V sobotu 21. 10. 2017 som mala náladu na dobrodružstvo. Inšpiroval ma k tomu internet, z ktorého som sa dozvedela, že v Art Klube v Trnave sa v ten večer uskutoční koncert šamorínskej blues-rockovej kapely The Butchers a bratislavskej hard rock´n´rollovej kapely Fourierov rad. Hudobná formácia The Butchers mi nie je úplne neznáma, ich vystúpenie som mala možnosť vidieť a počuť v marci 2017 v Art Klube v Cafe Scherz v Bratislave. Bol to „nárez“, ale v príjemnom slova zmysle. Rázny a melodický blues-rock, ktorý sa mi veľmi dobre počúval. Takmer ma dvíhal zo stoličky, aj by som si zatancovala, keby som mala rytmické cítenie. Na toto všetko som si spomenula, keď som uvidela oznámenie o koncerte v Trnave. Tak som si povedala, že pôjdem pozrieť aj trnavský Art Klub a The Butchers si vypočujem znova. Dobrodružné to bolo preto, že v Art Klube v Trnave som nikdy predtým nebola, vedela som len približne, kde sa nachádza.
Objaviteľskou náladou som sa nechala zviesť a naozaj som vyštartovala do „Malého Ríma“ hľadať Art Klub. Bola som úspešná, čo mi dodalo poriadnu porciu optimizmu. Vzápätí ma trochu schladilo zistenie, že koncert The Butchers sa začína až o 21:00 hod., nie o 20:00 hod., ako bolo avizované na plagáte. Ale aspoň som mala čas dať si v Art Klube kávu. Naozaj mi chutila. Ako som sa dozvedela z internetu, klub funguje už viac než 20 rokov. Viackrát sa zmenil jeho vzhľad i názov, volal sa napríklad K-Klub či Calypso. Vždy tvoril priestor pre rôzne formy alternatívnej kultúry. Art Klub ma zaujal zvláštnym retro pôvabom a prítmím. V miestnosti s barom som si obzerala gramofónové platne prilepené na strope. Ktovie, aká hudba bola na nich nahraná, že ich stihol takýto osud. Ako ozdoba fungovali perfektne. Prastaré drevené rádio ma podnietilo k spomínaniu na starých rodičov a umelecké fotky stromov na stenách boli príjemné. Prekvapilo ma, že miestnosť, v ktorej sa mal konať koncert, bola bez stoličiek. No čo, povedala som si, budeme tancovať. Jedna stena bola ozdobená veľkými namaľovanými magnetofónovými kazetami. Spomienka na detstvo. Na druhej stene boli vešiaky v tvare nôt a na dlážke som si aj pri sporom svetle všimla nálepky s obrázkom terča a s nápisom Trnafská šípková liga. Prišlo mi na um: Šípková, si tu správne.
Zatiaľ čo som sa rozhliadala, kapela The Butchers sa už usilovne pripravovala na vystúpenie. Koncert sa o 21:00 hod. začal s veľkou energiou, napriek tomu, že The Butchers prišli do Trnavy len ako trio. Ich basgitarista Tomi Bartha totiž ochorel. A tak kapela hrala v tejto zostave: András Hushegyi – elektrická gitara, spev; János Hushegyi – basová gitara, spev; Andrej Jošt – bicie. András Hushegyi, ktorý sa ujal sprievodného slova, poznamenal, že jeho brat János („Johnny“) zase po štyroch rokoch hrá na base a nie na gitare. Ale išlo mu to, ako sa patrí, spolu s bubeníkom dobre tvrdili muziku. András spomenul, že v roku 2012 The Butchers začínali práve ako trio. V Trnave znel pravý blues-rock. S energickou rytmikou, s mocnými hlasmi dvojčiat Hushegyiových a s parádnymi Andrásovými gitarovými sólami (gitary si priniesol dve a striedal ich). Už pri prvej skladbe sa do miestnosti začali schádzať fanúšičky a fanúšikovia priťahovaní decibelmi a melódiami valiacimi sa z pódia. Vo väčšine skladieb bol sólovým spevákom András a János mal na starosti sprievodný spev.
