Pri svojom pátraní po hudbe na internete som urobila ďalší objav: od 4. do (minimálne) 18. decembra 2020 sa každý večer od 20.00 hod. vysielajú online streamy koncertov v rámci projektu Priestor pre živú kultúru pod záštitou hudobníka a organizátora Martina Valihoru. Projekt vznikol pod hlavičkou iniciatívy Ja som kultúra. Jeho cieľom je podporiť slovenských organizátorov a hudobné kluby s celoročnou aktivitou v oblasti kvalitného umenia. Ide zatiaľ o 15 najobsadzovanejších klubov, ale projekt Priestor pre živú kultúru sa snaží, aby mohol do konca roka podporiť až 20 klubov a viac ako 160 hudobníkov. Vďaka spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR sú koncerty streamované do 8 európskych krajín. Účinkujúcich je možné podporiť formou dobrovoľného vstupného. Výnos z neho poputuje na podporu klubov, obslužného personálu a hudobníkov.
V nedeľu 6. decembra som sledovala koncerty uskutočnené v Piešťanoch v hudobnom klube La Musica. Je to moja srdcová záležitosť, koncerty s čarovnou atmosférou som si tam už kedysi vychutnala ako vo vnútorných priestoroch, tak v príjemnom prostredí záhrady. Moderátorom večera bol Martin Valihora. Všetkých poslucháčov privítal na mieste, kde jazz a blues majú svoju domovskú pôdu.
Prvými účinkujúcimi večera boli hráč na tenorovom a sopránovom saxofóne, skladateľ, producent a organizátor Milo Suchomel a jeho hostia. Jeho kapela mala hviezdne obsadenie: Richard Csino – basová gitara, Marek Rašman – bicie, Peter Raitl – perkusie, Ľuboš Šrámek – klavír a Ondrej Juraši – trúbka a krídlovka. Zneli kompozície z autorskej dielne Mila Suchomela ako At Home, Caribic či A Lonely Taxi Driver. Hudba bola temperamentná, farebná, s nákazlivými rytmami a oduševnenými sólami. Pri skladbe Šalefuky som si uvedomila, že hudobníci hrajú, akoby mali pred sebou v hudobnom klube svojich fanúšikov. V skladbe Montreal si s kapelou zahral na bicích Martin Valihora.
Milo Suchomel si zaspomínal na už zosnulého bubeníka a neúnavného propagátora jazzu Jozefa „Doda“ Šošoku. Ten vlastnil v Piešťanoch známu kaviareň Art Jazz Gallery na pešej zóne. Vystúpili v nej mnohí známi jazzmani, svetová jazzová špička. Dodo Šošoka tam však pozýval aj mladé slovenské talenty, vrátane Mila Suchomela a Ľuboša Šrámeka. Pomáhal im spoznávať jazz, ktorý je ťažký, ale krásny. Hudobný klub La Musica je nástupcom Art Jazz Gallery. O jeho histórii podrobnejšie porozprávala jazzová speváčka a organizátorka žijúca v Piešťanoch Dáša Libiaková.
Potom už Martin Valihora pozval na pódium hudobníkov, ktorí, ako povedal, majú jednu spoločnú črtu: dokážu svojou hrou, svojím interpretačným umením, vytvoriť priestor. Pri príležitosti koncertu v La Musice sa spojili dve hudobné formácie: Aftertee & Sitra Achra. Ich spoločnou vášňou je blues. Zahrala nasledujúca zostava: Erich „Boboš“ Procházka – ústne harmoniky, spev, Stanislav Počaji – elektroakustická gitara, Štefan „Pišta“ Lengyel – elektrická gitara, Igor „Ajdži“ Sabo – bicie, Peter Preložník – klávesy, Michal Šimko – basová gitara a Juraj Schweigert – ústne harmoniky, spev. Ich vystúpenie bolo v upútavke označené ako „spoločné jam session“ a skutočne sa, ako aj prvý koncert toho večera, nieslo vo veľmi pohodovej a priateľskej atmosfére.
Zaujímavá bola hra dvoch harmonikárov počas skladieb a ich lyrické i dravé sóla. Dve gitary sa skvele dopĺňali a zvuk klávesov obohatil hudbu o rozjímavé nálady. Ako prvá zaznela skladba Who´s Been Talking od Howlin´ Wolfa s pôsobivým spevom Boboša Procházku. Ďalšou bola rezká pesnička Flip, Flop and Fly z repertoáru Big Joe Turnera v takmer rock´n´rollovom rytme. Zaspieval ju Juraj Schweigert a skvelá rytmika mala možnosť predviesť sa naplno. Potom nastalo stíšenie s inštrumentálkou – starou kresťanskou piesňou Amazing Grace, ktorá veľmi dobre zapadla do predvianočnej atmosféry. Energiu opäť rozprúdila skladba I Got My Mojo Working, preslávená Muddym Watersom. Kapela hrala, Boboš spieval a ja som sa cítila, akoby som sedela priamo v La Musice na koncerte. Záver vystúpenia Aftertee & Sitry Achry patril pesničke Ej, padá, padá rosenka, opäť s Bobošovým spevom.
V rámci rozhovoru sa opýtal Martin Valihora Boboša, ako sa tvorí priestor v hudbe. Hviezdny harmonikár odvetil, že to ťažko môže slovami opísať, pretože slová majú veľmi úzky diapazón vyjadrenia. Zrejme platí myšlienka, ktorú kedysi vyslovil (pravdepodobne) slávny basgitarista Jaco Pastorius: „Jediná skutočná reč bohov je hudba.“ Hudobníci skonštatovali, že počas koronavírusovej pandémie sa venujú prevažne práci v štúdiu a Martin Valihora na to reagoval slovami, že posolstvo dnešnej doby je jednoznačné: potreba tvoriť je to najsilnejšie, čo prežije.
Tieto dva koncerty z Piešťan boli pre mňa veľmi pekným darčekom na Mikuláša. Utvrdili ma v tom, že si chcem pozrieť aj niektoré ďalšie online streamy koncertov v rámci projektu Priestor pre živú kultúru. Veď hudba nielen tvorí priestor, ale dokáže ho aj krásne zaplniť.
Ružena Šípková
15/12/2020
