Ani som sa nenazdala a už som vhupla rovnými nohami do februára. A to sme len nedávno oslavovali Nový rok. Snažím sa užívať si každú príjemnú chvíľku, lebo dni mi ubiehajú raketovou rýchlosťou a február 2018 je tu iba raz, na jeden mesiac, najkratší z celého roka.
Popolcová streda tento rok pripadla na sviatok sv. Valentína a hneď na druhý deň, 15. februára 2018, sa uskutočnil ďalší z cyklu Modrých štvrtkov pod taktovkou Trnavskej hudobnej spoločnosti, o. z. a trnavskej bluesovej kapely Second Band. Music a Café klub v City Aréne v Trnave ukončil svoju činnosť, a tak sa prvý tohtoročný Modrý štvrtok konal na novej, či vlastne staronovej adrese (v týchto priestoroch prebehol aj historicky prvý ročník festivalu Blues Moods): v Amfik Cafe v areáli trnavského mestského amfiteátra. Podujatie Modrý štvrtok (Blue Thursday) podporili: Libros, s. r. o., Halada – advokátska kancelária, Real Centrum, Webhouse, Rádio Bunker, Rádio Devín, Mestská televízia Trnava, média Trnavsko a Trnava Dnes, ako aj portály Domesta.sk, Trnavalive.sk, Trnavskyhlas.sk, Slovakblues.sk a Bluesmusic.sk.
Hosťom Modrého štvrtka bol tentoraz bratislavský gitarista, spevák a skladateľ Bronislav (Broňo) Dobrota, ktorý je napríklad členom rockovej kapely O. B. D. (Orchester Bronislava Dobrotu) a kapely Čenkovej deti, hrajúcej blues a rock´n´roll. Na trnavskom hudobnom festivale Blues Moods v jeseni 2017 sa predstavil ako člen kapely Blues Rules, ktorá vznikla pôvodne ako jeho sólový projekt. V nej spieva a hrá na akustickej gitare. Vystúpenie hudobnej formácie Blues Rules na festivale Blues Moods 2017 som mala možnosť sledovať naživo ako návštevníčka festivalu a bolo to teda parádne blues, zahrané majstrovsky a s radosťou. Preto som sa veľmi tešila na Modrý štvrtok.
Vo štvrtok 15. februára 2018 som teda cestovala z Bratislavy do Trnavy. Cesta bola príjemná a keď ma privítala večerná rozsvietená Trnava, mala som ešte čas zájsť si na čaj na trnavskej železničnej stanici. Potom som sa vybrala v ústrety premiére – svojej prvej návšteve v Amfik Cafe. Od kamarátky som však už vedela, kde sa táto kaviareň nachádza, a tak mi cesta k nej dlho netrvala. Amfik Cafe ma zaujala svojimi presvetlenými priestormi a interiérom ladeným do biela. Bol to rozdiel oproti tmavej Music a Café, no dúfala som, že aj tu bude dobrá atmosféra. Prišla som ako prvá poslucháčka a za odmenu som si dala výbornú kávu. Nie však bielu, ale čiernu ako noc za veľkými oknami. Hudobníci si už veselo pripravovali hudobné nástroje a ostatnú aparatúru. Zdalo sa mi, že na pódiu je káblov ako v nahrávacom štúdiu.
Postupne sa schádzalo obecenstvo, medzi ktorým bolo aj viacero hudobníkov. Nechýbal ani bluesový spevák a gitarista Teo Bindas z Banskej Bystrice, častý návštevník Modrých štvrtkov. Vyzerá to na dobrú jam session, vravela som si a bolo mi ľúto, že o desiatej sa budem musieť vybrať na vlak domov. Prišla i moja kamarátka, ktorá má rovnakú diagnózu ako ja – veľmi pozitívny vzťah k blues.
Prvý Modrý štvrtok v roku 2018 sa začal krátko po 20.00 hod. príhovorom Petra Stojku, predsedu Trnavskej hudobnej spoločnosti, o. z., ktorý je zároveň jedným zo zakladajúcich členov kapely Second Band. Ako povedal, po Novom roku opäť pokračujú v hudobných aktivitách klubového projektu Modrý štvrtok. V rámci tohto projektu sa uskutočňujú hudobné večery – Modré štvrtky počas roka vždy raz mesačne. Jesenno-zimná časť projektu prebieha v mesiacoch september – december a jarno-letná časť v mesiacoch február – máj. Počas roka sa tak uskutoční osem Modrých štvrtkov. Peter Stojka tiež poďakoval všetkým partnerom a podporovateľom uvedeným na veľkom modrom roll-upe, ako aj ostatným fanúšikom projektu.
