Mám rada hudbu bluesového dua Ľuboš Beňa & Bonzo Radványi. Obaja títo hudobníci sú i členmi mojej obľúbenej kapely Slovak Blues Project, a preto ma ani veľmi neprekvapilo, keď začiatkom decembra 2017 uzrel svetlo sveta nový album Ľuboš Beňa and Bonzo Radványi: Slovak Blues Project. Okrem Bonza Radványiho, ktorý na albume spieva a hrá na rezofonickej gitare a na ústnej harmonike, a Ľuboša Beňu, hrajúceho na rezofonickej gitare, na gitare z kanistra, na basovej gitare a na bicích, sa tu objavujú i ďalší dvaja členovia hudobnej formácie Slovak Blues Project: Miro Buzrla s heligónkou a Paľo Hrnčirík s elektrickou gitarou.
Na nový album som sa veľmi tešila, veď od vydania albumu dua Ľuboš Beňa & Bonzo Radványi: Nemám hlad, nemám smäd uplynulo už päť rokov a od Slovak Blues Projectu mám len jedno cédečko s piatimi skladbami, ktoré vzniklo ešte v čase, keď členkou tejto kapely bola aj speváčka a gitaristka Barbora Černá.
Najnovší album vyšiel, tak isto ako album Nemám hlad, nemám smäd, v hudobnom vydavateľstve Indies Happy Trails Records v Brne. Ako je na vnútornej strane obalu albumu Ľuboš Beňa and Bonzo Radványi: Slovak Blues Project uvedené, možno na ňom nájsť nielen tradičné i moderné formy amerického blues, ale aj vlastné originálne kompozície Bonza Radványiho. Obsahuje jedenásť skladieb, ktoré nie sú dlhé, ale myslím si, že to neprekáža: nič v nich nechýba a nič v nich nie je navyše. Tento album je ako malá káva plná energie.
Autorom textov vlastných skladieb na albume je Bonzo Radványi. Keďže ich prevažná väčšina je v angličtine, bola som zvedavá, či album obsahuje aj booklet s textami, tak ako to bolo pri albume Nemám hlad, nemám smäd. Tentoraz neobsahuje, a mne osobne to len prospieva: keď chcem vedieť, o čom skladby sú, musím sa započúvať. Celkom fajn posluchové cvičenie z angličtiny. Hudba na albume mi znie neošúchane a pestro, zaujímavé je hlavne zapojenie heligónky do niektorých skladieb, čo ich približuje k hudobnému žánru zydeco. Členovia kapely Slovak Blues Project majú, podľa môjho názoru, blues v krvi a Bonzo Radványi spieva blues tak, že mu verím každé slovo a každú chvíľu mlčania.
Úvodná skladba albumu sa nazýva Bad Moon, znejú v nej dve rezofonické gitary (dobrá) a mám z nej dobrý dojem, napriek textu, ktorý evokuje katastrofu. Keby som nerozumela ani slovo po anglicky, tak by som túto skladbu vnímala ako celkom pohodovú. Asi každý má občas pocit, že sa svet už-už zrúti. Podobne rozmýšľal asi aj John Fogerty, keď písal skladbu Bad Moon Rising, ktorú mi skladba Bad Moon trochu pripomína. Takže, Zlý mesiac, ale s dvoma dobrami, tie to zlo zaženú.
Pri skladbe Don´t Waste My Time mi napadol presný opak jej názvu – ako som si hovorila už vtedy, keď som počúvala na YouTube upútavku k tomuto albumu: Nebude strata času počúvať toto cédečko. V skladbe Stále prší sa pridáva k duu Beňa & Radványi aj Paľo Hrnčirík na elektrickej gitare. Aj keď sa album volá Slovak Blues Project, je to jediná skladba na ňom, ktorá má slovenský text. Nuž, keď neprší, aspoň kvaplo. Aj s blues-rockovým drajvom.
Moja srdcová záležitosť je skladba No Expectations, pamätám si ju tuším ešte z čias trnavského festivalu Dobrofest. Vždy mi bolo ľúto, že ju nemám na cédečku a teraz mi už ľúto byť nemusí. A navyše jej Miro Buzrla dodal hrou na heligónke atmosféru, ktorá na mňa pôsobí tak nostalgicky, že sa mám sto chutí vrátiť v čase a rozbehnúť sa na ten Dobrofest. Skladba Hey Doc je rezká pesnička (hoci text nie je veľmi veselý) na spôsob country. Kedysi som country počúvala najradšej zo všetkých hudobných žánrov (a zase som pri tom Dobrofeste). Skladbu s chuťou hrá celá kapela a je pre mňa radosť ju počúvať.
Keď som sa dostala k skladbe Down On Me, ktorú zase spestril Paľo Hrnčirík elektrickou gitarou, mala som pocit, že zatiaľ čo na albume Nemám hlad, nemám smäd sa v textoch riešil hlavne alkohol a cestovanie, na albume Slovak Blues Project je to láska a tiež problémy s ňou spojené. Keď som počúvala ďalej, naozaj sa mi to potvrdilo.
Z repertoáru kapely The Rolling Stones je nielen skladba No Expectations, ale aj Walking The Dog, ktorú zložil Rufus Thomas. S heligónkou získala novú sviežosť, plynie svižným, naozaj prechádzkovým tempom. Do skladby What Have You Done, ktorú hrá Bonzo Radványi sám na rezofonickej gitare, sa dostala i výčitka politikovi, ktorá by mohla byť adresovaná mnohým politikom na svete.
Autorom skladby The Letter je country hudobník Wayne Carson a bol to veľký hit kapely The Box Tops. Cítim z nej poriadnu porciu blues-rockovej naliehavosti. Mojou obľúbenou skladbou je aj I Woke Up This Morning autorov B. B. Kinga a J. Tauba. Duo Beňa & Radványi ju už hráva roky. Keď počúvam, ako znie v podaní kapely Slovak Blues Project v plnej zostave, musím uznať, že je to zase niečo nové a pútavé.
https://youtu.be/6dP1KsXEX0Y
Album uzatvára temperamentná skladba You Can´t Judge A Book od Willieho Dixona, v ktorej hrá Ľuboš Beňa na svoju novú gitaru z dvadsaťlitrového kanistra. Hudobníci sa v tejto pesničke tak rozbehli, až je mi ľúto, že je to posledná skladba albumu. Ale čo už, hovorí sa, že v najlepšom treba prestať. A keď sa s tým neviem zmieriť, je tu ešte aj iná možnosť: pustiť si cédečko zase od začiatku a naliať si z kanistra koncentrované blues.
Ružena Šípková
December 2017