Dá sa povedať, že projekt Modrých štvrtkov (Blue Thursdays) Trnavskej hudobnej spoločnosti, o. z. sa stal dôležitou súčasťou môjho hudobného života. Od februára do mája a od septembra do decembra sa raz mesačne koná v Trnave hudobný večer trnavskej bluesovej kapely Second Band a jej hosťa. Podujatie Modrý štvrtok podporujú: Libros, Halada – advokátska kancelária, Real Centrum, Webhouse, Rádio Bunker, Rádio Devín, Mestská televízia Trnava, média Trnavsko a Trnava Dnes, ako aj portály Domesta.sk, Trnavalive.sk, Trnavskyhlas.sk, Slovakblues.sk a Bluesmusic.sk.
Zopár Modrých štvrtkov som absolvovala v Music a Café v City Aréne a keď táto kaviareň ukončila svoju činnosť, Modré štvrtky sa presťahovali do Amfik Café v areáli mestského amfiteátra. A tak som sa naučila, kde je v Trnave amfiteáter a už to nezabudnem do konca svojho života (aspoň pevne dúfam). Aj vo štvrtok 10. mája 2018 moje kroky viedli práve tam.
Tentoraz si Second Band ako hosťa pozval country speváka, gitaristu a skladateľa Willieho Jonesa, ktorý je síce Američan, ale v Európe je ako doma. Viackrát vystupoval na medzinárodnom hudobnom festivale Dobrofest v Trnave a jeho vystúpenie s The Willie Jones Bandom som zažila na trnavskom jarmoku v septembri 2016. V marci 2018 účinkovali na Malom Dobrofeste – Koncerte pre Johna Dopyeru v trnavskom kultúrnom centre Malý Berlín. Vynikajúca atmosféra tohto vystúpenia ma vtedy akoby preniesla do starých zlatých časov Dobrofestu. Je teda nad slnko jasnejšie, že na májovom Modrom štvrtku som nemohla chýbať. V ten večer som sa priviezla vlakom do Trnavy pohodlne a bez meškania. Keď za bluesovou a country hudbou, tak vlakom, štýlovo. Bolo zamračené a trochu sa schladilo, čo však po predchádzajúcich horúčavách bolo celkom príjemné.
V Amfik Café som sa stretla s kamarátkou i s ďalšími známymi. Komu sa nelení, tomu sa zelení – na ruky sme dostali zelené papierové náramky. Začiatok Modrého štvrtka sa z technických príčin trochu posunul, no napokon sme sa o 20.30 hod. dočkali a zaznela hudba v štýle East coast blues. Večer otvorila domáca kapela Second Band so svojím tradičným repertoárom i zostavou: Juraj Parízek – spev, gitara; Peter Stojka – ústne harmoniky; Marek „Polo“ Polonec – basová gitara a Denis Čapkovič – bicie. Hudba a spev boli také rezké a hlasné, že sme si napokon s kamarátkou presadli trochu ďalej od reproduktorov. Hudobníci si ako vždy schuti zahrali a navnadili nás na kolo s hosťom. Blues v podaní Second Bandu si vyslúžilo poriadny potlesk.
