Ťažko povedať, v ktorom momente odštartoval tento príbeh. Povedal by som, že spoločného menovateľa treba hľadať v „starovekej epoche“ nami písaných kapitol, ktorými sme v pomyselnej knihe histórie, aspoň z môjho pohľadu, začali listovať v bratislavskom podniku Rustique. Najskôr spomeniem Juraja Schweigerta, bluesového speváka a hráča na ústnu harmoniku, ktorý mi jedného dňa napísal: „Čau Andi. Ak máš tento týždeň v stredu čas, príď si zahrať a zaspievať do Rustique, organizujem tam Blues Jam Session.“ Vzal som teda sestru, rodičov a kamarátku Luciu a šiel písať bluesové príbehy. Vtedy som samozrejme ešte netušil, že ich bude niekoľko desiatok, ktoré potrvajú až do dnešných dní. Bral som to viac-menej ako jednorazovú záležitosť – človek príde, zahrá a ide (sa) ďalej.
Ako som sa však zmýlil! Našťastie. Kto by si pomyslel, že v Rustique, tejto útulnej kaviarničke v centre hlavného mesta, začneme písať ďalšie kapitoly bluesu a rock’n’rollu na Slovensku, ktoré načali naši predchodcovia a rockoví kolegovia ako Juraj „Dura“ Turtev, Fedor Frešo alebo v neposlednom rade Vasko Velčický? Že na tom stiesnenom priestore bude bluesová a rock’n’rollová šelma pustená z reťaze? Nech však bol Rustique akokoľvek útulným podnikom, zakaždým v ňom vládla fantastická a nebojím sa napísať že v istom zmysle rodinná atmosféra. Vďaka dobrej víle Simone Sičákovej, majiteľke podniku, ktorá nám toto muzicírovanie umožnila! A v jednom Rustique pre mňa osobne mal – a dodnes má – neodškriepiteľné prvenstvo: bolo to jediné miesto v mojej hudobnej kariére, kde som hral na klavíri vo výkladnej skrini!
Tak či onak, Juraj Schweigert zoskupil okolo seba partiu mladých (i starších) ľudí, ktorí žijú pre blues a rock’n’roll a v tomto bode dosiahol, že sa ich hudobné cesty preťali. V Rustique som stretol veľa vynikajúcich hudobníkov. S niektorými z nich sme si neskôr povedali, že skúsime založiť vlastnú zostavu, ktorá by „fičala“ na bluesovom a rock’n’rollovom základe. Okrem Juraja Schweigerta to boli aj jeho menovci Juraj Kalász, Juraj David Raši a Lukáš Hrončiak. Schweigert sa na poli bluesu pohybuje už niekoľko rokov a vedie vlastnú zostavu The Groove Time. Raši, jeden z najlepších hráčov na bicie akého poznám, je univerzálnym muzikantom a jeho domovskou skupinou je Valér Miko Trio. Hrončiak, ktorému nehovorím inak než „Luky“, je pôvodom zo Zvolena. Každopádne výborný gitarista, ktorý hrával o. i. s dnes už žiaľ zosnulým Borisom Čiamporom (respektíve v skupine B. & the Money Makers). Kalász je slovenskou jazzovou veličinou, ostrieľaný hudobník, ktorý za svojej bohatej kariéry odohral stovky koncertov s paletou známych, uznávaných, svetových muzikantov. Bolo ich toľko, že ich ťažko spočítať, takže snáď mi to nebude mať niektorý z nich za zlé, ak uvediem symbolicky jedno meno za všetky – Gabo Jonáš.
Moja kariéra klaviristu a speváka sa začala písať v roku 1985 a prvopočiatky som – už ako sedemnásťročný – spojil so slovenským nestorom rock’n’rollu Vaskom Velčickým, ktorý ma uviedol na pódiá a neskôr zoznámil so značnou plejádou ďalších muzikantov – rockerov. Spomeniem napríklad dnes už žiaľ zosnulého Stana Herka, s ktorým sme účinkovali o. i. v televízii (10. januára 2005 v relácii „Raňajojky“ na TV JOJ), alebo známeho autora kníh Juraja Šeba, ktorý ma zase zoznámil s bluesmanom a jednou z ikon slovenskej bítovej scény Petrom „Bonzom“ Radványim. A ten mi zase otvoril dvere do ďalších hudobných svetov. Tak či onak, pätica mien Schweigert – Haverda – Raši – Hrončiak – Kalász založila skupinu Jay Mood (premiéru si odbila 09.06.2015), i keď hlavným strojcom tejto zostavy bol naposledy menovaný. Juraj Kalász má totiž v rámci jazzových aktivít obrovské množstvo organizačných povinností (a tým pádom aj skúseností), a tak niet divu, že práve on stál za zrodom „Sojkovej nálady“. Z nej sa neskôr vyprofilovala aj základná zostava Andi Ray Haverda Bandu (Haverda – Kalász – Raši), ktorú neskôr doplnil rodák z Petrohradu Kirill Panshine.