Potom už v prvom sete – „otváraku“ zahral Second Band v tradičnej zostave: Juraj Parízek – spev, gitara; Peter Stojka – ústne harmoniky; Marek „Polo“ Polonec – basová gitara a Denis Čapkovič – bicie. Peter Stojka poznamenal, že budú hrať celé „kolečko“ zaľúbených pesničiek. Vôbec mi to neprekážalo, hoci sviatok sv. Valentína bol deň predtým. Láska a vzťahy sú celoročná téma hudobných textov. Ako to už pri koncertoch býva, zamestnanci stlmili svetlá v kaviarni. Repertoár Second Bandu v štýle East coast blues je mi už vďaka pravidelným návštevám Modrých štvrtkov dosť dobre známy, ale nenudí ma. Keď kapela spustila skladbu Same Old Blues a mala som chuť natriasať sa do rytmu, povedala som si: Same Old Second Band. Plnokrvné a výživné blues s peknými sólami harmoník i gitary, s energickým spevom a so spoľahlivou rytmikou, ktoré si vyslúžilo uznanlivý potlesk publika. V skladbe It´s All Over Now zahral harmonikár sólo medzi obecenstvom tak šikovne, že som ho nestihla ani odfotiť. Mala som si dať ešte jednu kávu, aby som mala rýchlejšie reakcie. Po šiestej skladbe s názvom New Orleans prišla prestávka, v rámci ktorej Peter Stojka oznámil, že po druhom kole sa, ako je už počas Modrých štvrtkov zvykom, uskutoční súťaž o ústnu harmoniku značky Hohner. Tušila som, že to už budem, žiaľ, na ceste domov.
Prestávka mi vďaka rozhovoru s kamarátkou rýchlo ubehla a čoskoro na pódium znova prišiel Second Band aj s hosťom Broňom Dobrotom, „vyzbrojeným“ elektrickou gitarou. Peter Stojka ho predstavil a zdôraznil, že v projekte Modrý štvrtok ide okrem hrania pre obecenstvo aj o výmenu skúseností a tónov medzi hudobníkmi pri hraní pesničiek hosťa. Hranie bolo tak trochu dobrodružstvo: na Modrý štvrtok sa Second Band pripravoval osve a hosť osve. Ale nebolo namieste obávať sa. Hudba, ktorá o chvíľu začala v kaviarni znieť, bola správne modrá, hudobníci bluesovali ostošesť. Hosť sa slovami prezentoval až príliš skromne, ale tóny, ktoré hral, boli sebaisté. Aj jeho hlas mi znel príjemne, ako stvorený pre tento hudobný žáner. Broňo Dobrota sa pri hraní pohyboval v rytme hudby a bolo vidieť, že je vo svojom živle. A nielen on – spoločné hranie si užívali i členovia Second Bandu a publikum spokojne tlieskalo – čo viac si možno priať? V skladbe Hold On I´m Coming známej v podaní B. B. Kinga a Erica Claptona som načúvala gitarám – každá si „hovorila“ svoje, a pritom boli v súlade. Bodaj by to tak vždy fungovalo i medzi ľuďmi! Peter Stojka pesničku samozrejme ochutil zvukom harmoniky. V tomto sete som mala možnosť počuť naživo aj dve skladby kapely Blues Rules, ktoré sa objavili na CD Bluesová spoločnosť No. 13 – Going Down Slow od St. Louis Jimmyho Odena a Thunderbird od ZZ Top. O skladbe Chevrolet od Robbena Forda Broňo Dobrota povedal, že je to zaťažkávacia skúška repertoáru. Hudobníci ju však zvládli s prehľadom, zaujalo ma hlavne pôsobivé harmonikové sólo. Keď dohrali, ozýval sa potlesk a pochvalné pískanie z obecenstva a ktorýsi hudobník na pódiu s úľavou vyhlásil: „Výborne som to zahral.“ I v ďalších skladbách zvesela sólovali obaja gitaristi i harmonikár a rytmika neúnavne fungovala ako srdce kapely. Ak sa aj občas objavilo menšie zaváhanie, nefalšovaná radosť z hrania to vyvážila. V pomalej skladbe People Get Ready z repertoáru Second Bandu pekne vynikol spev Broňa Dobrotu i jeho hra na gitare, a to isté platilo i pre správne vygradovanú temperamentnú Sharp Dressed Man od kapely ZZ Top. Second Band s hosťom mali tónov na rozdávanie pre každého, kto v ten večer zavítal do Amfik Cafe. Atmosféra bola fajn. Veľmi rada by som bola ostala i na tretie kolo – jam session, no čas mi to nedovolil. Keď sme s kamarátkou opúšťali Amfik Cafe, na rozlúčku nám znela skladba Sweet Home Chicago. Pre mňa by sa hodila Sweet Home Sereď. Alebo Myjava? Už ani neviem.
