Z USA prišla ďalšia smutná správa. V utorok 15. novembra, len štyri dni po svojich 89. narodeninách, umrel americký spevák, klavírista a skladateľ Mose Allison. Biografické heslo na wikipedii i rozličné hudobné encyklopédie ho označujú za jazzového a bluesového klavíristu, no jeho neortodoxný hybridný štýl ťažko kategorizovať, lebo Allisonovi sa podarilo vytvoriť jedinečnú kombináciu jazzu s delta bluesom a unikátnymi textami.
Bluesoví fanúšikovia si ho budú určite pamätať najmä ako autora známej skladby o najväčšom väzení v štáte Misssissippi – Parchman Farm. Keď som niekedy v polovici 60. rokov objavil jeho meno ako autora tejto skladby na legendárnej platni Johna Mayalla – The Bluesbreakers with Eric Clapton, myslel som si, že je to čierny bluesman. No Mose Allison bol beloch, ktorý sa narodil na farme v Mississippi. Ako klavírista už od ranej mladosti holdoval jazzu a bluesu. V druhej polovici 50. rokov dokonca hrával a nahrával s takými jazzovými celebritami ako bol Stan Getz, Zoot Sims, Gerry Mulligan či Phil Woods. No nikdy, ani po presťahovaní sa do New Yorku, nestratil kontakt so svojimi hudobnými koreňmi a na jeho platniach sa vedľa jazzových skladieb objavovali aj bluesové.
https://youtu.be/RCpbWLjlrdU
Najprv bol známy ako klavírista, ktorý občas aj spieva, ale postupne sa čoraz viac presadzoval ako spevák, ktorý sa sprevádza na klavíri. Dôležitú úlohu zohrali pritom jeho vlastné skladby, ktoré mu priniesli v šiestej dekáde aj komerčný úspech a v priebehu rokov ich s obľubou hrávali okrem už spomínaného Johna Mayalla takí rozdielni interpreti ako The Who, Cactus, Blue Cheer, Elvis Costello, Van Morrison, Clash, Johnny Winter, Diana Krall, Pixies, Bonnie Raitt, Foo Fighters, Joe Bonamassa a mnohí ďalší. Okrem toho, špecifickým vokálnym prejavom Mose Allisona sa inšpiroval celý rad spevákov. Platí to najmä o jeho veľkom ctiteľovi, britskom organistovi a spevákovi Georgie Fameovi, ktorý doslova okopíroval jeho frázovanie. Ja by som k nemu pridal aj nebohého frontmana kapely Ten Years After, gitaristu a speváka Alvina Leeho. Keď si vypočujete prvé albumy tejto britskej superskupiny, určite mi dáte za pravdu, že aj Alvin Lee mal napočúvané platne Mose Allisona, od ktorého prebral štýl spevu.
Od prvej dlhohrajúcej platne Back Country Suite, ktorá Allisonovi vyšla roku 1957 a obsahovala ďalšiu jeho známu skladbu Young Man Blues, v priebehu nasledujúcich rokov pribudlo mu do diskografie viac ako 30 štúdiových a koncertných albumov a celý rad kompilácií. Na koncertoch vystupoval len so sprievodom bicích a basy a takisto aj väčšinu platní nahral so svojim triom, ktoré v štúdiu občas doplnili hosťujúci hráči na dychové nástroje. Mimochodom, na Allisonovom albume Western Man z roku 1971 môžeme počuť slávneho bubeníka Billy Cobhama a nemenej slávneho basistu Chucka Raineyho.
Za zatiaľ posledný album sa považuje Mose Allison American Legend, Live in California, koncertný „živák“, ktorý vyšiel v minulom roku, ale to bol záznam z roku 2006. Takže finálnu štúdiovú bodku za svojou viac ako pol storočia trvajúcou nahrávacou kariérou spravil Mose Allison roku 2010 s albumom The Way of the World.
O dva roky neskôr sa mu ako jednému z mála žijúcich bluesmenov dostalo veľkého ocenenia, keď sa v jeho rodnom meste Tippo objavila tabuľa s jeho menom, biografickými údajmi a fotografiami, ktorá sa stala súčasťou špeciálneho projektu s názvom Mississippi Blues Trail. Tento Bluesový chodník v štáte Mississippi, oficiálnej kolíske bluesu, je vytvorený pre fanúšikov, vedie po stopách bluesových velikánov a špeciálnymi tabuľami pripomína ich rodiská či hroby a významné miesta v bluesovej histórii.
Bonzo Radványi
November 2016
