Tohtoročný máj sa stal (nielen) na internete vďačnou témou na frflanie a na nadávanie a tiež obľúbeným terčom vtipov. Čo s takým májom, keď v ňom panuje skôr „nečasie“ ako počasie? Ak je to mesiac lásky, tak k domovu, lebo v chladných a veterných dňoch, prípadne ešte „vylepšených“ dažďom, sa človeku nechce vôbec ísť von. Tak som sa počas sychravých dní veselo motala po sociálnej sieti a tam sa ku mne dostala informácia, že v areáli Nádvorie v Trnave sa v piatok 24. 5. 2019 a v sobotu 25. 5. 2019 uskutoční pivný festival Májová Dvorana.
Nie že by ma až tak veľmi priťahovalo pivo, ale toto podujatie sľubovalo aj príťažlivý hudobný program, o ktorý sa postarala Trnavská hudobná spoločnosť, o. z. Zdarný priebeh Májovej Dvorany bol však závislý od vyššej moci, pretože pivný festival sa konal open-air. Ukázalo sa, že aj vyššia moc bola zrejme s výberom pív a hudby spokojná. Rozhodla sa vyjsť podujatiu v ústrety. 24. mája prišlo ako mávnutím čarovného prútika pekné počasie. Tešila som sa z modrej oblohy a z hrejúceho slnka. Na trnavskej Hlavnej ulici bolo plno ľudí, celé rodiny si užívali jarný deň.
Keď som prišla na Nádvorie, mala som v prvej chvíli pocit, akoby tam nebol pivný festival, ale festival detí, toľko ich tam pobehovalo a hralo sa, pravdaže, pod dozorom rodičov. Dospelým svoje výrobky ponúkali rôzne pivovary so zaujímavými názvami ako Bradáč, Žiwell či Huncút. Na výber bolo viac ako 20 druhov remeselných pív.
Krátko po 17.00 hod. sa začal i hudobný program a hneď jeho prvým chodom bola Smotánka, teda Cream Revival – Stinky Rich Band. Ešte predtým však gitarista tejto kapely – Andrej Halada, ktorý je aj predsedom Trnavskej hudobnej spoločnosti, o. z., zaželal všetkým prítomným príjemný podvečer a oboznámil ich s účinkujúcimi hudobnými formáciami. Potom už dostal priestor Stinky Rich Band a jeho rock a blues-rock 60. rokov. Členmi tohto power tria sú: Andrej „Doktor“ Halada – gitara, spev, Peter „Oldo“ Odehnal – bicie a Marek „Polo“ Polonec – basová gitara, spev. Hudba to bola rezká, energická, zneli známe skladby kapely Cream, ako Outside Woman Blues, I´m So Glad, Born Under A Bad Sign, World Of Pain či White Room. Rytmus hudby i gitarové sóla lahodili mojej duši, a nielen mojej. Našlo sa dosť fanúšikov, ktorí tlieskali a pochvalne pokrikovali. Neskôr kapela pozvala na pódium svojich hudobných hostí. Prvým bol jeden zo zakladateľov Trnavskej hudobnej spoločnosti, o. z., vedúci jej sekcie Blues, a taktiež výborný hráč na ústnych harmonikách Peter Stojka. Spoločne so Stinky Rich Bandom zahrali ešte pár pesničiek od Creamu, napríklad Sleepy Time Time. Zvuk harmoniky dodal muzike väčší rozlet.
Kapela mala i ďalšiu posilu – zručného gitaristu Pavla Medára. Hudobníci po jeho príchode na pódium ukázali, že nemajú v repertoári len pesničky od jednej kapely. Všetci spoločne zahrali pesničku Call Me The Breeze od J. J. Calea. Pred pódiom tancovali a jašili sa deti. Andrej Halada ich po skočení skladby vľúdne pozdravil. Následne si dal Peter Stojka počas dvoch skladieb prestávku. Predseda Trnavskej hudobnej spoločnosti, o. z. v krátkosti porozprával, čo je náplňou práce ich občianskeho združenia (okrem iného organizovanie festivalov Blues Moods, Malý Dobrofest a Winter Jazz Fest) a aké podujatia pripravuje Trnavská hudobná spoločnosť, o. z. v najbližšej dobe. O finále hodinového koncertu sa postarali všetci piati hudobníci spoločne. Boli to zase pesničky J. J. Calea: Lies, After Midnight a Cocaine, zahrané naozaj rockovo rázne. Hudobníkom bol odmenou veľký potlesk. Slnko už nesvietilo priamo na Nádvorie a trochu sa ochladilo. Stále prichádzali ďalší ľudia, veď bol piatok večer. Len niektoré deti sa už vybrali s rodičmi na cestu domov.
