Pokiaľ sme s Ľubošom v uplynulých mesiacoch okrem hrania na domácich pódiách účinkovali najmä na festivaloch a v kluboch západným a južným smerom (Čechy, Francúzsko, Belgicko, Nemecko, Rakúsko, Chorvátsko a Srbsko), začiatkom leta naše cesty smerovali na východ.
Posledný júnový víkend sme hrali na východnom Slovensku, v Bizarre Clube v Prešove, vo veľmi peknom podniku s veľkou terasou, ktorý bol na prvom poschodí, čo znamenalo vláčenie aparatúry po schodoch. Ale to bol našťastie jediný mínus večera, Inak všetko bolo na jedničku – šéf, ktorý má rád bluesovú a bluesrockovú muziku, dobrá obsluha a výborné, tlieskajúce obecenstvo, medzi ktorým nechýbali ani naši kamaráti z domáceho Tásler Pufo Bandu a harmonikár Braňo, ktorý si s nami samozrejme aj zahral.
Rozbehnutí z Prešova a predchádzajúceho koncertu v Holíči sme sa tešili na Poľsko. Náladu nám trochu pokazila cesta. Nebola síce ďaleká, no tých asi 200 kilometrov cez Stropkov a Duklu do Przeworska v Podkarpatskom vojvodstve sme kvôli rozličným obchádzkam, prácam na ceste a nekonečným dedinám išli asi 5 hodín. Festival trval dva dni, takže keď sme v sobotu popoludní prišli, bol už v plnom prúde. Bol to open air festival, teda pod holým nebom. Všade množstvo stánkov s občerstvením, veľa ľudí, dobrá hudba, dobré počasie a výborní zvukári, čo viac sme si ešte mohli želať?
Ani sme sa nenazdali a už sme stáli na pódiu a otvárali sobotný večer Przeworks Blues Festiwalu, ktorý v tomto roku slávil už 13. narodeniny. Hoci samotný Przeworks je iba asi 16 tisícové mestečko, festival situovaný v zájazdovom campingu – skanzene „Pastewnik“, ponúkajúcom ubytovanie v starých historických dreveniciach, sa môže pochváliť neobyčajne bohatou návštevou verných bluesových fanúšikov v predchádzajúcich ročníkoch, počas ktorých tam okrem celej poľskej bluesovej špičky vystupoval aj celý rad známych hostí zo zahraničia – Dana Fuchs, John „Broadway“ Tucker, Joe Colombo Trio atď. Výnimkou nebol ani tento ročník.
Najprv som si vypočul vystúpenie kapely Tortilla s blond speváčkou a výborným harmonikárom a gitaristom, ktorí ponúkali presvedčivo zahrané známe bluesové štandardy.
Po nej nastúpila domáca formácia Outsider Blues, v ktorej exceloval hlavný organizátor a direktor festivalu Jacek Szpytma. Ten nielenže spieval a hral na elektrifikovanú ústnu harmoniku ale v závere koncertu si vystrihol aj sólo s bottleneckom na cigarbox gitare. Spieval väčšinou po poľsky, len na konci dal Sweet Home Chicago po anglicky. Kapela mala aj dobrého saxofónistu a dvoch sólových gitaristov.
Kapelu Sexy Mama som akosi nestihol …
No hlavnú hviezdu večera, osemčlenný band Gang Olsena s dychovou sekciou, spoľahlivou rytmikou a výborným klavíristom som si už nenechal ujsť. Všetkým „velil“ spevák, hráč na ústnu harmoniku a showman v jednej osobe – Andrzej Papa-Gonzo. Gang Olsena hrali väčšinou vlastné skladby s poľskými textami, ktoré museli byť dosť známe a populárne, lebo obecenstvo si ich s nimi spievalo. Bolo vidno, že si to na pódiu užívajú a ešte stále ich to baví, aj keď už spolu hrajú 25 rokov, ako som sa dozvedel neskôr a obecenstvo sa bavilo spolu s nimi.
Večer a vlastne aj celý festival uzatvoril gitarista a spevák Wes Galczyňski and Power Train, tvrdé rockbluesové trio, ktoré na moje veľké prekvapenie ponúklo aj skladbu Ace Of Spades od Motorhead.
Samozrejme medzičasom sme stretli viacerých starých známych. Bol tam napríklad šéfredaktor známeho poľského bluesového štvrťročníka Twój blues Andrzej Matysik s manželkou a zoznámili sme sa aj s množstvom dalších muzikantov a bluesových fanúšikov. Napríklad s dlhovlasým sympatickým hudobným publicistom Victorom Czurom, ktorý celý festival uvádzal či s Grzegorzom „Olek Blues“ Olejnikom, spevákom, gitaristom a harmonikárom z bluesového dua Bluesferajna, ktorý vyrába cigarbox gitary a na nich samozrejme aj hrá.
O poľskej bluesovej scéne a festivale v Przeworsku, kam nás pozvali aj na budúci rok, môžem hovoriť len samú chválu. Bolo to neobyčajne vydarené podujatie, kde všetko klapalo – návštevnosť, počasie, prostredie, organizácia, zvuk i hudobná ponuka.
Text: Bonzo Radványi
Foto: Joanna Kozak
Júl 2015