Ako povedal neoficiálny „impresario“ kapely Second Band Peter Stojka po krátkej prestávke, nedávno, 8. mája, sme si pripomenuli ukončenie druhej svetovej vojny v Európe. Na pódiu sa objavil v špeciálnej vysokej čapici. To preto, aby si zaspomínal, ako nás v roku 1945 oslobodili vojská Červenej armády. Dodal však, že je rád, že na májovom Modrom štvrtku môže privítať vzácneho hosťa z Ameriky – Willieho Jonesa. Willie Jones je na pódiu neprehliadnuteľný nielen vďaka svojej mohutnej postave. Jeho poznávacím znamením je aj príjemný a zvučný hlas a hra na akustickej gitare. Takto sa predstavil aj na Modrom štvrtku spolu so Second Bandom. Prvou pesničkou, ktorú nám ponúkli, bola Mustang Sally. Jedná sa o rhythm & bluesovú skladbu. V 60. rokoch ju napísal a po prvýkrát nahral Mack Rice. Neskôr ju nahral napríklad Buddy Guy. Na Modrom štvrtku v tejto skladbe Peter Stojka a Juraj Parízek dokázali, že to s peknými sólami myslia vážne a dodržiavali to počas celého kola. Dôležitá bola samozrejme aj rytmika v pozadí, na ktorú sa mohli plne spoľahnúť. Všetci hudobníci na pódiu krásne pracovali s dynamikou. Skladba mala švih, no na chvíľu všetky nástroje hrali potichu a do toho znel jemný spev Willieho Jonesa. Paráda. Nasledovala skladba Green River. Autorom pesničky T For Texas je Jimmie Rodgers, ktorý bol významnou osobnosťou v oblasti country i bluesovej hudby. Skladba obsahovala rýchlu pasáž, keď všetci hudobníci hrali naplno, až mal človek chuť tancovať, a po nej zaznel veľký potlesk, hoci sa skladba ešte neskončila. Potešili nás aj dve rock´n´rollové pesničky. Prvou bola Blue Suede Shoes, ktorú napísal Carl Perkins.
Bolo zaujímavé sledovať interakcie hudobníkov na pódiu, očividne bolo pre nich spoločné hranie zábavné a inšpirujúce. Juraj Parízek spieval sprievodný vokál a veľmi sa mi páčila jeho hra na gitare. To platilo aj pre ďalší rock´n´roll Let It Roll od Chucka Berryho. Vystúpenie malo skrátka grády. Willie Jones nedávno absolvoval operáciu kolena, ale na pódiu si na chvíľku aj zatancoval, ba v jednom momente vzal do rúk svoju francúzsku barlu a tváril sa, že na nej hrá ako na gitare. Bol skrátka taký, akého si ho pamätám z minulosti – veselý a usmievavý. Mala som pocit, že si vychutnával každú notu pesničiek, ktoré zneli v ten večer. A keď pripil pivom všetkým na zdravie, publikum odušu tlieskalo. Neočakávala by som, že na Modrom štvrtku hudobníci zahrajú skladbu, ktorú pôvodne preslávila Tina Turner. A zahrali: Steamy Windows. Nechýbala však ani asi najslávnejšia bluesová balada všetkých čias – Stormy Monday – s clivým sólom ústnej harmoniky. Zase som sa presvedčila, že Willie Jones dostal speváckeho talentu naozaj požehnane. Po temperamentnej Sharp Dressed Man z repertoáru kapely ZZ Top prišla rovnako energická pesnička Sweet Home Alabama od legendy južanského rocku, kapely Lynyrd Skynyrd. Publikum Modrého štvrtka túto skladbu prijalo s nadšením. Všimla som si hlavne dve panie vpredu pred pódiom: jedna tancovala a druhá tlieskala do rytmu. Keď hudobníci dohrali, v Amfik Café sa ozýval mohutný potlesk a pochvalné pískanie. Nasledujúcu pesničku Take Me Home, Country Roads (Veď mě dál, cesto má) zaspieval Willie Jones sčasti v češtine. Bolo to príjemné osvieženie, v živote som určite počula spievať viac Čechov po anglicky ako Američanov po česky. Second Band a Willie Jones sa s druhým kolom Modrého štvrtka rozlúčili explozívnou skladbou Hey Joe, známou predovšetkým v podaní Jimiho Hendrixa.
Avizovanú jam session sme s kamarátkou už nestihli. Cez prestávku viacerí poslucháči odišli a aj my sme sa museli pobrať. Ja som mala pred sebou cestovanie domov a kamarátku čakalo skoré ranné vstávanie. Modrý štvrtok sa nám obom páčil, aj keď sa obloha mračila. Našťastie nezapršalo, nezmokli sme a Modrý štvrtok nebolo treba premenovať na Mokrý štvrtok. Našou živou vodou bola v ten večer modrá hudba a neboli sme samy. Až keď som písala tento článok, lialo ako z krhly. Všetko má svoj čas.
Ružena Šípková
Máj 2018