Ďalšou vystupujúcou kapelou toho večera bol Willie Jones Band. Chvíľku po 19.00 hod. prišiel na pódium v zostave: Willie Jones – gitara, spev, Roman Áč – banjo, sprievodné vokály, Jozef Srogončík – gitara, Bohdan Suchoň – basová gitara, sprievodné vokály, Braňo Gašpar – bicie. Frontman kapely, Willie Jones, pôvodom z Ameriky, pozdravil publikum: „Ahoj! Hi, everybody!“ Roman Áč podotkol, že ostatní členovia Willie Jones Bandu pochádzajú z rôznych slovenských miest a obcí. Len čo kapela spustila prvú pesničku Oklahoma Borderline, k pódiu sa zbehli niektoré z detí, ktoré ešte na Nádvorí ostali. Ľudia hudbu prijali s nadšením. Veď intoxikácia z nej nehrozila, hoci mala poriadne grády. Nie je to len také hocijaké country, ale skôr country-rock, miestami s prímesou bluegrassu. Nechýba elektrická gitara a silná rytmika. Hudba akurát do tanca. Hudobníci komunikovali s publikom nielen hudbou a slovne, ale ho aj zapájali do svojho vystúpenia roztlieskavaním, napríklad v skladbe Will The Circle Be Unbroken. Zaznela aj vlastná pesnička Willieho Jonesa River Road, pesnička Jerryho Lee Lewisa (zvaného „The Killer“) Great Balls Of Fire a inštrumentálka Cooley´s Reel.
Keď začal Willie Jones Band hrať naplno, mala som pocit, že odletí strecha z pódia. Kapela pokračovala vo svojom tradičnom repertoári, okrem iného swingovkou Dancehall Saturday Night, ktorú vraj Willie asi pred dvadsiatimi rokmi napísal počas prestávky v nemeckom westernovom meste Pullman City, kde často koncertuje. Willie na spestrenie zaspieval aj pesničku Veď mě dál, cesto má. Roman Áč to okomentoval, že Willieho čeština má trochu ostravský prízvuk. K pesničke Mule Skinner Blues od Jimmieho Rodgersa zase banjista poznamenal, že Willie ju dokáže vyspievať, pretože prestal fajčiť. Nuž, Williemu môžem jeho hlasový rozsah len závidieť. Kapela sa s obecenstvom rozlúčila skladbou Sharp Dressed Man, pôvodne od ZZ Top. Ako mi Willie Jones prezradil v neformálnom rozhovore po koncerte, baví ho spájať rôzne žánre. Navyše, výbušnou a tvrdšou hudbou dokáže Willie Jones Band osloviť aj mladšie publikum.
Ako posledná mala vystúpiť na piatkovej Májovej Dvorane elektro-swingová hudobná formácia Foxwings, no došlo k zmene programu a namiesto nej sme na pódiu približne o 21.00 hod. privítali kapelu Mississippi Mixtape. Potešila som sa, pretože naživo som ju ešte nikdy hrať nepočula. Vedela som len, že pôvodne sa volala Bluesraiders a že spolu s jej názvom sa zmenila i jej hudba. Zostava kapely je nasledovná: Jana „Džana“ Fujaková – spev, klávesy, Ján Litecký-Šveda ml. – basová gitara, Rasťo Peniaštek – gitara, Dávid Strieženec – gitara a Jozef Ragan – bicie. Po tom, čo ich Andrej Halada uviedol a pozval publikum i na zajtrajší program, sa slova ujala Džana. Prezradila, že budú hrať blues-funk i funkoblues. Doložila, že kto chce, môže aj tancovať. Rýchlo sa stmievalo, no ak aj niekto z obecenstva už začínal upadať do ospalej nálady, Mississippi Mixtape ho zaručene prebrali. Hrali temperamentné, groovujúce skladby. V niektorých z nich hral Rasťo Peniaštek technikou slide. Sóla oboch gitár priam dodávali chuť do života. Pesničky ako One More Time či Candyfile (v ktorej zneli bicie ako poriadny budíček) mali u publika veľmi dobrú odozvu.
Ozýval sa potlesk, sem-tam pochvalný piskot. To isté platilo i pre pesničku s mierne provokujúcim názvom – Annie Don´t Wear No Panties -, známu v podaní Erykah Badu. Džana sa pohybovala v rytme hudby a mala som pocit, že klávesy tancujú s ňou. Tanečnú náladu a svižnú hru rytmiky priniesla aj skladba Never Let It Go. Mnohí ľudia sedeli pri stoloch a počúvali. Padol súmrak, Nádvorie osvetľovali len malé svetlá v korunách stromov. Aj v pokojnejšej, lyrickej pesničke Fallin´ prišla energická pasáž. Po nej sa ozval potlesk a niekto zakričal: „Výborne, super!“ Džana sa však čudovala, že pri tom množstve vypitého piva ešte nikto netancuje. Nasledovali ďalšie prívaly funku: skladby Aké je, Dr. Oizo a pesnička o vzťahovom trojuholníku Ja, ty a ona. Skladba Big Legged Woman bola venovaná všetkým dlhonohým ženám. Ako posledný Mississippi Mixtape zahrali tradicionál St. James Infirmary Blues. Jeho prvá časť bola silná, no umiernená, ale neskôr sa zmenil na rýchlu a rytmickú tanečnú skladbu. Neočakávala som to, pretože Džana povedala, že na koniec zahrajú niečo pokojné. A tak sa táto kapela postarala o energický záver prvého večera Májovej Dvorany.
