V sobotu 25. septembra 2021 som zase dokvitla do Piešťan. V rámci podujatia Victoria Regia tam totiž v Hudobnom pavilóne v mestskom parku vystúpili kapely Neznámi a Staré dobré časy band.
Piešťany ma privítali pekným slnečným počasím. Okrem viacdňovej medzinárodnej súťaže v aranžovaní kvetov Victoria Regia sa v parku v ten deň konala aj najväčšia slovenská výstava fotografií pod holým nebom s názvom Park Foto Piešťany. Park bol plný divákov rozličného veku, nechýbali ani rodičia s deťmi. Do Hudobného pavilónu, zaplneného obecenstvom, som prišla práve včas: kapela Neznámi, pochádzajúca z obce Šterusy, totiž začala hrať už o 15.30 hod., teda o 15 minút skôr než bolo pôvodne uvedené v programe na internete.
Ako som už z jej koncertov zvyknutá, znela moderná country, ba až country rock s ráznou rytmikou. Zostava kapely bola nasledovná: Jaroslav Šimo – spev, akustická gitara, Jaroslav Rakay – spev, basová gitara, Milan Benkovič – spev, dobro, Vladimír Pilek – bicie, Pavol Mazúr – elektrická gitara a Peter Mečiar – pedal steel guitar. Posledného menovaného som na tomto piešťanskom koncerte videla hrať s Neznámymi naživo po prvýkrát.
Ako na začiatku vystúpenia povedal frontman kapely Jaroslav Šimo, kto z publika dovtedy nepoznal Neznámych, mal šancu sa s nimi, teda s ich hudbou, zoznámiť. V Piešťanoch, kde vraj naposledy hrali v roku 2014, sa predstavili s pestrou kyticou vlastných i prevzatých skladieb, ktoré evidentne boli pre mnohých ľudí v Hudobnom pavilóne ideálne na oddych, rozptýlenie a dodanie chuti do života. Myslím si, že hudba, texty aj spev obsahovali cit a drajv v správnom pomere. Vo väčšine pesničiek sa sólového spevu zhostil Jaroslav Šimo, ale zaspievali si i Milan Benkovič a Jaroslav Rakay. Všetci traja sa predviedli i ako zdatní speváci sprievodných vokálov.
Vlastné skladby boli dielom predovšetkým Jaroslava Rakaya, ktorý skladá hudbu a píše texty v slovenčine. Na koncerte zaznelo viacero pesničiek zo zatiaľ najnovšieho cédečka Neznámych s názvom Čas uvidí, vydaného v roku 2015, ako napríklad Poraď, čo s tým, Čas uvidí, Stýkrát či Je tu nádej, ku ktorej Jaroslav Šimo dodal, že nádej je dôležitá zvlášť v takej ťažkej dobe, aká panuje teraz. Kapela zahrala i tri pesničky, ktoré koncom minulého roka vydala ako single aj s videoklipmi: Na, na…, Čo nás spája a Sedem nocí, sedem dní. Podľa slov Jaroslava Šima predznamenávajú nahrávanie nového cédečka, ešte však nie je jasné, kedy vyjde. Tiež zaznela pesnička Budem tu stáť. Neznámi ju plánujú nahrať ako duet.
V podaní Neznámych sme si vypočuli aj skladbu – hymnu country hudby na celom svete: Take Me Home Country Roads / Veď mě dál, cesto má. Ďalšiu americkú klasiku Mama Tried venoval Jaroslav Šimo svojej dcére, sediacej medzi poslucháčmi (túto pesničku má vraj veľmi rada). Slávnu pesničku z repertoáru Michala Tučného Báječná ženská má vraj veľmi rád bubeník Vladimír Pilek. Neznámi zahrali aj tú a bola skvelá aj so spevom Jaroslava Šima, ktorý má celkom inú farbu hlasu ako mal Michal Tučný. Obecenstvu sa koncert očividne páčil. Ľahko sa nechalo strhnúť k potlesku do rytmu. So spevom to bolo horšie, ľudia sa zapájali len nesmelo, hoci ich frontman kapely povzbudzoval. Počas koncertu som pozorovala skupinku detí na jednej strane pri pódiu. Veselo sa jašili.
Pri záverečnom predstavovaní hudobníkov Jaroslav Šimo obecenstvu v krátkosti porozprával aj o hudobnom nástroji dobro a o jeho vynálezcovi Johnovi Dopyerovi, ktorý pochádzal zo Slovenska. Frontman Neznámych zdôraznil, že Milan Benkovič robil osvetu o tomto hudobnom nástroji aj vo viacerých televíznych reláciách. O Petrovi Mečiarovi zase Jaroslav Šimo prezradil, že bol hráčom na banjo v legendárnej českej bluegrassovej a country kapele Poutníci, no počas pandémie z nej odišiel a vrátil sa na Slovensko. Ja som si spomenula, že na hudobnom festivale Malý Dobrofest 2019 v Trnave bol ešte súčasťou zostavy Poutníkov a hral nielen na banje ale aj na dobre. Na piešťanskom koncerte však predviedol, že aj hru na pedal steel guitar ovláda na jednotku. Koncert Neznámych trval hodinu a skončil sa veľkým potleskom.
Po Neznámych prišiel na pódium (pre svoje architektonické riešenie zvané aj Mušľa alebo Hríb) piešťanský Staré dobré časy band, hrajúci swingové evergreeny. Zahral v zostave: Ján Tatara – bicie, spev, Jendo Moravec – klavír, spev, Martin Valko – basová gitara a Vladimír Húska – tenorový saxofón, klarinet, spev. Na začiatku zopár pesničiek s touto kapelou zaspievala speváčka Dáša Libiaková. Boli to pesničky ako Sentimental Journey či Summertime a napokon prišiel rad aj na Honky Tonky Blues autorov Jiřího Suchého a Jiřího Šlitra.
Ako poznamenal Ján Tatara, štyria členovia kapely Staré dobré časy band majú dohromady 285 rokov, ale stále ich baví hrať. A hrali naozaj pekne, ľuďom pre radosť. Už bez speváčky publiku ponúkli ďalšie pesničky, napríklad Blueberry Hill, Since I Met You Baby či Always On My Mind. Zazneli i dve inštrumentálne skladby z repertoáru anglického klarinetistu, predstaviteľa tradičného jazzu, Mr. Ackera Bilka: Stranger On The Shore a Creole Jazz. Hudobníci ma prekvapili informáciou, že v roku 1965 koncertoval Mr. Acker Bilk v Piešťanoch a že tieto dve skladby odzneli v jeho podaní už vtedy v tomto parku. To bola pre mňa naozaj novinka. Hudba bola príjemná, publikum tlieskalo, no o 17.45 hod. som musela „zdvihnúť kotvy“ a pobrať sa na stanicu, hoci koncert ešte pokračoval. Na cestu mi znel radostný Creole Jazz.
V Piešťanoch okrem kvetov kvitne i hudba rôznych žánrov. Dobre mi padlo zase sa tam vrátiť, započúvať sa a užívať si peknú slnečnú jesennú sobotu. Chcem si našetriť radosť do zásoby. Zíde sa za dlhých zimných večerov.
Ružena Šípková
02/10/2021