Ešte počas prestávky Modrého štvrtka som poprosila Broňa Dobrotu o rozhovor, ktorý sme neskôr zrealizovali prostredníctvom e-mailu:
1. Ako sa vám hralo na podujatí Modrý štvrtok v Trnave?
Je pravda, že pred koncertom som bol nervóznejší ako obvykle. Patrím skôr k hráčom, ktorí hrajú to, čo majú nacvičené a obdivujem tých, ktorí dokážu jammovať bez prípravy. Ale kapela (ešte raz ďakujem za pozvanie), vnímavé publikum a príjemné prostredie v Amfik Cafe moje obavy rýchlo rozptýlili a nakoniec sme si schuti zahrali.
2. Aké boli vaše hudobné začiatky?
Môj prvý nástroj bol klavír, na ktorom už dnes bohužiaľ nezahrám nič. Ku gitare som sa dostal niekedy počas strednej školy a láska k nej mi ostala dodnes.
Neskôr prišli prvé kapely a nakoniec som stál pri zrode O. B. D., s ktorými koncertujem s väčšími či menšími prestávkami dodnes. No a v poslednom čase (cca 3 roky) sa venujem aj spevu, a na rozdiel od hodín klavíra v detstve, sa na tie súčasné hodiny spevu u Karin Lukáčovej vyslovene teším.
3. Čím je pre vás blues a prečo ste sa rozhodli venovať sa aj tomuto hudobnému žánru?
Nie je to z mojej hlavy, ale stotožňujem sa s citátom: „Blues je pravda. A pravda ťa nikdy nezvedie z cesty.“ Takže aj keď hrám občas inú hudbu, dúfam, že štipku blues sa mi tam podarí prepašovať.
4. Ktorí hudobníci sú vašimi vzormi?
Dovolil by som si otázku preformulovať v zmysle, že nehľadám vzory, skôr sa snažím u mojich obľúbených interpretov nájsť to, čo ich robí výnimočnými. A tých je naozaj mnoho, tak len pár mien: Keb´ Mo´, Eric Bibb, John Mayer, Foy Vance, Mike Zito, Jonny Lang …
5. Aká by podľa vás mala byť dobrá bluesová skladba?
Neviem to presne špecifikovať, môže to byť gitarový riff, rytmus, spôsob spevu, ktorý dokáže skladbu urobiť výnimočnou. Možno je to tak, ako hovorí Keith Richards, že pesnička by mala vždy vychádzať zo srdca.
6. Je pre vás text skladby rovnako dôležitý ako hudba?
Priznávam, že v tomto je pre mňa dôležitejšia hudba, hlavne čo sa týka anglického textu. V prípade slovenskej hudby je to tak 50 na 50.
7. Na festivale Blues Moods 2017 v Trnave i na CD Bluesová spoločnosť No. 13 sa vaša hudobná formácia Blues Rules prezentovala prevzatými skladbami vo vlastných aranžmánoch. Môžeme sa tešiť aj na autorskú tvorbu tejto kapely?
Blues Rules je kapela pohybujúca sa na klubovej scéne a od svojho vzniku je orientovaná na prevzatý repertoár, takže skôr nie. Ale možno niekedy v budúcnosti …
8. Čo nové chystá kapela Blues Rules pre svojich poslucháčov?
Snažíme sa pravidelne obmieňať repertoár, skúsime rozšíriť pole pôsobnosti aj mimo Bratislavu a tešíme sa na vás najbližšie 5. apríla v Bukowski bare.
Ďakujem vám za rozhovor a prajem vám mnoho radosti z hudby!
Ružena Šípková
Február 2018