Na druhý deň, v sobotu 25. mája, som sa opäť zobudila do krásneho počasia. Ešte pred cestou do Trnavy som šla na voľby a premýšľala som, prečo sa väčšinou v deň volieb koná nejaké kultúrne podujatie, ktoré je pre mňa zaujímavé.
Na Nádvorí sa v ten večer začal hudobný program v rovnakom čase ako deň predtým, vystúpením mladej folk-bluesovej speváčky a gitaristky Barbory Černej a gitaristu a speváka z blues-rockovej kapely The Butchers Jánosa Hushegyiho. Prvé dve pesničky Barbora zaspievala a zahrala na mandolíne. Bola to jej vlastná skladba Going Down To South a skladba Whiskey In The Jar, ktorá je, ako Barbora povedala, od jej obľúbenej kapely Metallica a vznikla v Írsku, v Barborinej obľúbenej krajine. Poslucháči tlieskali, slnko svietilo, vládla pohoda. Barbora Černá zaspievala ďalšie dve pesničky, pri ktorých sa sprevádzala na elektrickej gitare: Jolene od Dolly Parton a Sweet Child O´ Mine od kapely Guns N´ Roses (venovanú všetkým, ktorí v blízkej dobe oslavujú narodeniny).
Barboru potom vystriedal na pódiu bluesman János Hushegyi. Hral na elektrickej gitare a spieval. V jeho podaní sme si vypočuli starú gospelovo-bluesovú pieseň You Gotta Move, pieseň z jeho vlastnej tvorby It´s Time a ďalšiu starú bluesovku s temným textom See That My Grave Is Kept Clean. Jeho sólové vystúpenie malo úspech. Potom sa k Jánosovi pridala Barbora. János hral na elektrickej gitare, Barbora na akustickej a okrem toho aj spievala. Prvou spoločne predvedenou pesničkou bola Barborina vlastná skladba Be My Man. Začala Barbora, o chvíľu sa pridal János a jeho hra dodala pesničke ešte viac energie. Spojenie zvuku dvoch gitár znelo zaujímavo a obecenstvo ho ocenilo potleskom. Nasledovala pesnička Sorry, tiež z autorskej dielne Barbory Černej. Potom dvojica zahrala spirituál Down By The Riverside a po ňom pesničku, ktorú napísala Barbora – Work Hard. Barbora Černá a János Hushegyi sa s trnavským publikom rozlúčili bluesovou skladbou Baby Please Don´t Go. Vystúpenie na mňa zapôsobilo príjemne a pevne verím, že dvojica bude v spolupráci pokračovať a pracovať predovšetkým na vlastných skladbách.
Ďalšou hudobnou formáciou, účinkujúcou na Májovej Dvorane v Trnave, bola country a country-rocková kapela Neznámi. Nastúpila na pódium o 19.00 hod. v zostave: Jaroslav Šimo – akustická gitara, spev, Jaroslav Rakay – basová gitara, spev, Milan Benkovič – dobro, spev, Ivan Benkovič – elektrická gitara a Matej Šimo – bicie. Bubeník Vladimír Pilek nemohol na Májovej Dvorane vystúpiť zo zdravotných dôvodov, a nahradil ho len deväťročný Matej Šimo, ktorý takto odohral svoj prvý koncert v živote a išlo mu to veľmi dobre. Ako prezradil Jaroslav Šimo, kapela Neznámi tohto roku oslavuje 20. výročie svojho založenia. Spomenula som si, že som ju zrejme počula hrať na niektorom ročníku medzinárodného hudobného festivalu Dobrofest v Trnave. Osud chcel, že som sa s ňou teraz stretla na Májovej Dvorane, kde som si zase užívala príval energických a lahodných tónov znejúcich z pódia. I naokolo bolo rušno. Vpredu sa zhromaždil kŕdeľ detí a vedľa pódia tancovalo zopár dám country tance.
