príliš agresívne nebolo. Hudba The Breakers akoby do mňa naliala životnú silu. Bol to úprimný list zo 60. rokov, v ktorom je napísané, že stále stojí za to radovať sa. V tej historickej dobe som ešte nebola na svete. Zrejme preto je mi teraz táto hudba taká vzácna. Ostáva mi len dúfať, že mám pred sebou ešte veľa takýchto koncertov.
Ružena Šípková
September 2016
