Na to, aby ste určili diagnózu človeku, ktorý sa kvôli jednej koncertnej hodinke na pódiu trepe skoro 700 kilometrov na druhý koniec sveta a potom polovicu ďalšieho dňa presedí znova v aute cestou späť, nepotrebujete vôbec študovať medicínu. No napriek tomu, ak v cieľovej destinácii stretnete podobne postihnutých „pacientov“, môže to byť celkom pekný a príjemný zážitok. A to bol aj náš prípad, teda Ľuboša Beňu, mňa a našej návštevy na bluesovom festivale v Przeworsku, malom, asi 16 tisícovom mestečku v Podkarpatskom vojvodstve na juhovýchode Poľska, neďaleko ukrajinských hraníc. Bola to už naša druhá návšteva tohto open air festivalu, ktorý sa uskutočnil v príjemnom prostredí zájazdového campingu – skanzenu „Pastewnik“, ponúkajúcom ubytovanie v starých historických dreveniciach.
Na rozdiel od minulého roku strávili sme v Przeworsku oba festivalové dni, takže sme mali možnosť vidieť a počuť všetkých účinkujúcich a stretnúť sa s množstvom starých i nových priateľov. Mnohých z nich sme poznali už z minulého roku, či už Victora Czuru z Polskiego Radia Rzeszów alebo ďalšieho rádiomana Andrzeja Jerzyka, ktorí obaja na striedačku moderovali celý festival. Stretli sme sa aj so šéfredaktorom časopisu Twój Blues Andrzejom Matysikom a samozrejme nechýbal ani Jacek Szpytma, šéf celého festivalu a zároveň frontman domácej kapely Outsider Blues, ktorá sa v máji predstavila v Bratislave na výbornom koncerte v Múzeu obchodu.
Piatkový večer i celý 14. ročník festivalu otvoril 6-členný Blues Perspective Band z neďalekého Rzeszówa, ktorý svojim sviežim, po poľsky spievaným elektrickým bluesrockom s občasnými náznakmi reggae navodil správnu festivalovú atmosféru. Hneď po ňom nasledovalo folkbluesové akustické duo s názvom Bluesferajna. Obaja členovia spievali, striedali sóla na akustických gitarách a celkom pekne im to odsýpalo. Jeden z nich, vlastník výrazného hlasu Gregorz „Olek Blues“ Olejnik, s ktorým sme sa nedávno zoznámili na festivale Las, Woda i Blues, občas zahral aj na ústnej harmonike, kazoo, cigarbox gitare, ba dokonca vytiahol aj kovovú rezofonickú gitaru.
Ako tretia vyšla na pódium už spomínaná domáca kapela Outsider Blues s ponukou klasického chicagského bluesu s poľskými textami. Keďže v tomto roku slávi 15. výročie svojho vzniku, koncert poňala ako oslavu jubilea. Medzi množstvom gratulantov sa objavil aj primátor Przeworska, ktorý sa muzikantom nielenže poďakoval za dlhoročnú reprezentáciu mesta a za organizáciu festivalu ale okrem prísľubu podpory festivalu v ďalšom roku verejne vyhlásil, že kapele zaplatí aj nahrávanie nového albumu. Škoda, že tam neboli predstavitelia nášho ZMOSu (Združenie miest a obcí Slovenska) a nezobrali si z neho príklad, možno by sa slovenským bluesmenom ľahšie dýchalo. Outsider Blues vystúpili v rozšírenom obsadení s viacerými bývalými členmi. Samozrejme dominoval charizmatický frontman – výborný spevák, hráč na elektrifikovanú ústnu harmoniku a slide gitarista Jacek Spytma.
No pre mňa najväčším a veľmi príjemným prekvapením bola spevákova dcéra Marlena. Tá na rozdiel od otca spievajúceho len po poľsky vypálila po anglicky odpichovú verziu Pride and Joy od Stevie Ray Vaughana, po ktorej zaspievala aj známu skladbu Roberta Johnsona Stop Breaking Down Blues.
