Rok 2016 sa pravdepodobne nezaradí medzi roky s rekordným počtom vydaných bluesových nosičov na slovenskej hudobnej scéne. Za sebou máme už skoro tri štvrtiny roka a doteraz vyšlo len jedno jediné CD – debutový štúdiový album kapely Kiero Grande s názvom Unorthodox, ktorý si mladí bluesrockeri z Veľkého Kýru vydali vlastným nákladom.
Až s príchodom kalendárnej jesene prichádza ďalšia výborná tohtoročná novinka, ktorou sa o pozornosť hlási najznámejší slovenský hráč na ústnu harmoniku a spevák Boboš Procházka spolu s gitaristom Markom Wolfom. Volá sa Conversion a podobne ako o minuloročnú koncertnú „lajfku“ sa o jej vydanie postarala firma Indies Happy Trails z Brna. V celkovom poradí je to už štvrtý prírastok do spoločnej diskografie týchto dvoch excelentných muzikantov a akési ukončenie ich trilógie, ktorú roku 2012 odštartovalo cédečko Diversion, ku ktorému o dva roky neskôr pribudlo CD Inversion.
Hoci novinka svojim názvom ohlasuje zmenu či premenu, obaja protagonisti poslucháčov neprekvapujú a v duchu predchádzajúcich albumov ponúkajú na nej osvedčený koncept – pretváranie cudzích skladieb na svoj obraz. Kombinácia Bobošovho sugestívneho deklamačného spevu-nespevu, zvuk jeho veľmi striedmo hranej ústnej harmoniky, Markových hókusov pókusov s elektrickou gitarou a v neposlednom rade zvukových a rytmických efektov, o ktoré sa postaral štúdiový technik a programátor Dušan Ratica, vytvára jedinečne pôsobivú, dosť temnú a ponurú a pritom pokojnú atmosféru. Ako som písal už v recenzii na album Inversion „Hudba plynie lenivo až monotónne, žiadna agresivita. Energia síce nechýba, ale tá je prítomná skôr v pozadí.“
Takže vlastne nie zmena či premena ale skôr obmena. O tom svedčí aj osem skladieb, ktoré novinka ponúka. Dve bluesové klasiky – Hellhound On My Trail od Roberta Johnsona a verzia When The Levee Breaks od Memphis Minnie, ktorú dvojica pravdepodobne objavila na „štvorke“ skupiny Led Zeppelin a celkom pokojne by mohla byť súčasťou aj CD Inversion. Zvyšok tvorí pestrá zmes skladieb, ktoré písali históriu rockovej hudby v 60. a 70. rokoch. Samozrejme všetky v špeciálnom hudobnom kabáte á la Boboš Procházka a Marek Wolf.
Nové cédečko uzatvára skladba americkej skupiny Doors so symbolickým názvom The End. V booklete, ktorý okrem informácií ponúka aj pekné čiernobiele i farebné fotografie, je pri nej poznámka: The End always marks a new Beginning… – Koniec vždy predstavuje nový začiatok … Je celkom možné, že tým novým začiatkom budú možno už koncerty, na ktorých Boboš a Marek v najbližších dňoch a týždňoch predstavia skladby z cédečka Conversion slovenským, českým i nemeckým fanúšikom. Verím, že naživo, na rozdiel od štúdiovo až príliš uhladenej tváre, zažiaria s oveľa väčšou intenzitou.
Na úplný záver, aby neprišlo k žiadnemu omylu, patrí sa ešte dodať, že novinka je nielenže veľkým obohatením našej inak veľmi chudobnej domácej bluesovej scény, ktorú vysoko prevyšuje, ale svojim originálnym hudobným poňatím vyčnieva aj z produkcie okolitých štátov. Nakoniec, nič iné by som od spojenia týchto dvoch skúsených a výnimočných muzikantov ani nečakal.
Bonzo Radványi
September 2016
