Medzi trojicou nových cédečiek, ktoré koncom novembra obohatili veľmi skromnú ponuku minuloročných noviniek na slovenskej bluesovej scéne, sa objavil aj ďalší, v poradí už trinásty výber zo série Bluesová spoločnosť. Koncom novembra ho producent Ďuro Turtev prezentoval v Nových Zámkoch na malej scéne festivalu Jazz Blues Jamboree, ktorý zhodou okolností niesol rovnakú číslovku aj v názve – 13. ročník. Krstnou mamou nového CD sa stala v Prahe žijúca US speváčka Juwana Jenkins, ktorá hosťovala na spomínanom festivale.
Na rozdiel od predchádzajúcej „dupľovanej“ dvanástky je najnovšia kapitola samplera Bluesová spoločnosť oveľa viac vyvážená, i keď je dostatočne pestrá. CD otvára Marián Lucký s odpichovou vlastnou skladbou Would You Like To Have A Glass of Wine, v ktorej dominuje ústna harmonika hosťujúceho Boboša Procházku. Skladba, podobne ako aj tri nasledujúce, pochádza z Mariánovho sólového albumu About Life. Marián je výborný gitarista a spevák. V minulom roku hral spolu so svojou kapelou aj vo finále celoslovenskej súťažnej prehliadky Slovakian Blues Challenge 2017. Jeho old school blues rock okorenený štipkou psychedélie sa veľmi dobre počúva a môže byť ozdobou ktoréhokoľvek bluesového či rockového festivalu.
Vysoko nasadenú latku kvality nepodliezol ani „slovenský Jerry Lee Lewis“, klavírista a spevák Andi Ray Haverda z Bratislavy, ktorý je ďalším v poradí. V troch ukážkach, v bluesoidnej skladbe Matchbox od Carla Perkinsa a dvoch klasických rock and rollových perlách Mean Woman Blues a What´d I Say, len potvrdzuje pravdivosť známeho výroku Muddy Watersa: The blues had a baby and they named it rock and roll. No vďakabohu nie je to ten zábavový či televízny rock and roll, o ktorom si mnohí muzikanti myslia: „veď sú to len tri akordy, poďme hrať!“ Haverda aj so svojim bandom hrá a spieva rock and roll tak, ako sa má – so srdcom, patričným drajvom a hlbokou znalosťou štýlu.
Pánsku jazdu na novinke na chvíľu naruší jediná predstaviteľka tej peknejšej polovice ľudstva, speváčka Barbora Černá zo Skalice. Začínala ako gitaristka v metalovej kapele, neskôr pod krídlami Ľuboša Beňu pričuchla k bluesu, no teraz sa vydala vlastnou cestou a výsledkom sú jej tri vlastné skladby s anglickými textami. Dajú sa zaradiť do štýlovej škatuľky akustický pesničkársky folk s presahom až do folkrockových vôd, ktoré rozčeril a zvukovo okrášlil svojou elektrickou gitarou Jánoš Husheghyi z kapely The Butchers v skladbe Sorry.
Štvorčlenná kapela Blues Generation zo stredného Slovenska (Banská Bystrica a Pohorelá) aj napriek svojmu anglickému názvu je jediná, ktorá na tomto CD spieva po slovensky. Všetky 4 skladby zložil spevák a gitarista Jozef Fábik. Kapela je nielen viacgeneračná, keďže sa v nej stretli otec a syn Syčovci, ktorí tvoria rytmiku kapely, ale aj medzinárodná, lebo na sólovej gitare hrá medzičasom naturalizovaný Banskobystričan Gary Alec Halmkan z Anglicka.
Posledným z piatich interpretov na CD Bluesová spoločnosť No 13 je Broňo Dobrota and Blues Rules, bratislavská kapela, ktorá sa stala pre mňa objavom roka 2017. Svoj príspevok otvára verziou známeho bluesového štandardu Going Down Slow. Konečne sa na slovenskej bluesovej scéne objavil spevák s výrazným hlasom, ktorý vie, čo je to atmosféra. Muzika, v ktorej sa spája blues a boogie s južanským rockom a bluesrockom, je tiež výborná a symbióza klavíra s akustickou gitarou je zvukovo i rytmicky priam ukážková. Jedinou možnou výčitkou je to, že Blues Rules neponúkajú žiadne vlastné skladby. No v tomto prípade možno pán Boh zaplať, lebo aj ďalšie tri ukážky nie sú žiadne otrocké covery ale veľmi presvedčivo zahrané, zaujímavo prearanžované a skutočne dobré verzie vynikajúcich skladieb od AC/DC, Johna Meyera a ZZ Top. Keďže minuloročné vystúpenie Blues Rules na trnavskom festivale Blues Moods som zmeškal, dám si teraz záležať, aby som si ich čím skôr vypočul aj naživo.
Podčiarknuté a zrátané – producent Ďuro Turtev mal pri výbere na bluesovú trinástku celkom šťastnú ruku.
Bonzo Radványi
Január 2018