Ale späť k nášmu príbehu. Rustique bol prvým miestom, kde som mal možnosť kontaktovať sa nielen s Jurajom „Dura“ Turtevom (ten tiež nechýbal v Rustique na premiére, konanej 29. októbra 2014), ale aj s Fedorom Frešom. Jeden večer si obaja títo páni vypočuli moju verziu slávnej skladby Raya Charlesa What’d I Say a po jej skončení za mnou Fedor Frešo prišiel s tým, že aby som si nacvičil Breathless, Break Up a High School Confidential, slávne skladby v podaní od amerického rock’n’rollového a country klaviristu i speváka Jerry Lee Lewisa (Fedor Frešo bol tiež jeho veľkým fanúšikom), že dáme spoločný koncert. Vtedy mi Fedor okrem iného povedal: „Som rád, že som konečne po rokoch našiel niekoho, kto hrá rock’n’roll tak autenticky ako ty! A ešte k tomu na klavíri!“ Bol som touto jeho poznámkou veľmi poctený.
Po čase sme sa stretli v Unity Street Bare na Štúrovej ulici v Bratislave (písal sa 12. október 2016), kam sa pravidelné Blues Jam Sessions pod vedením Juraja Schweigerta po krachu Rustique na jeseň 2016 presunuli. Ale ani tam sme si ešte nezahrali spolu. V tom roku som súčasne spolupracoval s „Dura“ Turtevom a Milanom Konfráterom, ktorí ma pozvali na festival Blues na mlyne 2016 v Pezinku, kde sme – spolu s Jankou „Džanou“ Fujakovou a ďalšími – odohrali pekný koncert (Milan viedol túto zostavu ako „Rock’n’Roll Revolution 2016“). Spomínam to preto, že práve tu som spolupracoval s ďalšou „vetvou“ muzikantov, ktorá sa následne spojila so zostavou Andi Ray Haverda Band (Haverda – Kalász – Raši – Panshine) a z ktorej následne vzišiel band vedený Fedorom Frešom.
Definitívna dohoda o spolupráci s Fedorom Frešom padla začiatkom februára 2017 v bratislavskom Aligator Crystal Rock Pube na Mariánskej ulici 14 (v ten večer tam koncertoval Juraj „Dura“ Turtev a jeho skupina Bluesweiser). S tým, že 6. januára 2018 odštartuje (rock’n’rollová) jam session. Pôvodne išlo o jediný koncert pri príležitosti Fedorových 71. narodenín. Nikto z nás vtedy nečakal, že koncert vyvolá tak značný záujem verejnosti a bude mať ohlas, ktorý si vynúti pokračovanie. A nie jedno. Tretieho januára 2018 sme mali prvú – a bohužiaľ aj poslednú – skúšku u Fedora doma v Rusovciach. Dali sme dokopy ansámbel muzikantov, ktorý bol zhodou okolností k dispozícii – Fedor bol na kvalitu muzikantov veľmi prísny – a nacvičili sme pesničky.
Fedor to chcel po priaznivej odozve publika organizovať štyrikrát do roka, posledné jam sessions sa malo uskutočniť 13. októbra 2018. Žiaľ, už sa tak nestalo. Som však rád, že sme mali možnosť oživiť rock’n’roll v jeho pravej, surovej podobe, ktorej Fedor Frešo bol nielen veľkým fanúšikom, ale aj jeden z mála tých, kto ho na Slovensku už v šesťdesiatych rokoch hrával. V prenesenom význame slova skončil vo svojej hudobnej (a životnej) púti tam, kde kedysi začínal. Som nesmierne poctený, že som mal možnosť byť pri tom. Stáť s Fedorom Frešom na pódiu a deliť sa s publikom o emócie a energiu, ktoré človeku rock’n’roll poskytuje.
Po Fedorovom odchode sme sa na jeho poslednej rozlúčke v legendárnom bratislavskom V-klube zhodli na tom, že Fedor by určite chcel, aby jeho projekt pokračoval. A že v rámci toho musíme aspoň symbolicky usporiadať na jeho počesť koncert. Veľkú zásluhu má na tom „Dura“ Turtev, ktorý urobil v rámci daných možností všetko pre to, aby sa podujatie uskutočnilo a vydarilo. Tu spomeniem aj tých, ktorí sa podieľali na Fedorových troch koncertoch – 06.01.2018 (narodeninový), 10.02.2018 (predjarný), 09.06.2018 (letný): Juraj „Dura“ Turtev (gitara, spev), Andi Ray Haverda (klavír, spev), Paľo „Hrnec“ Hrnčirík (gitara, spev), Milan „Konfo“ Konfráter (gitara, spev), Štefan Lengyel (gitara), Kirill Panshine (gitara, spev), Erich „Boboš“ Procházka (ústna harmonika, spev), Juraj David Raši (bicie), Cyril Zeleňák (bicie); ako hostia Peter Lipa (spev), Juraj Schweigert (ústna harmonika, spev) a Vladislav „Slnko“ Šarišský (ústna harmonika). A v sobotu, 23. februára 2019, sa „koncert venovaný pamiatke Fedora Freša“ pod názvom „Odkaz rock’n’rollu“ stal skutočnosťou. O tom, ako prebiehal, však už píšeme na inom mieste.
Text: Andi Ray Haverda
Foto: Ellen Haverdová, Patrícia Macová (Pati Photography)
03/2019