V úlohe spevákov sa predstavili Jaroslav Šimo, Jaroslav Rakay i Milan Benkovič. Kapela hrala veľa vlastných skladieb, mnohé boli z jej najnovšieho cédečka Čas uvidí (2015): Pred sebou mám, Je tu nádej, Stýkrát, Som stále tu, Poraď, čo s tým, titulná Čas uvidí a parádna inštrumentálka od dobristu Milana Benkoviča Dobro Means Good. Zazneli však aj nové skladby ako Sú chvíle (Starý klobúk), Na, na, Sedem nocí, sedem dní, Čo nás spája, Budem tu stáť. Autorom pesničiek kapely Neznámi (hudby i textov) je predovšetkým basgitarista Jaroslav Rakay. Tvorí texty v slovenskom jazyku, čo mi je sympatické. Neznámym však nie je cudzí ani spev v angličtine. Aj na Nádvorí sa našiel čas pre zopár pesničiek s anglickými textami: I Wanna Be The One, Mama Tried od Merlea Haggarda a Take Me Home, Country Roads z repertoáru Johna Denvera, ktorá je u nás známa hlavne s českým textom ako Veď mě dál, cesto má. A keďže na koncerte na Májovej Dvorane vládla skvelá atmosféra, Neznámi zahrali aj skladbu Šest dní na silnici z repertoáru kapely Greenhorns a tiež hit Michala Tučného Báječná ženská. Ten venovali Neznámi bubeníkovi Vladimírovi Pilekovi. Kapela hrala s chuťou, poslucháči sa radi dali presvedčiť na tlieskanie do rytmu a mali z jej hudby radosť. Ak som dobre počítala, zahrala 17 skladieb. Fanúšikovia country sa dožadovali ešte prídavku, no z časových dôvodov to už nebolo možné.
Nielen country, ale aj blues a rock´n´roll chutia najlepšie naživo. Práve takáto hudba znela na Nádvorí v sobotu od 21.00 hod., keď pódium ovládla hudobná formácia Jay Mood, ktorú tvorili: Juraj Kalász – basová gitara, Juraj Schweigert – ústne harmoniky, spev, Lukáš „Luky“ Hrončiak – gitara, Kirill Panshin – gitara, Dávid Juraj Raši – bicie a Andi Ray Haverda – klavír, spev. Už sa stmievalo, no na Nádvorí sa zišlo početné obecenstvo. Tešila som sa, že neprší. Mám ešte v živej pamäti, ako musel byť koncert tejto kapely na tomto istom mieste pred rokom predčasne ukončený pre dážď. V kapele Jay Mood spoľahlivo funguje „pod jednou strechou“ energ(et)ické blues Juraja Schweigerta a explozívny rock´n´roll Andiho Raya Haverdu. Na Májovej Dvorane sa najprv „podávali“ bluesové skladby ako Hi-Heel Sneakers či Blues With A Feeling. Juraj Schweigert sa v nich prezentoval nielen vynikajúcou hrou na harmonikách, ale aj výborným expresívnym spevom. Obecenstvo kapelu ocenilo mohutným potleskom.
Potom prišiel rad na Andiho Raya Haverdu. V jeho rock´n´rolloch nechýbali ani harmonikové sóla Juraja Schweigerta, a o to bola hudba zaujímavejšia. Andi Ray spieval z plných pľúc a v súvislosti s jeho hrou mi napadla veta z jednej mojej básničky: „Klavír znie ako celé mesto.“ Vypočuli sme si pesničky Jenny, Jenny, Mean Woman Blues i Milkshake Mademoiselle. Blues a rock´n´roll bez zvuku gitary nie sú veľmi častým javom a v kapele Jay Mood na Májovej Dvorane účinkovali až dvaja skvelí gitaristi. Rytmika spoľahlivo tvrdila muziku ako vždy. Andi Ray si vyslúžil za svoju show búrlivý potlesk a pochvalný pokrik. To isté sa zopakovalo po bluesovej pesničke Shake Your Hips, ktorú zaspieval Juraj Schweigert a kapela sa v nej predviedla v plnej sile. Nasledovala ďalšia bluesovka My Babe a po nej rock´n´rollové hity Hound Dog, What´d I Say a Blue Suede Shoes. Rozmýšľala som pri nich, akým prevratom musel byť nástup tohto hudobného žánru. Blues sme si ešte užili v podobe temperamentných skladieb Messin´ With The Kid a Caldonia a na záver prišla smršť – rock´n´roll High School Confidential. Bolo to parádne zakončenie hudobného programu Májovej Dvorany.
Myslím si, že Májová Dvorana sa vydarila a bola pestrá a zaujímavá. Aj čo sa hudby týka. Som rada, že som sa vďaka nej dostala von, medzi ľudí. Nahrávky človeka potešia, ale živé koncerty sú živé koncerty. Nerozumiem ľuďom, ktorí vyhlasujú, že nepotrebujú nikam chodiť, pretože všetka dobrá hudba je na cédečkách a na internete. Už teraz sa teším na ďalšie hudobné podujatia v Trnave a v okolí.
Ružena Šípková
05/2019
