Livin´ Blues 2015

V bratislavskej Petržalke sa konal prvý jarný bluesový festival

Festival Livin´ Blues v Bratislave – Petržalke sa uskutočňuje vždy v marci na rozhraní zimy a jari a keďže v tomto roku jeho termín pripadol práve na sobotu 21. marca, stal sa aj prvým jarným bluesovým festivalom. Neviem, či na celom svete ale na Slovensku celkom určite. 23. ročník tohto najstaršieho slovenského bluesového festivalu sa začal síce s malým oneskorením až o 17. hodine, no vďaka tomu mala prvá kapela, The Butchers zo Šamorína, aspoň niekoľko poslucháčov. Organizátori by možno mali pouvažovať o neskoršom začiatku podujatia. Pravda, potom by bol aj neskorší koniec a s ním spojený problém s nočnými spojmi atď.

Living-Blues-2015-2

Sympatickí bluesrockoví alebo skôr rockbluesoví The Butchers, vedení gitarovo-speváckym dvojzáprahom bratov Hushegyiovcov, sa svojej dosť nevďačnej úlohy otvárača festivalu zhostili so cťou. Okrem jedinej výnimky ponúkali samé vlastné, po anglicky spievané skladby. Medzi nimi aj niekoľko z pripravovaného nového albumu, ktorý by mal uzrieť svetlo sveta niekedy začiatkom leta.

Living-Blues-2015-3

Po nich nabehol na pódium Tásler Pufo Band zložený z prešovských hudobných veteránov. Podobne ako mladí Šamorínčania aj „východňare“ boli zameraní na vlastnú tvorbu, no spievali výlučne po slovensky. Ich melodický rock s občasnými výletmi do bluesových či bluesoidných vôd charakterizovali pekné vokály a plný zvuk sólovej gitary, ktorej sekundovali výborné klávesy.

Living-Blues-2015-4

Aj ďalšia kapela prišla z východného Slovenska. Štvorčlenná formácia East Beat z Bardejova zameraná na šťavnatý bluesrock á la Stevie Ray Vaughan sa podobne ako Tásler Pufo Band predstavila verejnosti v minulom roku na výberovom CD Bluesová spoločnosť No.10. Už tam ma jej nahrávky zaujali, no naživo to bolo oveľa lepšie a pôsobivejšie. A to nielen vďaka suverénnemu výkonu gitaristu a speváka Milana Mazára a dravej, no spoľahlivej rytmike, ale veľkú zásluhu mal na tom aj hosťujúci Ján Kopčák, ktorý obohatil zvuk kapely svojim saxofónom.

Medzičasom sa v sále na poschodí začal premietať veľmi zaujímavý film Potláčané artefakty, v ktorom režisér Michal Šufliarsky ponúkol spomienky na nie až také dávne časy, keď rocková hudba bola u nás viac menej zakázaným ovocím. Súčasťou festivalu bola aj výstava fotografií Zory Liškovej zachytávajúcich momenty z bluesových podujatí v Bratislave a rámovaných konštrukcií Paľa Sojku.

Living-Blues-2015-5

S pribúdajúcim publikom rástol aj zaslúžený potlesk a po troch slovenských kapelách sme privítali prvých hostí zo zahraničia. Česká speváčka Petra Börnerová nielenže narušila dovtedajšiu „pánsku jazdu“ ale svojim akustickým setom, len so sprievodom akordeónu a akustickej gitary, na ktorú hral jej manžel Tomáš „Bobek“ Bobrovniczký, mimochodom rodák z Komárna, navodila úplne inú atmosféru, čo citlivé obecenstvo aj patrične ocenilo. Češtinu striedala angličtina a celkom milým aktom sa ukázalo aj hosťovanie ich malého 5-ročného syna, ktorý svojou rytmickou hrou na cajon si získal priazeň celého publika.

Living-Blues-2015-6

Po malej prestávke nastúpila americká skupina Sugar Blood Jinx z Bostonu.  Jej dvoch členov, kontrabasistu Matta Murphyho a bubeníka Scotta Pittmana sme privítali na festivale Livin´ Blues už pred dvomi rokmi. Vtedy sprevádzali speváka, gitaristu a harmonikára Franka Moreyho. Teraz prišli do Bratislavy spolu so spevákom, slide gitaristom a hráčom na rezofonickú gitaru Ericom Waxwoodom a najmä tradicionalisticky zameraných fanúšikov potešili programom zameraným na akustický predvojnový country blues a boogie. V ich podaní zazneli nielen pôsobivé verzie skladieb od takých majstrov ako Charley Patton, Blind Boy Fuller či Robert Johnson ale aj viaceré vlastné skladby z pera Erica Waxwooda.

Living-Blues-2015-7

O záver celého festivalu sa postaral náš najznámejší jazzový a bluesový spevák, nestarnúci Peter Lipa spolu so svojim Bandom. To, že ešte v žiadnom prípade nepatrí do starého železa potvrdil minulý rok nahraním sviežeho albumu Návšteva po rokoch a jeho návšteva na festivale Livin´ Blues po siedmych dlhých  rokoch toto konštatovanie ešte viac zdupľovala.

Čo viac ešte napísať?  Okrem pozitív – dobrá úroveň všetkých účinkujúcich, celkom slušné ozvučenie či samotná 23-ročná existencia festivalu, je tu aj druhá stránka s otázkami, ktoré si kladiem už dlhé roky a nenachádzam na ne odpoveď. Prečo nechodí na festival viac návštevníkov? Prečo neprídu bluesovú scénu a samotný festival podporiť svojou prítomnosťou aj tí bluesoví či bluesrockoví muzikanti, ktorí tam práve nehrajú? Veď takýmto prístupom si podrezávajú pod sebou vlastný konár. Mohol by som ponúknuť ešte celý rad ďaších „prečo?“ ale nechcem kaziť dojem z celkom príjemne stráveného večera ani sebe, ani ostatným zúčastneným a ani organizátorom festivalu, ktorým patrí potlesk a vďaka za túto bluesovú muzikoterapiu. Adrián, show must go on!

Text: Bonzo Radványi
Foto: DK Lúky
Marec 2015