Sólovo si však János veľmi pekne zaspieval v skladbe Hold My Hand, ktorej hudba i text sú jeho dielom. Ako povedal András, táto pieseň priam pozývala do tanca. Publikum sedelo (niekoľko stoličiek sa našlo) či postávalo v prítmí, no neskôr sa naozaj zopár ľudí pustilo i do tanca. Ostatní počúvali hudbu, sem-tam niekto popíjal pivo, niektorí ľudia sa aj zhovárali, ale ako to dokázali pri takom silnom zvuku kapely, je mi záhadou. Vládla čulá a veselá atmosféra, ľudia tlieskali a pochvalne pískali. András žartoval, že je fajn, že sa po dlhom piatku stretlo v Art Klube toľko ľudí a zaspomínal si, ako kedysi hrali v Trnave s kapelou Beans and Bullets. Zneli vlastné pesničky The Butchers, ako napríklad I Always Come Back, Train To Freedom, In Love With Fire, One Day, no kapela zahrala aj skladbu C. O. D., ktorú mal v repertoári i Stevie Ray Vaughan či Shake, Rattle & Roll známu v podaní Billa Haleyho & His Comets. Napokon zopár fanúšičiek odušu tancovalo pred pódiom a zábava gradovala. Ale všetko sa raz skončí, aj ten najlepší koncert. The Butchers poďakovali fanúšikom, zvukárom, Art Klubu i kapele Fourierov rad, že ich pozvala koncertovať do Trnavy. Po poslednej skladbe si však publikum vytlieskalo ešte prídavok. Bola to skladba After Midnight od J J Cala. Blues-rockový vlak zastavil v konečnej stanici.
Na koncert kapely Fourierov rad som už nepočkala, pretože som sa musela ponáhľať na iný vlak, na vlak domov. Sebakriticky som uznala, že som už asi príliš unavená nielen na matematiku, ale aj na hudbu. Bez hudby som však dlho nevydržala a v nasledujúcich dňoch sa za pomoci mailovej pošty zrodil tento rozhovor s Andrásom Hushegyim:
Aké máte dojmy z koncertu v Art Klube v Trnave?
Vystúpenie v Art Klube hodnotíme pozitívne, ide o klub, v ktorom sme chceli hrať už dlhšiu dobu a konečne sa nám podarilo vystúpiť tam. Aj keď bol menší počet ľudí, koncert sme si veľmi užili.
V blues-rockovej hudbe ste evidentne doma, našli ste sa v nej. Hrali ste od začiatku blues-rock, alebo ste vyskúšali aj iné hudobné žánre?
Pred vznikom The Butchers aj môj brat a aj ja sme hrali v rôznych kapelách. Brat bol zameraný skôr na heavy rock a metal a ja som sa zaoberal skôr funky popovými vecami. Vplyvy týchto hudobných žánrov sa preniesli aj do našej súčasnej tvorby.
Vaša kapela je zaujímavým zjavom na slovenskej bluesovej scéne. Čím je pre vás blues?
My sa skôr snažíme prezentovať ako blues-rocková kapela. Naša hudba nie je celkom blues, skôr iba využíva isté elementy bluesovej hudby. Blues-rock vnímame ako otvorený hudobný štýl, ktorý je mixom rôznych hudobných žánrov, ktoré sú spojené práve bluesovými frázami. Na druhej strane až toľko nad tým nerozmýšľame, skôr sa snažíme tvoriť hudbu, ktorá nás baví.
Aké sú vaše hudobné vzory?
Veľmi ťažká otázka. Môj brat a aj ja sme veľkými konzumentmi hudby, čiže je veľmi veľa hudobníkov a kapiel, ktoré istým spôsobom na nás vplývajú. K mojim takým najväčším idolom určite patrí Stevie Ray Vaughan, Pat Metheny, Philip Sayce atď, a z kapiel Rival Sons, Jeff Angell´s Staticland, Foo Fighters, The Marcus King band atď. (ten zoznam by mohol byť nekonečný).
Ste nielen hudobníkmi, ale aj autormi vlastného repertoáru. Čo vás najviac inšpiruje pri písaní textov a pri skladaní hudby?
Našou hlavnou inšpiráciou sú hlavne naše zážitky z vlastného života a obyčajné každodenné starosti. Na začiatku boli texty jednoduchšie, ale momentálne sa snažíme, aby naše texty boli viac náročné. Toto samozrejme súvisí aj s tým, že za posledných 5 rokov sa mi podarilo zlepšiť moju angličtinu.
Čo nové pripravuje kapela The Butchers pre svojich poslucháčov?
Začiatkom budúceho roka by sme chceli znovu vydať náš prvý album Train to freedom, ktorý sme znovu namixovali a namasterovali. Chceme dosiahnuť, aby aj naše prvé CD bolo celosvetovo dostupné, tak ako náš druhý album. Na druhej strane aktívne píšeme nové pesničky, a pripravujeme sa na náš tretí album, ktorý by sme chceli začať nahrávať v roku 2019. Budúci rok sa chceme hlavne venovať koncertovaniu a propagácii kapely.
Ďakujem vám za rozhovor!
Ružena Šípková
November 2017