Zatiaľ čo kapela Outsider Blues pokračovala v oslave svojho jubilea aj po koncerte, na scéne sa objavila populárna poľská kapela Highway, ktorá svojim vystúpením uzavrela prvý večer festivalu. 6-členná southern rocková kapela so spevákom v kovbojskom klobúku dostala nadšené publikum do varu, no na mne sa prejavila únava z dlhej cesty a ani vysokooktánová zmes bluesu, boogie, rocku i country ma nezastavila na ceste do postele.
Kým prvý večer festivalu bol venovaný poľskej scéne, sobota bola medzinárodná. Otvorila ju bratislavská kapela Young Blood (foto Andzej Matysik). Trojica Slovákov hrajúca v zložení gitara, basa a bicie to ako prvá nemala ľahké, no zvládla to bez problémov. Svojimi inštrumentálnymi skladbami, ktoré sa pohybovali na pomedzí elektrického bluesrocku a v niektorých momentoch siahali až do psychedélie, publikum zaujali.
Po bratislavskom triu sa predstavila výborná southern rocková kapela The Cell z Čiech. Podobne ako v piatok poľská skupina Highway aj The Cell ako praví južania prišli s dvomi sólovými gitaristami, no spevák mal naviac aj podporu dvoch sošných vokalistiek. Z hudby sršala energia, radosť i kompetentnosť. Okrem po anglicky spievaných vlastných skladieb v závere vystúpenia potešili publikum jednou skladbou od Tadeusza Nalepu v poľštine, ktorou, ak som dobre rozumel, prispeli aj na spomienkový sampler vydaný na pamiatku tohto otca poľského bluesu.
Dudley Taft, hviezda sobotného večera zo zámoria, bol pre mňa veľkou neznámou. Sympatický rýchloprstý gitarista a spevák s dlhou bradou a v kovbojskom klobúku si priviedol zo sebou okrem bubeníka a ďalšieho bradáča – basistu aj klávesáka, vďaka ktorému jeho muzika, v podstate dynamický bluesrock postavený na množstve gitarových riffov, v niektorých momentoch zabiehala až do art rocku. Dokonca v jednej skladbe mi pripomenuli starých dobrých King Crimson. Mimochodom, ako som sa neskôr dozvedel, Dudley Taft je vnukom či pravnukom 27. amerického prezidenta Williama Howarda Tafta. Pravda, na pódiu to nehralo žiadnu rolu. Publikum sa rozohrievalo len pomaly, lebo Dudley Taft s jeho spoluhráčmi ponúkal samé vlastné skladby.
Okrem iného venoval jednu skladbu ako spomienku na Stevie Ray Vaughana, zahral i boogie venované ZZ TOP, no nakoniec dostal publikum záverečným prídavkom v podobe dlhej a poriadne odpichovej verzie Oh Well od Fleetwood Mac, do ktorej zapasoval aj sólo z Whole Lotta Love od Led Zeppelin. Neskôr sa mi v rozhovore priznal, že je odmalička obrovským fanúšikom Jimmy Pagea a vie zahrať všetko od Led Zeppelin.
Nebolo nášmu duu Beňa & Radványi všetko jedno, keď sme po takomto „náreze“ išli na pódium. No publikum bolo priateľské, podarilo sa nám ho roztlieskať i rozospievať a nakoniec sme museli aj pridávať. Vystúpenie sme zakončili spoločným jamsession s oslávencami z kapely Outsider Blues, harmonikárom Jacekom a dlhovlasým gitaristom Pinkym, ku ktorým sa pridal aj Olek z dua Bluesferajna.
A aby som nezabudol, Ľuboš Beňa v priebehu koncertu úspešne vyskúšal aj novú špeciálnu 4-strunovú gitaru futuristického vzhľadu, ktorú vyrobil poliak Andrzej Płatko z automobilového výfuku Jaguara. Nielenže zaujímavo vyzerala ale mala aj dobrý zvuk.
Čo ešte dodať? Festival v Przeworsku mal všetkých 5 Pé a ešte viac: Perfektnú organizáciu, Profesionálne ozvučenie i svetlá, Pestrú a kvalitnú hudobnú Ponuku, Pekné Počasie a čo je možno najdôležitejšie, nechýbalo výborné, niekoľko stohlavé Priateľské Publikum, ktoré malo rado blues. Do zobaczenia!
Text: Bonzo Radványi
Foto: Robert Wilk
